Extra Najvyšší vrch Veľkej Fatry
V r. 2013 som sa na hiking.sk dostal k staršej debate o najvyššom vrchu Veľkej Fatry. Viacerým sa zdalo, že tzv. „Južný Ostredok“ (asi 0,3 km JV od Ostredku) je najvyšší. Môžem to potvrdiť, na lesníckych porastových mapách aj na Základnej mape 1:10 000 má tento bezmenný vrch výšku 1595 m, čo je o 3 m viac, ako má Ostredok. 14.2.2014 som si to aj osobne overil – z Ostredku Matru (Kékes 1014 m) neodfotíte. Zato v opačnom smere z najvyššieho vrchu odfotíte Moravskoslezské Beskydy (Lysú horu 1323 m). Správa Národného parku Veľká Fatra, ktorej sa to tiež týka, na môj podnet v r. 2014 požiadala Úrad geodézie, kartografie a katastra SR o štandardizáciu názvu najvyššieho vrchu Veľkej Fatry.
Pridané záverečné oficiálne stanovisko ÚGKK SR
Keďže ÚGKK SR nijako nereagoval, po viac ako roku čakania som sa rozhodol konať. Dal som vyrobiť nálepku na tabuľku miestneho názvu s textom „Pustolovčia 1595 m“. Predseda KST Turiec poskytol svoje auto, pridali sa ďalší traja turisti + šteňa, naložili sme turistický smerovník, striešku, značkársky kolík a náradie. Predseda nás zaviezol na Kráľovu studňu a odtiaľ sme to všetko odniesli na najvyšší bod Pustolovčej. Do skalnatej zeme na vrchole sme zakopali smerovník so strieškou a tabuľkou miestneho názvu. Pretože bolo treba k nemu aj preložiť Veľkofatranskú magistrálu, vykopali sme značkársky kolík v traverze Pustolovčej a zakopali ho na jej južnom chrbáte medzi zimné tyčové značenie. Prinesený kolík sme osadili v sedle medzi Ostredkom a Pustolovčou. Magistrála sa tak nevýrazne predĺžila asi o 100 m.
Najtvrdším orieškom bolo určiť názov vrchu. Podľa turistického sprievodcu ČSSR č.3 "Veľká Fatra" z roku 1987 (autorom je znalec VF Zdenko Hochmuth - bývalý turista a značkár z Ružomberku) celý chrbát od Ostredku po Krížnu nesie názov Pustolovčia. Na niektorých mapách je takto nazývaný len záver Suchej doliny (úboče). Pamätám si, že na nejakej starej turistickej mape (asi z Kartografie) bol takto pomenovaný aj najvyšší vrch. Asi obdobne ako Kráľova hoľa: je to aj veľmi rozsiahly horský masív s pasienkami, aj samotný vrchol s vysielačom. Na Základnej mape ČSSR 1:10 000 (stav v r. 1987) má južná strana chrbátu smerom ku Ostrému Brdu názov Pustolovčia, na nových turistických mapách VKÚ (č. 121 Veľká Fatra) je tam Pustolovičie. Niektorí tvrdia, že dnešný Frčkov mal názov Veľká Pustalovčia (1585 m) a medzi ním a Krížnou bola Malá Pustalovčia (1560 m, na mapách Shocart má nezmyselnú výšku 1600 m). Poznamenávam, že všeobecne na župných, ale aj na chotárnych hraniciach, sa pre jednu geografickú lokalitu vyskytovali rôzne názvy z oboch strán pohoria.
Našiel som najstaršie profesionálne mapové údaje z rakúskeho archívu:
Podľa 2. vojenského mapovania v r. 1806 – 1869 najvyšší vrch VF = Pustoloce Alpe, dnešný Frčkov = Ostredok Alpe, chrbát západne od dnešného Ostredku = Na Frtsko.
Podľa 3. vojenského mapovania v r. 1869 – 1887 je najvyšší vrch VF bez názvu, dnešný Ostredok = Ostredok, záver Suchej doliny od Krížnej na sever = Pustalocja Alpe.
Zrejme mnohí z vás využijú túto stránku na potulky habsburskou ríšou.
Prekvapuje ma, že pozostatok po rakúskych mapovaniach na liptovskom hrebeni Veľkej Fatry „Skalná Alpa“ naši kartografi dosiaľ nepreložili na „Skalná hoľa“ alebo správnejšie „Skalná“. Uvítal by som, keby niekto naskenoval alebo odfotil príslušnú časť vojenskej mapy z 1. ČSR (tzv. špeciálka 1:75 000, mala by to byť č. 4462 Staré Hory), nedostal som sa k nej... Prípadne aj novšiu vojenskú topografickú mapu 1:25 000 (list M-34-111-A-c Staré Hory).
[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]
Pokiaľ ide o pôvod názvu, vždy hľadám, kto v danej lokalite pôsobil a mal teda dôvod ju pomenovať. Uhorský kráľ Matej Korvín chodil po slovenských holiach, vraj aj Kráľova studňa má podľa neho meno, takže ak tam podnikol neúspešný lov, mohlo z toho vzniknúť Pusto-lovčia. Kráľ Matej pochádzal zo Sedmohradska (Kluž) a osobne veľmi podporoval valaskú kolonizáciu. Valasi si k nám priniesli z Východných Karpát svoje názvy a veľmi pravdepodobne je názov odvodený od rumunského slova pustal = divokosť. (Rumunčina prevzala „pustie“ vo význame divočina asi zo slovenčiny.) Ak k tomu pridáme -ovčie mohlo by to znamenať divoká lokalita alebo miesto, kde žili divoké ovce (opustené alebo bez pastiera). Veľká Fatra pri príchode valachov ešte nebola odlesnená. Alebo neskôr miestni pastieri nazvali lúky bez stromov alebo skôr bez kvalitnej trávy na vodou a lavínami zerodovaných svahoch Suchej doliny napr. Pusto-lúčie, čo mohol česky hovoriaci kartograf skomoliť. To sú však len moje amatérske úvahy, nie som odborník v tejto oblasti.
Ak ÚGKK SR v budúcnosti štandardizuje iný názov najvyššieho vrchu Veľkej Fatry (napr. Pustalovčie), Klub slovenských turistov to bude musieť rešpektovať a namontovať novú tabuľku miestneho názvu. Na tom, že Ostredok nie je najvyšší vrch Veľkej Fatry, však už nikto nič nezmení.
Stanovisko ÚGKK SR
Dňa 19.2.2016 vydal Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky oficiálne stanovisko k problematike polohy, výšky a názvu najvyššieho vrchu Veľkej Fatry. Uvádza sa v ňom, že najvyšším bodom je kóta s výškou 1596 m (južnejšie od doteraz uvádzaného), avšak názov ostáva Ostredok. Úplný text stanoviska je tu.
Autormi fotografií sú Milan Stuchlý a Lenka Malčáková
Pozn. red.: V úvode spomenutá diskusná téma sa nachádza tu.
