Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Červenou značkou naprieč Slovenskom
Červenou značkou naprieč Slovenskom Zatvoriť

Túra Z Novej Sedlice na Devín za 35 dní

Cestopis vznikol ako sumár mojich večerných zápiskov do denníka. Cestu pešo naprieč celým Slovenskom som absolvoval s mojím dievčaťom Natáliou a bratom Matúšom. Putovanie bolo neskutočným zážitkom na celý život. Ďakujeme všetkým za podporu počas putovania!

Vzdialenosť
870 km
Prevýšenie
+35215 m stúpanie, -35460 m klesanie
Náročnosť
ťažká, 5. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
35 dní
Obdobie
leto – 15.07.2015
Pohoria
Bukovské vrchy, Laborecká a Ondavská vrchovina, Čergov, Spišsko-šarišské medzihorie, Šarišská vrchovina, Čierna hora, Volovské vrchy, Slovenský raj, Nízke Tatry, Veľká Fatra, Kremnické a Strážovské vrchy, Žiar, Biele a Malé Karpaty, Myjavská pahorkatina
Trasa
Voda
studničky, obce, osady a pohostinstvá po trase
Nocľah
Kremenec
Ruské s.
V.grúň
Paseky
V.Komárnik
Č.hora
Zborov
Hervartov
V.Šariš
Prokopov mlyn
Kavečany
Košice
Erika
Súľová
Besník
Telgárt
Andrejcová
Čertovica
Poľana
Kečka
K.studňa
Cabanka
Sklené
p.Bukovcom
Zliechov
Tr.Teplice
V.Javorina
B.p.Bradlom
Buková
BA
Doprava
Snina (vlak, bus) - Nová Sedlica (bus)
Devín (bus, MHD) - Bratislava (vlak, bus, MHD)
SHOCart mapy
» č.1074 Biele Karpaty, Považsk… (1:50.000)
» č.1075 Strážovské vrchy, Tren (1:50.000)
» č.1078 Malé Karpaty, Bratisla (1:50.000)
» č.1084 Veľká Fatra (1:50.000)
» č.1085 Malá Fatra (1:50.000)
» č.1087 Bratislava, Senec (1:50.000)
» č.1093 Kremnické vrchy, Poľan (1:50.000)
» mapa momentálne nie je v ponuke
» č.1102 Nízké Tatry, Kráľova h (1:50.000)
» č.1106 Slovenský raj (1:50.000)
» č.1112 Prešov a okolie (1:50.000)
» č.1113 Bardejov a okolie (1:50.000)
» č.1116 Dukla, Medzilaborce (1:50.000)
» č.1119 Bukovské vrchy (1:50.000)
Nocľah
bivaky pod hviezdami
turistické útulne
turistické ubytovne
u príbuzných

Utorok - deň pred

Zajtra. Zajtra je ten deň, kedy po 1,5 roku, čo som sa dozvedel, že Cesta hrdinov SNP existuje, na ňu vyrazím. Viem, je otrepané vysvetľovať, prečo som sa na to dal, ale aj tak to napíšem. Inšpiroval som sa. Bol to Michal Knitl, kto ma na začiatku inšpiroval, jeho cestami do neznámych končín a jeho celkovou charizmou. Ďalej to boli Jano Kaľavský a Barbora Vitázková a článok o ich ceste z Novej Sedlice do Bratislavy, ktorý bol pre mňa natoľko hipisácky, že som si vtedy u dedkovcov v kuchyni povedal, že túto trasu chcem absolvovať tiež. Akurát sa balím, dúfam že batoh nebude vážiť 300 kg. Vyhodil som z neho všetko nepotrebné. Tak teda, hor sa do divočiny!!!

Cesta na východ

Píšem, píšem babke list, dám pečiatku, môže ísť. A stále dokola. Malé dievčatko vo vlaku. Dnes zápas AS Trenčín vs. Steaua Bukurešť. Prehrali sme 2 : 0. Po nočnej prechádzke Žiliny ideme o 2:30 h na vlak do Humenného. Cesta nočným rýchlikom do Humenného bola nekonečná a smradľavá. Tam sme si spravili prehliadku mesta, potom ďalšiu v Snine a hor sa do Novej Sedlice. V autobuse bol super dedko Janko, čo stále strašil, že nás medvede zjedia. Pre všetkých v autobuse sme boli atrakcia a vypytovali sa. Či je Naťka naša spoločná frajerka, prečo mám dlhú bradu, skadiaľ sme, kam ideme... Keď som povedal, že ideme z Novej Sedlice do Bratislavy, tak nechceli veriť. Potom sme boli s Jankom na prvom pivku Šariš v najvýchodnejšej dedine Slovenska. Vyrazili sme do lesa, smer Kremenec a po 1,5 hodine sme zle odbočili a šliapali ďalšiu 1,5 h, kým sme nezistili, že sme stratili značku. Po šiestich hodinách sme hotoví došli na trojhraničný vrchol Kremenca (Кременець), dali si polievku a išli spať. Heslo dňa: (Fero) Rozhodnutie ísť na SNP-čku bolo najlepšie, aké ste vo vašich rokoch mohli urobiť.

