Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Výhľad zo sedla Rotmandlscharte
Výhľad zo sedla Rotmandlscharte Zatvoriť

Túra 4 dni na Schladminger Tauern Höhenweg, 1. časť

Koncom júna 2014 chcem absolvovať opäť nejaký fajn výlet v Alpách. Týždeň vymýšľam a plánujem, voľba padá na časť trasy Schladminger Tauern Höhenweg v Nízkych Taurách v Rakúsku. Celá trasa je na webe popísaná na cca 7 dní, my si prejdeme podľa mňa jej najkrajšiu centrálnu časť za necelé 4 dni.

Vzdialenosť
22 km
Prevýšenie
+2227 m stúpanie, -2010 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
2 dni
Obdobie
leto – 27.06.2014
Pohoria
Rakúsko: Alpy (Alpen) – Východné Alpy (Ostalpen) – Centrálne Bridlicové Alpy (Zentralalpen) – Nízke Taury (Niedere Tauren) – Schladmingské Taury (Schladminger Tauern)
Trasa
  • Najvyšší bod: 2453 m n. m.
  • Najnižší bod: 1118 m n. m.
Voda
horské chaty: Ignaz-Mattis Hütte, Giglachseehütte, Keinprecht Hütte, Landawirseehütte
Nocľah
Ignaz-Mattie Hütte alebo Giglachseehütte, Landawirseehütte
Doprava
Schladming-Planau (údolná stanica lanovej dráhy na Hochwurzen)
SHOCart mapy
freytag&berndt WK 201
Doplňujúce súbory
GPX súbor: 2014_06_27_schladming12.gpx

1. deň

Hochwurzen – Rossfeld – Guschen – Hochfeld – Schiedeck – Ignaz-Mattis Hütte

Východiskom pre túru je mestečko Schladming žijúce najmä v zime vďaka známemu lyžiarskemu stredisku Planai, ktoré je súčasťou oblasti Schladming Dachstein. Ak turista zavíta do Schladmingu, tak sa väčšinou nechá zlákať práve neďalekým Dachsteinom. Schladminské Taury nie sú vápencové, a tak sú aj menej nápadné, neudrú do očí tak ako južná stena Dachsteinu. Aj sem však zvyknú zablúdiť turisti. Na trase, ktorú sme si vybrali, ich však bolo minimum. Neviem, či to bolo začiatkom sezóny (chaty boli otvorené len asi dva týždne), alebo zlou predpoveďou (na nedeľu a pondelok hlásia dážď), ale stretli sme ich len pár a aj chaty boli poloprázdne.

Auto nechávame odparkované pri údolnej stanici (1118 m) lanovky na Hochwurzen (1849 m). Je to ťažké uveriť, ale hore pôjdeme lanovkou. Predsa len, mám za sebou 4 hodiny šoférovania a pred sebou 6-hodinovú túru hrebeňom, čiže pekne hore a dole, hore a dole... Ceny lístkov aj časy ako lanovka premáva, sa dajú skontrolovať na internete, dávam do pozornosti Combi ticket, ako kombináciu lanovky a potom autobusového návratu z niektorej z dolín. Od Schladmingu vedú na juh dlhé doliny, ktorými jazdí v lete špeciálny autobus pre turistov, takže sa dajú túry pekne vymyslieť aj s návratom autobusom. Aj my to využívame, viac popíšem vo štvrtom dni. V čase našej návštevy špeciálne lístky ešte neboli zavedené. Celá trasa Schladminger Tauern Höhenweg sa dá naštudovať napríklad na bergfex.at, kde sa dá pozrieť v mape a kde sa dajú stiahnuť GPS záznamy trás pre jednotlivé dni.

