Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Hrad Lietava z Bielej skaly
Hrad Lietava z Bielej skaly Zatvoriť

Túra Lietavská Lúčka – Rajecké Teplice – Vrchteplá

Keď sa ku mne dostala informácia, že v žilinskom regióne pribudla nová turistická trasa, bol som zvedavý, čo nové nám značkári sprístupnili. Začiatok (resp. koniec) by mal byť niekde na juh od Lietavskej Lúčky a vedie vraj do Rajeckých Teplíc. Netrvalo dlho a využil som slnečnú nedeľu na jej prieskum.

Vzdialenosť
23 km
Prevýšenie
+1086 m stúpanie, -940 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 13.09.2015
Pohoria
Súľovské vrchy
Trasa
Voda
prameň pod Skalkami, Zbyňov, nad Vrchteplou
Doprava
Žilina (vlak, bus) - Lietavská Lúčka (vlak, bus)
Vrchteplá (bus) - Považská Bystrica (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.1076 Vršatec, Súľovské vrch (1:50.000)

Trasa

Lietavská Lúčka, ACHP – Dolná hora – Skalky, prameň – Rajecké Teplice – Zbyňov – sedlo Patúch – Hradná – Vrchteplá

V neskoré ráno vystupujeme z "Rajeckej strely" na stanici v Lietavskej Lúčke traja turisti. Dvojica sa po pár krokoch povedľa koľajiska stáča doprava na modrú smerujúcu k Lietavskému hradu. Ja pokračujem bočnou cestou a napájam sa na hlavný ťah zo Žiliny do Rajca s pomerne hustou premávkou. Po asi 1,5 km od stanice som na mieste. Pri autobusovej zastávke pred bránou akéhosi priemysleného areálu sa týči novučičký smerovník "Lietavská Lúčka, ACHP". Význam skratky poznajú asi iba miestni. Obďaleč stojí pomaľovaná drevenica, kde by sa dali dokúpiť nejaké domáce špeciality.

Podľa údaja v pravom dolnom rohu tabuľky (12,5a) to mám do východiska v Rajeckých Tepliciach 12,5 km a k najbližšiemu TIM "Odbočka do Lietavskej Svinnej" píšu 20 minút. Ešte 200 m sa značka drží hlavnej cesty, potom poza areál bočí doprava a ajhľa, po ďalších 300 m, hneď za železničným priecestím som pri TIM-e a smerovka udáva už len 11 km... Ako mi to dobre odsýpa. Ešte ma zarazí text na smerovke nazad: "Lietavská Lúčka, ACHP (vlak, bus; 360 m)" - kto plánuje cestovať vlakom, bude to musieť kúsok potiahnuť. Ďalej značka vedie spolu s trasou náučného chodníka popod les a traverzuje strmý svah nad železničnou traťou. Výhľad je miestami do priľahlej časti Rajeckej kotliny a na predhorie Malej Fatry. Ale inak pomerne zarastený chodník ničím neupúta.

Na úrovni konca Porúbky sa zdola pripájajú novšie značky náučného chodníka, tá doterajšia časť sa asi neudržiava. Odtiaľto je chodník sympatickejší. Po pár sto metroch sa pri ďalšom smerovníku s NCH lúčim a klesám do ústia dolinky s chatami. Popri bezmennom prítoku Rajčianky stúpam hore zalesnenou dolinou, ukrytou v tieni Slnečných skál. Cesta je na jednom mieste zovretá skalami a potôčik si v ľavej hrane vymlel koryto v zlepenci so zárodkami miniatúrnych krútňavových hrncov. V hornej časti prechádzam popod veľké rúbanisko, značka sa veľkou serpentnou dostáva navrch a pokračuje lesnatým hrebeňom. Na spoji s ďalším je smerovník "Dolná hora" a pripája sa miestne značenie (zelená) z Poluvsia.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Spoločne stúpame na ďalší z hrebeňov členitej časti Súľovských vrchov, do bučiny sa začínajú primiešavať borovice, takýto terén mám rád. Zrazu stromy rednú, prudší výšvih pomedzi skalky a stojím nad zrázom spadajúcim na sever. Drevená tabuľka hlási "Biela skala (772 m n. m.)", ale až toľko to nebude. Nič to však nemení na úchvatnej panoráme severnej časti Súľovských vrchov, ktorú poskytuje. Oko sa hneď zachytí na svietiacej zrúcanine Lietavského hradu a skĺzne k Žiline, v zahmlenom pozadí sa vlnia Javorníky, Kysucké Beskydy, Malá Fatra... Takmer kruhový výhľad je prerušený len vyššou časťou hrebeňa na západ. Aj v iných uhloch sa do výšky ťahajú vrcholce smrekov - treba sem zájsť čo najskôr. Nechce sa mi opustiť čarovné miesto... Už teraz som s túrou spokojný.