Kremenec a hranicou po Východokarpatskej magistrále

Masaker. Asi o druhej v noci nás prudkým svetlom zbuntošili pohraničiari. Boli ale v pohode, chceli len doklady a nechali nás spať. V útulni pod Čierťažou sme nechali 2 kg šošovice, lebo sa nám ju nechcelo variť. Po Jarabej skale (Rabia skala) sme vyšli na Krahuliak (Okraglik). Cesta bola únavná. Je teplo a všade lietajú biele mušky, čo vyzerajú ako sneh. Cestou sme prechádzali okolo zákopov a obrovských jám vyhĺbených výbuchmi. Spíme v útulni v Ruskom sedle, žerú nás tu komáre, tak sme si spravili oheň. V krásnom tichu bukových pralesov, cvrkotu cvrčkov a blikaní svätojánskych mušiek zaspávame.

Oáza Balnica

Plší prízrak v útulni u plcha nám nedal vyspať. Vyrazili sme asi o 10-tej ráno. Po hranici sme stretali len Poliakov. Totálne zničení a vyprahnutí sme prišli do Balnice, dúfajúc, že tam bude aspoň voda. Začali sme snívať o pive, jedle a kúpalisku. Absolútne šokovaní sme dostali všetko. Bol tam vláčik, čo vozil ľudí hore-dole, studnička so železitou vodou, kde sme sa vykúpali, sklep s pivom, chlebom a keksíkmi. Ešte nám poľskí chalani dali klobásy a ryby. Bolo tam krásne. Super sme sa nažrali. Dnes trochu pršalo. Po štvorhodinovej makačke spíme na Vysokom grúni, kde nás žerú komáre.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Prameň a záver

Noc bola otrasná. Komáre si na nás napĺňali bruchá krvou. V noci sme s Maťom vstali a spravili oheň, aby sme ich vydymili. Na obed sme došli do Lupkovského priesmyku totálne vyprahnutí. Našťastie tam bol pol hodinu vzdialený prameň, kde sme sa dva razy vracali. Odtiaľ to bol čistý hardcore cez metrovú trávu, bahno, papradie, kríky a stromy až do Laboreckého priesmyku. Dnes to bol správny pobyt v divočine. V Laboreckom priesmyku sme našli pod stromom ukrytú kešku. V lese sme stretli super típka na štvrkolke s deťmi (konečne Slovák). Bol to jeden z troch ludí dnes. Dal nám číslo, keby sme v tunajších lesoch čosi potrebovali. Spíme v útulni pod Pasekami krásne napapkaní po zemiakovej kaši a dúfame, že zajtra budeme na Dukle. Zbohom Bukovské vrchy.

Protiklady

V noci sa čosi dobýjalo do našej chatky. Posledný polliter vody sa dopil ráno a potom to začalo. Plazili sme sa od jedného vyschnutého prameňa k druhému. Na Laborci nás chytila panika. Museli sme piť vodu z kaluží ako zver. Až po Dukliansky priesmyk sme 10 hodín trpeli. Potom sa stal zázrak. Konečne sme tu!!! Kúpili sme si 1,5 litra na hranici, v poľskej reštaurácii, čo vyzerala ako po výbuchu. Inak, cestou sme stretli stádo krásnych koní aj s jazdcami. Jeden z nich, starý dedko s bielou bradou po pás, vyzeral ako hurón. Potom sme sa v ďalšom podniku najedli ako páni, cesnačky, halušiek a vyprážaného syra. Spláchli sme to pivami a hor sa do Vyšného Komárnika. Tu nás už čakal vopred dohodnutý típek, čo nás mal ubytovať. Povodil nás po krásnom drevenom kostole. S jeho synom Maťom sme si boli zahrať futbal. Prehrali sme. Východniari sú fakt dobrí. Po týždni sme potom hodili sprchu a ideme konečne spať na mäkkom.