Prvou etapou Schladminger Tauern Höhenweg

O 10.30 h nasadáme na lanovku a mierime na Hochwurzen. Okrem vrcholovej stanice je hore tiež chata. Už tu sú výhľady parádne, a tak niet divu, že to láka aj návštevníkov, ktorí sa potom dole spustia dlhočizným zjazdom na trojkolkách. Sme vo výške 1849 m, smerovník ukazuje čas do dnešného cieľa, Giglachsee a chaty Ignaz-Matiss Hütte, 6 hodín. Trasa je prvou etapou Schladminger Tauern Höhenweg. Hrebeňom v severo-južnom smere prídeme k jazeru Giglachsee, kde chceme prespať na jednej z dvoch turistických chát. Veríme si, že to v pohode do tmy stíhame aj s prestávkami, keďže dni sú dlhé. Polhodinku zabíjame hľadaním kešky, a potom sa poberáme na cestu. Je takmer obed, takže máme čo robiť. Prvé čo nás čaká, je klesanie lesom do sedla Hüttecksattel (1744 m), potom hneď opäť hore na Rossfeld (1919 m). Je to pekné trávnaté miesto s lavičkami a výhľadmi na juh do srdca Schladmingských Táur, aj na sever k Dachsteinu. Tu je zopár ľudí, ale ďalej to už bude takmer bez nich.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Hrebeňovka nekončí

Opäť klesáme do ďalšieho sedla Latterfußsatel (1792 m), aby sme hneď začali stúpať na Guschen (1982 m). Na trávnatom vrchole, ktorý zdobí tradičný drevený kríž, sa pasú kravy a stretáme pre dnešok posledných turistov. Dávame si krátku pauzu, keďže sme približne v tretine cesty. Trasa pokračuje ďalej trávnatým hrebienkom, ale terén začína byť postupne viac skalnatý. Obídeme kopec Hochfeld (2189 m), pod nami sa pasie stádo koní. Dole v diaľke je záver doliny nazývaný Ursprungalm. Niekde za Hochfeldom vidíme prvýkrát najvyšší bod pohoria Hochgolling (2862 m). Črtá sa tam však dosť snehových polí, tak uvidíme, keď tam o dva dni budeme, či bude schodný.

My sa zatiaľ vyškriabeme na Schiedeck (2339 m), kde nás čaká keška a stádo oviec. Samozrejme, na vrchole nechýba drevený kríž. Je niečo po 15.30 h a do konca je ešte ďaleko, sme niekde v 2/3 cesty. Prichádza prvý zaistený úsek, je však jednoduchý. Než prídeme k jazeru Giglachsee, tak ešte musíme obísť traverzom zľava vrchol Kampspitze (2390 m). Pribudlo snehových polí, aj kamenia. Je to stále kúsok hore, kúsok dole, miestami celkom únavné. Klesáme popri Brettersee, ktoré je ešte stále takmer celé pod ľadom. Zo strmých strání Kampspitze sa ozýva bučanie a békanie. Ako nám potom hovorí chatár v tretiu noc na chate Preintalerhütte, aj on má práve v týchto miestach svoje stádo jalovíc, ktoré sa tu celé leto pasú.

Giglachsee je pre dnešok konečná

Je niečo po 17.30 h, keď je Giglachsee konečne na dohľad. No hurá. Ešte polhodinu trvá zostup k samotnej chate Ignaz-Matiss Hütte (1986 m), ku ktorej prichádzame o 18-tej. Neďaleko stojí druhá chata Giglachseehütte, ale keďže nám na prvej potvrdili, že majú dosť miesta na spanie, hoci sme si dopredu nocľah nerezervovali, tak nemáme čo riešiť. Dávame si pivko a niečo pod zub, ja dávam družbu s turistkami z Nemecka, a potom sa už len ide spať do hromadnej nocľahárne, ktorá je príjemne útulná.

2. deň

Ignaz-Mattis Hütte - Rotmandlscharte – Krukeckscharte – Keinprecht Hütte – Trockenbrotscharte – Landawirseehütte

Ráno sa budíme do zamračeného dňa. Zastavujeme sa ešte pri jazere Giglachsee, aby sme našli kešku, keďže dnes ďalšie nebudú. Potom pomaly stúpame dolinkou pod Vetternkar k plieskam Knappenseen. Aj tu sa pasie, tentoraz sú to ovce. Od plies bude chodník prudko stúpať serpentínami. Snehových polí je ešte dosť. Tie nám nakoniec bránia v ceste zaujímavejším neznačeným chodníkom cez Zinkwand (2442 m), kde sú pozostatky štôlní po ťažbe rúd s obsahom kobaltu a niklu. Úplnou bombou je prechod štôlňou zaisteným chodníkom skrz kopec, z jednej strany na druhú, v našom prípade by to bolo zo západu na východ. Bojíme sa však, že vchod do štôlne kvôli snehu netrafíme, tiež netušíme, ako to vyzerá na druhej strane. Chodník síce nie je značený, ale na internete sa dajú nájsť zdroje ako naň, nám by bol zdrojom listing kešky. Nuž, ostane nám to ako perlička na inokedy, ak sa do oblasti ešte niekedy vyberieme.

