Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Pod Jelením vrchom
Pod Jelením vrchom Zatvoriť

Túra Jelení vrch z Hačavy

Je takmer letné sparno. Staršie dieťa sa vypýtalo do opatery k pani učiteľke a dalo prednosť spoločnosti rovesníkov. Ale čo počas voľného dňa s tým mladším počas pár hodín? Skúsime niečo nenáročné, vyhliadkové a s turistickým nosičom – Jelení vrch v Slovenskom rudohorí.

Vzdialenosť
6 km
Prevýšenie
+426 m stúpanie, -426 m klesanie
Náročnosť
ľahká, 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 01.06.2015
Pohoria
Slovenské rudohorie: Slovenský kras (Národný park Slovenský kras)
Trasa
Voda
prameň na hornom konci Hačavy
Doprava
Hačava (bus, parkovanie pred starým obecným úradom)
SHOCart mapy
» č.1108 Slovenský kras (1:50.000)

Trasa

Hačava – sedlo Krížna poľana – Jelení vrch – Hačavské sedlo – Hačava

V boji s výškovými metrami si výrazne pomáhame autom a prejazdom kaňonovitej Hájskej doliny do rázovitej, pôvodne rusínskej obce Hačava. Chalupárske aj starousadlícke dreveničky, aktivační pracovníci prežívajúci pár povinných hodín na zametaní „námestíčka“ a trojica prišelcov, čo parkuje auto pri megalomanskej budove dnes nepoužívaného obecného úradu. Zorientujem mapu a viac-menej po pamäti zamierim do úzkej uličky, vedúcej do strmej bočnej dolinky. Cesta sa stráca v chodníku medzi drevenicami a ten začína výrazne stúpať. Poldruharočné dieťa si nesiem na chrbte a ostrý štart cítim aj v pľúcach. Povinná prestávka pri ohrade s chovom chlpatých prasiatok padne vhod, ale Dáša im nevenuje viac pozornosti, ako listom stromov nad hlavou. Dávame sa preto do boja s nadmorskou výškou a kamenistým chodníčkom sa driapeme pomedzi strmé svahy. Občas nám radosť pokazí kalamitné drevo. Na rázcestí doliniek sú vychodené dve verzie, my ideme oficiálne značenou – doľava. Míňame pramenisko, a keď sa dieťa začne pýtať na vlastné nohy, sme takmer na lúke so smerovníkom Krížna poľana. Najhoršie je za nami, ostáva len kúsok k vrcholu. Dookola je to ale bližšie, takže ideme po žltej značka a vo výraznej zákrute ešte výraznejšie odbočíme doľava. Hrebeňový chodníček sa vinie pomedzi brezy aj mladé ihličnany. Konáre dosť zavadzajú, takže Dáška sa nesie na rukách. Singlík občas využijú horskí cyklisti v snahe dostať sa hore na kopec. Stúpanie je tadiaľto najmiernejšie, ale šliapať by som to nechcel, lebo všetko postupne zarastá. Škoda.

Keď sa po ľavej strane zjaví menší val, viem, že sme blízko. Triangulačná tyč je na drobnej lúčke s výhľadom na juh. Toto je finále. Relatívne závetrie, slnečné lúče, vrchol kopca a čas obeda. Tlačíme do hlavy domáce dobroty, rozhliadame sa po okolitých kopčekoch a dobíjame energiu pobytom na horách vo výške necelých tisíc metrov. Sparné výhľady neumožnia pohľady do ďaleka, no z opisu domácich viem, že odtiaľto možno dovidieť poriadne ďaleko. Sme na prvom výraznom kopci a smerom na juh je takmer len nížina. Neprekáža, možno niekedy v zime.

Po naplnení brušiek si dáme ešte krátky prechod k vysielaču, kde začínajú rozľahlé lúky smerom k Hačavskému sedlu. Zostup je strmý, orientácii pomáha vyjazdená cestička. V sedielku sa napájame na modrú značku a schádzame až do sedla. Cesty vedú obomi smermi a len spomínam na rozprávanie deda na časy nie tak dávno minulé, kedy lesná cesta bola jedinou spojnicou Hačavy so svetom a bola to trasa leda tak pre služobný UAZ. Cez kaňon na juh k Háju to nešlo a historické udalosti horskú usadlosť s 200 dušami aj tak odrezávali štátnou hranicou od juhu. Unikátom je to, že prvý autobus sa sem fyzicky mohol dostať až v roku 1974 po prekopaní skál v oblasti Čertovho mosta. Občas si to pripomenú fanúšikovia verejnej dopravy nejakou nostalgickou jazdou. Dodnes je v cestovnom poriadku poznámka, že v prípade nezjazdnosti cesty sa sem jednoducho nepremáva.

My sa však do dediny dopravíme po vlastných, po eurofondami zaplatenom štrku. Párkrát nás obehne nejaký terénny prostriedok, a keď konečne schádzame k prvému (teda poslednému) domu, máme vyhrané. Ďalšia raritka sa skrýva v dolinke a je ňou prírodné kúpalisko. V dnešnej dobe sa v horskej vode nebude mágať nikto, no bazény boli na okolí zjavne obľúbené. Zasypaný relikt sa nachádza aj o dolinu vedľa, v oveľa známejšom Zádieli pri Zádielskej chate. Dáška zbadá výdatný prameň s rúrkou a rozbehne sa namočiť si ruky do žľabu. Ja sa napájam ľadovým osviežením. Keď majú všetci dosť, úzkym prechodom pomedzi dreveničky schádzame k autu. Výlet je vo finále, vyvetrať, zaradiť dvojku a spustiť sa niekoľko kilometrov dole do Hája. Samozrejme so zastávkou pri Hájskych vodopádoch...

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Fotogaléria k článku

Najnovšie