Asfaltka

Matúš má dnes narodeniny. Ráno sme sa rozlúčili s rodinkou a vyrazili smer Vyšná Písaná. Celý deň bolo brutálne teplo a rozpálená asfaltka, po ktorej sme išli celý deň, to len umocňovala. Pomaly v každej dedinke sme čapovali vodu a pili ju ako o život. Večer sme dorazili do Svidníka, kde sme si nakúpili jedlo a šľahli kofolu. Začali sme večerné stúpanie na Čiernu horu. Na Ostrom vrchu sme stihli nádherný západ slnka. V útulni na Čiernej hore nás čakal Vlado, ktorý sedel sám pri ohni. Vymenili sme si pár myšlienok a išli sme spať. Zajtra to tu obzrieme. Dnes je už tma. Je tu krásne a cestou na Čiernu horu nás sprevádzali svätojánske mušky. Natálka má otlaky.

Kde je značka?

Ráno ma zobudil zvuk kosenej trávy. Spalo sa úplne najlepšie. Vonku brúsil kosu jeden zo spoluzakladateľov útulne. Po ceste do Kurimky sme stretli dievčinu, ktorá išla zo Zlína kdesi do Rumunska. Mala za sebou už 55 dní na cestách. Bolo príšerne teplo a cesta do Andrejovej bola úplne zle preznačená. Stále sme sa strácali. V Andrejovej sme si dali kofolu a čipsy a fičali sme na hrad Zborov. Cestou nás hnevala zlá značka a hnusné ovady. Po príchode na hrad som preskúmal každé jeho zákutie. Zastihli sme opäť krásny západ slnka. Spíme nad hradným múrom, vrieskajú tu kuny a tešíme sa na zajtrajšie zážitky.

Teplo

Po ukrutnej noci, kedy sa na nás hostili mravce, nás ráno zobudili dobrovoľníci opravujúci Zborov. Ráno sme sa v podhradí hneď stratili. Zase bolo mizerné značenie. Pri výstupe na Stebnícku Maguru sme si prakticky precvičili orientáciu v teréne, nakoľko sme šliapali hore 2 hodiny bez značky. Dalo to zabrať. Z Magury sme zišli do krásnych Bardejovských Kúpeľov, kde sme si dali jednu z naj kofôl v živote. Bol tam hnusný slaný a vajcový prameň. V lesíku v prameni sme oprali veci aj seba. V Bardejove sme nakúpili a dali po Šariši. Odtiaľ v brutálnom asi 36-stupňovej horúčave do Miháľova, kde nám super zlatá babička s namaľovanými nechtami načapovala vodu. Večer sme si popri šliapaní asfaltkou do Hervartova vychutnávali nekonečný západ slnka. Zložili sme sa v strede dediny pri potoku. Vedľa majú oslavu. Prišiel nás pozrieť super típek. Doniesol kvalitnú orechovicu a kecali sme do noci. Hervartovje super a Matúš je ochmelený a chce ísť plašiť baby.

Čergov, ovady a búrky

Po ráne, ktoré sme strávili pod najstarším dreveným kostolom na Slovensku, sme vyšliapali za Žobrák. Spoznali sme super turistku Katku, ktorá nám až do obeda hovorila o svojich zážitkoch. Na Chate Čergov nikto nebol, iba mačky, čo od nás pýtali jesť. Začali sme utekať dole do Hradiska pred búrkou. Keď sme vošli do autobusovej zastávky, začalo liať. V Terni sme si dali kofolu a potom to začalo. 300 ovadov okolo hlavy, búrka ako sviňa, k tomu ešte stratená značka. Najväčšie utrpenie doterajšej cesty. V Šariš parku sme sa totálne rozrobení najedli a spíme hneď pred pivovarom Šariš pod lipami.

A od Prešova

Zobudil nás hukot áut. Išli sme hneď do potravín, kde sme si kúpili kráľovské potraviny. Z Veľkého Šariša sme vyrazili asi o 10.30 h, zničení z minulého dňa. V Malom Šariši sme si dali nanuky, Matúš zjedol pol morušového stromu. Vystúpili sme na Cemjatu, kde sme boli asi 3 hodiny vyvalení v parku pre seniorov. Sami sme sa tak cítili. Dnes sme to nesilili, pokiaľ sa nám chcelo šliapať, potiaľ sme kráčali. Na Cemjate bola železitá minerálka. Odtiaľ sme rôznymi dedinkami zišli až do Ľubovca, kde sme chvíľku posedeli a vyrazili na Prokopov (Pustý) mlyn - náš dnešný cieľ. Cestou si na nás opäť pochutnávali ovady. Prišli sme podvečer. Tešíme sa ako to tu zajtra preskúmame.