Chodník sa príjemne vlní hrebeňom, zanedlho sa zľava pripája zelená TZT stúpajúca z Rajeckých Teplíc a spoločne sa stáčajú doľava okolo vrcholu Skaliek k prístrešku s prameňom. Tu stretávam prvých ľudí na trase. Rúbanisko v severnom svahu poskytuje pekný pohľad na hrad Lietava, tak všetci fotia. Osviežim sa, dopĺňam zásoby vody a som zvedavý na pokračovanie. Ostatní zostupujú zelenou do Svinnej a pravdepodobne na hrad. Značka sa drží pokračovania hrebeňa, na Grúni (769 m) mapa síce naznačuje polkruhový rozhľad, ale smrečina už povyrástla. Až ďalšie rúbaniská dávajú možnosť vidieť sever Súľovských skál a dediny v podhorí.

V sedielku pred Tlstou horou opúšťam hrebeň, značka príjemným traverzom prechádza východné úbočie a začína prudko klesať lesnou cestou priamo po chrbátnici. Počuť ruch z doliny a po drevených schodíkoch sa zošupnem na zvážnicu. Tu pri smerovníku sa opäť spájam so zelenou spod Skaliek a spoju klesáme serpentínami v zmiešanom lese. Niečo sa mi nepozdáva a až po pár sekundách mi to "dopne" - značkár dopĺňajúci súbežnú zelenú maľoval modrú pekne nad ňu, ale tvrdošijne aj so "svojím" bielym pásom. Takže teraz sú tam modrý a zelený pás oddelené dvoma bielymi... Len sa pousmejem, hlavne že slúžia.

Po pár minútach vychádzam z lesa a rampou v kamennou múre sa dostávam priamo na križovatku na okraji Rajeckých Teplíc. Z neďalekého kostola práve zvonia poludnie. Do centra k smerovníku je to kúsok a je mi jasné, že za necelé 3 hodiny som 12,5 km v tomto teréne neprešiel (po zmeraní doma mi to vyšlo na asi 10 km). Neplánoval som vopred, ako budem pokračovať, ale sadnutím do vlaku či autobusu isto nie. Rýchly pohľad do mapy a rozhodujem sa dôjsť do Vrchteplej, na západnú stranu pohoria, odkiaľ mám dobré spoje domov.

Žltá značka ma vedie takmer po rovine okrajom lesa ponad Rajčianku, na lúke si dávam oddych a pokračujem do Zbyňova. Po prejdení obcou a borovým lesíkom sa dostávam do oblasti malebných lúk striedaných lesíkmi a remízkami. Evidentne je tu cyklistický raj, lebo jazdci na dvoch kolesách sú častým zjavom. Z lúk sa otvárajú pekné výhľady do Rajeckej kotliny aj na protiľahlé hrebene Malej Fatry. Ani som sa nenazdal a stojím pod krížom v sedle Patúch. Z opačnej strany fučia nahor dvaja cyklisti.

Krátko pod sedlom zanechávam žltú značku, ktorá by ma doviedla do Súľova. Klesám okrajom krovín, na medzi trhám zopár sliviek a obdivujem dozrievajúcimi trnkami obalené konáre. Často sa obzerám späť na meniacu sa panorámu venca Súľovských skál s dominujúcim Žibridom. Prejdem centrom Hradnej a stúpam lúčnym chodníkom do protisvahu. Pod lesom sa ešte otočím na posledný pohľad ku skalám. Smrečinou sa prehupnem na opačnú stranu hrebienka a som na pasienkoch nad Vrchteplou. Ovce sú však kdesi v košiari. Na posledných pár sto metroch ma ešte sprevádza žltá prichádzajúca od Rajca a už vchádzam do dediny. Pohľad na cestovný poriadok je uspokojujúci - ešte v pohode stíham záverečné pivo.

Fotogaléria k článku

Najnovšie