Do sedla Rotmandlscharte

Pokračujeme serpentínami až do sedla Rotmandlscharte (2453 m), kde si dávame pauzu. Prvých 500 m stúpania je za nami. Aj sa trošku vyčasuje a sem-tam sa ukáže modrá obloha. Teraz musíme klesnúť do sedla Krukeckscharte prudkým snehovým poľom. Našťastie je sneh mäkký, a tak sa ide dobre. Záver skackáme po kameňoch, potom je chvíľu chodník pohodový. Nad nami je Krukeck (2428 m). Prichádzame na hranu kopca, odkiaľ je vidieť chatu. O dobrých 300 výškových metrov pod nami. Z tohto miesta sú tiež parádne výhľady na druhú stranu Zinkwandu. Ťažko však takto z diaľky povedať, kde štôlňa cez kopec vychádza a kade vedie chodník. Zostupujeme serpentínami popri malom pliesku až ku chate. Zdá sa mi, že sa chodník nejako veľmi vlní a zachádza, ale až keď stojím pred chatou Keinprecht Hütte, tak vidím, čo za stenu to bolo rovno zo sedla. Tade by sa veru dole ísť nedalo.

Keinprecht Hütte

Druhá etapa Schladminger Tauern Höhenweg končí tu, avšak je len obed, tak určite budeme pokračovať ďalej. Dávame si na chate výborný gúľáš a pivo a popri tom sa bavíme s chatárom o štôlni a ako to je priechodné. Potvrdzuje, že chodník existuje a aj sa ním chodí, hoci v mapách nie je. Aj nám ukazuje, v ktorých miestach vchádza chodník do hory, ale ja to nejako neviem rozoznať. Tiež nám hovorí, že dobre, že sme nešli, pretože prístup z tejto strany je ešte zavalený snehom a že by sme neprešli. Vraj ešte dva týždne, a bude to priechodné. Nuž, naozaj máme tip na dobrú túru niekedy inokedy.

Na ďalšiu chatu Landawirseehütte je to len 2,5 hodiny, takže nemáme čo riešiť, dnes snáď budeme spať tam. Od chaty Keinprecht Hütte sa chvíľu klesá širokou cestou, aby sa potom chodník odpojil a začal stúpať úbočím trávnatého svahu. Stúpanie je plynulé až do sedla Trockenbrotscharte (2237 m), s výhľadmi do údolia k Eschachalm (1213 m). V sedle nás víta vetrisko a kvapky dažďa. Masív Hochgollingu máme odtiaľto ako na dlani. Nuž, zajtra to bude makačka. Matúš sa vyberá ešte po jednu kešku, ja mierim rovno na chatu. O chvíľu sa počasie vylepšuje a dokonca zasvieti slnko, ktoré parádne osvetlí celú zajtrajšiu výstupovú trasu.

Landawirseehütte

Chata Landawirseehütte je veľmi príjemná, kachľová pec zahrieva celú jedáleň. Kým príde Matúš, tak si pri pivku listujem knihami s horskou tématikou. Toto je čistá pohoda. Keď konečne prichádza, tak spoločne večeriame pred chatou, pričom ako dezert si dávame výborný miestny cisársky trhanec (Kaiserschmarrn), na ktorý som sa nechala nalákať nakúkajúc do tanierov ostatným hosťom. Zajtra nás čaká náročný deň. Možno vyjdeme na najvyšší bod Nízkych Táur – Hochgolling. Ale to sa dočítate až v pokračovaní tohto článku.

Túra sa konala v dňoch 27. - 30. 6. 2014.
Článok popisuje prvé dva dni putovania.

Autori fotografií: Andrea Morongová a Matúš Morong

Fotogaléria k článku

Najnovšie