Útek pred búrkou

Po preskúmaní celého mlyna sme zhodnotili, že tu v noci strašilo a vyštartovali sme smer Kysak. Matúš hovoril, že v noci počul buchotať hrnce. Ja som spal ako drevo. Popri Hornáde sme došli do Kysaku, kde sme si nakúpili, najedli sa a chvíľu si zdriemli. Vystúpili sme na Jánošíkovu baštu a potom ďalej do lesov. Natálke sme nožom vyberali hlavu kliešťa. Ja som ich mal doteraz asi 15. Z lesov sme doslova utekali pred bleskami, rýchlo sa zotmelo. Do kavečianskej krčmy sme prišli podvečer. Dnes sme mali šťastie. Opäť spíme pod lipami pred kostolom, cez ktoré neprejde dážď. Všade vôkol zúria blesky a obloha je svetlá.

Košice

Celú noc strašne fúkalo. Ráno sme sa ponáhľali do Košíc. Pred očami sme mali len sprchu. Po ceste do našej ubytovne sme sa zastavili na nákup a krásne sme sa najedli. Boli sme na omši v Dóme sv. Alžbety. Je veľkolepý rovnako ako z vonkajšej strany, tak i zvnútra. Po 10 rokoch som bol v McDonalde a zistil som, že najbližších 10 tam určite nepáchnem. Ubytovali sme sa vedľa železničnej stanice, vôbec nie kvôli prespatiu, ale kvôli sprche. Nemali sme si kde oprať 2 týždne smradľavé veci, tak sme ich pomáčali v sprchovacom kúte. Na konci voľného dňa sme si uvarili párky a zhltli rybky. Počúvame muziku, ležíme v posteliach a z okna sledujeme nočné Košice.

Zima

Z ubytovne sme sa zviezli autobusom naspäť ku značke a na Jahodnú sme košickými lesmi začali makať o 10.30 h. Tam sme si dali menší obedík v podobe chleba, salámy, syra a perníka. Dnes sme skoro nikoho nepostretali, až pred Kojšovskou hoľou sme začuli výkriky z lesa. To na hôľnatých svahoch zbierali Cigáni čučoriedky. Chvíľku sme pokecali, spýtali sa na robotu a vyrazili na Tri studne, kde sme chceli prespať. Zastavil nás ale dážď, tak sme to ukončili pri Chate Erika pod odkvapom. Dnes sme išli celý deň do kopca. Varíme gulášovú vifonku a skoro si líhame spať.

Čučoriedkový deň

Jednou zápalkou zničíš milión stromov. Z jedného stromu vyrobíš milión zápaliek. Heslo pri jednom z prameňov, ktorých bolo dnes neúrekom. Po ráne, ktoré bolo extrémne studené, sme šliapali polomami a čučoriedkovými chodníkmi na Tri studne. Odtadiaľ na Kloptáň, kde sme z rozhľadne videli Nízke aj Vysoké Tatry. Z Kloptáňa sme schádzali záhadnými chodníčkami do kúpeľov Štós, kde sme si dali obednú prestávku v podobe zemiakovej kaše a jahodových ovsených vločiek so škoricovým cukrom. Dlho predlho sme stúpali na Osadník – čučoriedkové kráľovstvo, kde sme sa na seba všetci usmievali modrými ústami. Súčasne so západom slnka sme prešli na Pipitku, kde sme objavili terasu pri chatke. Sme v srdci Volovských vrchov.

Volovec

Keď sme ráno uvideli, že leje ako z krhly a hmla je hustá ako mlieko, zostali sme ležať v teplých spacákoch. Na Chatu Volovec sme vyrazili o 9.30 h. Dnes na nás celý deň pršalo a kráčali sme po totálne rozbitých cestách. Došlo nám jedlo, tak sme zúfalo prežívali na kombinácii čučoriedky, lesné jahody, čokoláda, syr, hroznový cukor. Z kopca Skalisko by bol krásny výhľad na Tatry, ale bola totálna hmla. Došli sme na chatu Volovec, kde sme hneď "zasmažili" pivo a chatár nám spravil párky a praženicu. Zjedli sme polovicu chatových zásob. Z chaty sme veľmi neradi šliapali ďalej až do sedla Súľová. Totálne premočení sme si založili vatru a ideme sušiť veci. Dnes neboli žiadne výhľady.

Dedinky a raj

Z našej búdy sme sa ráno vytrepali zničenými Volovskými vrchmi smer Dedinky. Tam sme ukončili ďalšiu etapu cesty – Volovské vrchy. V Dedinkách sme nabehli do krčmopotravín, kde sme čosi "zasušili" a autobusom sa vrátili naspäť na značku na Dobšinskom kopci. Stretli sme baču, ktorý sa vyvaľoval na lúke, strúhal si palicu a pil pivo. Hovorí, že celý život je pri ovcách, iba okrem školy, keď do nej chodil, ale aj na tú sa vysral. Išli sme krásnymi lúkami a lesmi, po trase občas vykukla Kráľova hoľa. Cestou sme prechádzali okolo konského stáda, pokojne sa pasúceho na lúkach Podhanysej. Našli sme krásny prístrešok s výhľadom na Kráľovu hoľu nad sedlom Besník. Navečer sme si uvarili čaj z materinej dúšky. Tešíme sa na zajtrajší oddych v Telgárte.

Telgárt

Po mrazivej noci, kedy nás uspávali zvonce kráv, sme sa extrémne rýchlo zbalili a s vidinou sprchy a jedla fičali do Telgártu. Mali sme výhľad aj na Vysoké Tatry. Prišli sme tam o 9-tej hodine ráno a zistili, že sa dá ubytovať až od 15-tej. Našťastie, rodinka, u ktorej sme mali byť, o hodinu prišla a boli takí super, že nás vpustili dnu. Na terase ich domu sme schňápali raňajky. Ovlažili sme naše špinavé telá v sprche, vyprali si a uvarili špagetky. S Maťom som zadrtil kalčeto a stolný hokej. Vypili sme pivo a išli do kostola, kde sme boli na gréckokatolíckej omši, prvýkrát v živote. Bola celá odspievaná. Zistili sme, že pop (kňaz) je náš hostiteľ a chvíľu sme pokecali. Zajtra náš čakajú Nízke Tatry.

Kráľova hoľa a Andrejcová

Ráno sme sa z ubytovne vytrepali o 10.30 h. Pekecali sme so skvelou rodinkou, ktorá nás ubytovala a vyrazili sme do potravín, kde sme nakúpili keksy. Stretli sme tam Michala a Janku a netušili sme, že sa stanú na celý deň našimi spolupútnikmi. Kilometrový výstup na Kráľovu hoľu ubiehal príjemne. Užívali sme si nádherné výhľady na minimálne pol Slovenska. Hore sme sa najedli a zatúžili po pive. Žiadne tam ale nebolo dostať. Poobede sme sa vybrali ležérnym tempom do útulne Andrejcová a každú chvíľu sme využili na ležanie v tráve a pozeranie sa všade navôkol. Vysoké Tatry nám celú cestu vôbec nemiznú zo zorného poľa. Podvečer prichádzame do Andrejcovej a ostávame stáť v nemom úžase nad tou parádou. Čistý zraz hipisákov, pivo, žeruchovica. No paráda. Chatár Marek nás okamžite napája pivom a my mu ideme na oplátku uvariť kapustnicu. Šúpeme zemiaky, popíjame žeruchovicu a sledujeme krásny západ slnka a končiare Vysokých Tatier. Nakladám si na krošňu Janku a behám s ňou okolo chaty. Chatár Marek je totálny típek. Večer sa napchávame kapustnicou. O polnoci sa utíšime a debatujeme potichu o všetkom možnom. Dievčence posielame spať hore na matrace. Spal som najedený a šťastný v kuchyni pod šporákom. Krásny deň.

Návšteva

Ráno bolo super. Chatár nám ponúkol mňam chlebíky s maslom a medom a k tomu ešte čaj. Neradi sme sa rozlúčili, ale veľmi sme sa tešili na rodičov, ktorí nás mali prísť dnes pozrieť. Vidina domácich koláčov nás poháňala ďalej. Za útulňou Ramža sme videli v diaľke farebné bodky, ako na nás vypiskujú a bežali sme im oproti. Prišli Naťkini rodičia, Miška, naši, Peťo a Monika, ktorá sa nám hneď hodila okolo krku. Doniesli nám super jedlo, o ktoré sme sa hneď postarali. Spolu sme potom išli na Čertovicu. Cestou tam sme rozprávali naše príhody. Mišo aj Janka zostali na dnes robiť chatárov na Andrejcovej. Skočili sme ešte na pivo a rozlúčili sa s rodičmi. Bolo to veľmi príjemné. Máme plné tašky dobrôt.

Po hrebeni

Po luxusných raňajkách na parkovisku, sme si dali druhý chod v podobe brutálneho šliapania na "Štefáničku". Odskočili sme si na Ďumbier, najvyšší vrchol našej cesty. Chopok nás prekvapil totálnou komerciou. Pekne tam aj spŕchlo. Na také škaredé počasie tam bolo plno ľudí, ktorí turistikovali v sedačke lanovky. Z Chopku sme sa šuchtali ďalej po hrebeni. Nádherne zapadajúce slnko nás donútilo zalomiť to priamo na hrebeni vo výške 1850 metrov. Pri najkrajšom západe slnka v mojom živote, sme počúvali dokonalé ticho, ktoré rušil iba vietor prevaľujúci sa cez hrebeň. Všetci zliezli do dolín, do penziónov. Ostali sme len my a hory. A tie nás privítali pokojným spánkom.

Záver Nízkych Tatier

Ráno sme sa za totálnej hmly zbalili a s plánmi na dlhý pochod vyrazili do Donovál. Cestou sme stretali obrovské množstvo turistov, na našu doterajšiu samotu rušivo pôsobiacich. Na Ďurkovej sme si dali slaninu s medom. Valili sme ďalej na Veľkú Chochuľu, kde som už ako 6-ročný raz vystúpil. Cítili sme, že sa Tatry končia, súdiac podľa miznutia kosodreviny. Na Malej Chochuli sme utekali pred inváziou lienok, ktorých tam bolo na stovky. Na Prašivej opäť pred hromami. Často tam udierajú. V sedle sme stretli dvoch českých turistov, išli z Ružomberka do Slovenského raja. Výstup na Kozí chrbát nás dorazil, tak sme večeru začali variť pred Donovalmi na Kečke. Zajtra bude Veľká Fatra.

Hore-dole

V noci nás ohrozovali blesky, tak sme zišli nižšie a spali "na pankáča" v lese v kopci. Potom sme fičali do Donovál, kde sme si dali raňajko-obed. Vystúpili sme na Zvolen a ešte sme netušili, že o tom bude celý deň. O stúpaní a klesaní. A stále dokola. Dvakrát nás zastihla búrka tak, že sme museli čupieť v pršiplášťoch pod stromami v lese. Na záver dňa nás dorazilo stúpanie na Krížnu. To bola krížová cesta. Hore ale krásne svietilo slnko. Prišli sme na miesto, kadiaľ som už raz išiel, v rámci hrebeňovky Veľkej Fatry s Matúšom. Na Kráľovej studni sme sa "na punk" okúpali vo válovoch pre kravy a sledovali, ako nejakí típek cvičí pri západe slnka bojové umenie s palicou. "Zasolili" sme pivká a spíme pri altánku, kde v noci zúria plchy. Mišo poslal správu, že až včera odišli z Andrejcovej.

Kremnické vrchy

Ráno sme leňošili v spacákoch, nechcelo sa nám vstávať. Vychystávali sme sa asi 2 hodiny. Z Kráľovej studne sme išli dlho-predlho po kamennej ceste za najväčšieho úpeku do sedla Malý Šturec, kde sme zjedli všetko, čo sme mali. Nikde sa cestou nedala doplniť voda, tak sme museli šetriť. Na Svrčiník sme vystúpili navečer. Je tam krásny pralesoidný les a obrovské pra-čučoriedky, pri ktorých sme strávili asi hodinu. Nedotknutým lesom a krásnou lesnou cestičkou sme prišli do Kordíckeho sedla, do útulne Cabanka. Je tu ale nejaký stály nájomník, tak spíme vonku v prístrešku. Uspávajú nás cvrčky a únava.

V strede Európy

Ráno zvonil budík príliš skoro na to, aby sme naň vstali. Došuchtali sme sa na Skalku a stadiaľ do Krahúl, kde sme sa poriadne najedli. Teta nás super ošpricovala hadicou, tak sme osviežení vyrazili do stredu Európy ku kostolíku po brutálne rozpálenej asfaltke. Odtiaľ do Kunešova a potom po lúkach, kde bola značka typu: pokračujte cez lúku približne kilometer. Pripojil sa k nám Mišo z Tatier. V Sklennom sme zalomili u bývalého lekára, ktorý nás pozval na pivo a klobásu. Super sme si pokecali, ukázal nám dom a potom sme išli ešte do krčmy, kde sme si dali... Sme pekne ochmelení zo slivky od Andreja, tak už líhame do spacákov. To je život.

Od rána do večera

Vstávali sme o 6.30 h kvôli čerstvému chlebu v potravinách. Po rannej rozcvičke nás naspäť na značku zviezol dajaký dedko. Cesta ubiehala rýchlo, išlo sa dosť po rovinkách cez lazy. Stretli sme tiež skupinku idúcu opačne, z Devína do Novej Sedlice. Okolo obeda sme prišli k poľovníckej chate, kde to vyzeralo ako zraz starých hipíkov a odporcov socialistického režimu. Dedkovia hrali a spievali Beatles Natálke na želanie. Hore na tajuplnom Vyšehrade sme si dali väčšiu prestávku. Namotivovali sme sa zvýšenou dávkou keksíkov, že prejdeme až do Fačkovského sedla. Tak sme šliapali, celý deň cez totálne teplo až do večera, kedy sme na nejakej lúke stratili značku, tak sme sa zložili do trávy a užívali si, že dnes už nemusíme chodiť.

Strážovské vrchy

Keď som sa ráno zobudil, našiel som sa asi meter mimo karimatky, kvôli svahu. Uvítali sme slnko o 4.30 h a potom šup do Fačkovského sedla, kde nás čakali babka s dedkom, aj s pohostením. Zviezli sme sa do Fačkova na omšu. Potom sme sa rozlúčili a začali sa štverať na zjazdovku. Do Čičman sme išli cez najväčší úpek. Tam sme si dali super polievočku a oddych. Lízali sme zmrzlinu a pozerali na drevenice. Vystúpili sme na Strážov a v diaľke zazreli Inovec a domov. Krásny pocit. V Zliechove najlepšia krčmárka na svete otvorila krčmu len pre nás. Dali sme si pivo pri sviečkach. Spíme pri kostole na lúčke. Zajtra bude brutálny budík na 4.30 h kvôli teplu.

Domovina

Zo Zliechova sme išli luxusnou cestou do Hornej Poruby. Vôbec nikoho sme nestretli. Vstávali sme veľmi skoro, cez deň bolo príšerne teplo, tak sme si v Hornej Porube spravili 3-hodinovú pauzu. Zložili sme sa pri potoku a umývali sa v miestnej studničke. Aj sme tam zaspali a vôbec sa nám nechcelo pokračovať. Premohli sme sa a vyštartovali do Trenčianskych Teplíc. Tu sme to dôverne poznali, tak sme si užívali domáce prostredie a kokosové oplátky. Po veľmi teplom dni sa skladáme pod lipou v parku. Zajtra navštívime babku a dedka v Soblahove a konečne si trochu oddýchneme.

Soblahov

Z Trenčianskych Teplíc sme ráno leteli do Soblahova. Autobus nám zdrhol pred očami. Chýbalo 10 sekúnd. Prišiel po nás dedko, srdečne sme sa zvítali. Absolútne špinaví sme sa poobjímali s babkou, ktorá nás hneď pohostila a nahádzala do sprpchy. Padlo to neskutočne dobre, aj keď som si na môj stav začal zvykať. Dali sme si kávičku, úplná pohodička, potom prišli rodičia, aj naši aj Vňatkini a bola veľká sláva. Naskladali sme sa do obývačky, pili pálenku a tlačili pizza rožky. Bolo to veľmi dobré a dodalo nám to síl. Večer sme sa len kŕmili jabĺčkami a s dedkom pripravili lavór na zajtrajší deň. Čisté kúpalisko. Zaspával som na manzardke v mäkkých honosných perinách, ale v brutálnom teple.

Soblahov II.

Pobyt sme si predĺžili, aby sme trošku zregenerovali po predchádzajúcich 12-tich dňoch bez oddychu. Celý deň sme sa prežierali všetkého možného, čo sme v babkinej ľadničke našli. S Maťom sme rozstrieľali v rámci streleckej súťaže plechovku vzduchovkou na rešeto. Močili sme sa v totálne teplom lavóre, ktorý slnko v ten deň ohrievalo príjemnými 41 stupňami. Uvarili sme si červenú polievočku a trávili deň v záhrade. Porobili sme čosi na roli. Dedko mi opravil na kúsky rozpadnuté sandále. S babkou sme potom spravili niečo pre svoje duchovno. Po veľmi pokojnom dni sme sa spokojní zložili do vodorovna, tešiac sa na poslednú etapu cesty.

Morava

V 30. deň po raňajkách nás babka skoro ráno vyprevadila na cestu. Dedko nás zviezol do bodu, kde sme v utorok skončili. Cez Trenčín sme prešli ako vo sne. Ešte pred cestou som si predstavoval aké to bude, kráčať cez park. Potom cez Drietomu a stupákom na Machnáč. Odtiaľ totálnou rovinkou na Kykulu a Vyškovec, kde sme sa prehupli na Moravu a v hospode sa schladili ružovou malinovkou a nanukmi. Ďalej sme išli asfaltkami, lúkami, lesnými cestičkami v absolútnej horúčave. Išlo sa stále po rovine. O 21.30 h sme nevládali po 43 km chôdze prejsť ani krok. Tak sme to zložili tesne pred Veľkou Javorinou v strede lesa. V noci nám do uší fúkal teplý vietor.

Koniec Cesty hrdinov SNP a začiatok Štefánikovej magistrály

Ráno nás zobudil bežec utekajúci okolo. Vyšli sme na Veľkú Javorinu a čakali do 9-tej, kým sa budeme môcť najesť v Holubyho chate. Špecialitky nám veľmi chutili. Cestou do Myjavy sa na nás vypršal mrak, tak sme sedeli schúlení pod stromami. Cez Myjavu sme prefrčali, lebo nás čakal podporný tím (dedko) na Bradle. Posledné kilometre SNP-čky ubehli rýchlo. Cítime, že sa blíži koniec našej cesty. Dedko doniesol dobroty a chvíľu s nami pobudol. Do Brezovej pod Bradlom sme schádzali pri západe slnka. Krátka prechádzka mestom, omočenie nôh vo fontáne a ležíme za mestom za potokom pod jabloňou.

Malé Karpaty

Ráno sme prešli do Dobrej Vody. Mali tam dobrú vodu z prameňa. Cestou sme sa zastavili na dobrovodskej zrúcanine hradu. Prechádzali sme popri starobylom cintoríne. Pred Sokolskými chatami nás totálne šokovali rodičia, ktorí sa tam sčista jasna zjavili na chodníku s koláčikmi. Prišiel aj Vili a super nás to povzbudilo. Lúčiť sa nám nechcelo, aj keď sme vedeli, že za chviľu sa opäť stretneme. Došla nám voda, tak sme išli vypýtať. Nakoniec sme vyfasovali aj guláš a vodku od super partie, ktorá tam bola na chate. S plnými bruchami sme vystúpili na Záruby, kde nás zastihli tresky-blesky, tak sme zišli k vodnej nádrži Buková na noc.

Koniec sa blíži

V noci okolo nás zúrila búrka. Ráno nám nejaký rybár napustil vodu, my sme mu na oplátku dali starý rožok ako návnadu. Cestička nám rýchlo ubiehala. Vystúpili sme na Vápennú. Pri Sološnici sme zjedli skoro všetko, čo sme mali. Maťo išiel niečo vyžobrať do dediny a vrátil sa s igelitkou plnou rajčín a polovicou chlebu. Pristavili sa pri nás dve nemecké dievčence, pýtali sa nás na cestu a tak. A potom sa úplne od veci Naťky spýtali, či má nejaké tampóny. Vedeli sme, že na Pezinskú Babu dnes nedôjdeme, tak sme tomu prispôsobili tempo. Zložili sme sa na peknej lúke pri altánku. Otvorili sme si rybky a totálne dorazili zásoby. Dúfame, že zajtra prejdeme na Kamzík a potom ukončíme našu púť v Bratislave.

Bratislava

V noci sme zmokli ako myši. Totálne vyhladovaní sme sa dokymácali na Pezinskú Babu, kde sme sa najedli v reštaurácii, z ktorej sme odchádzali hladnejší, ako sme tam prichádzali. Odtiaľ sme vyrazili smer Kamzík, bratislavskými lesmi, väčšinou asfaltkou. Na Kamzíku sme sa cítili ako v cieli. V meste sme si vo večierke kúpili kráľovskú víťaznú večeru, ktorú sme schňápali v Horskom parku. Rozpršalo sa. Boli sme síce v prístrešku, ale medzi ním a priestorom vôkol neho nebol žiaden rozdiel. Celú noc sme mokli ako trosky. Budík sme nastavili na brieždenie. Náš víťazný pochod Bratislavou sa začal.

Devín a koniec

Ráno sme za tmy zbehli na Slavín. Kráčanie cez mesto bolo úmorné. Lesom sa kráča oveľa lepšie. Pri stúpaní na Devínsku Kobylu sme sa stratili v hmle. Vyšli sme na ňu, aj keď to nebolo potrebné. Hore to vyzeralo ako skladisko zakopaných mŕtvol pre mafiánov. Značku sme ale znovu našli a z Kobyly zišli víťazoslávne na Devín. Naša cesta sa skončila. Prešli sme 870 km. Zdolali sme prevýšenie 40 km. Trvalo nám to 35 dní. Teraz by mali asi nasledovať frázy typu: stretali sme super ľudí, Slovensko je krásne a podobne. Ono je to ale naozaj tak. Bolo fascinujúce sledovať, ako sa krajina a ľudia ubiehajúcimi kilometrami menia. Život na ceste bol najväčším dobrodružstvom. Púť bola ako mozaika vyskladaná z milión zážitkov. Už sa ale rozmazáva, ako obraz za oknom, z kvapiek z mraku. Nášho idúceho vlaku.

Ja: "Aha, tabuľka!"
Naťka: "Tá vždy poteší!"

Prechod bol absolvovaný v termíne 13. 7. - 18. 8. 2015

Fotogaléria k článku

Najnovšie