Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Pevnosť Novohrad (Nógrád)
Pevnosť Novohrad (Nógrád) Zatvoriť

Túra Pevnosti Český hrad (Csehvár) a Novohrad (Nógrád)

Csóványos je najvyšší vrch sopečného pohoria Börzsöny (Novohradské vrchy). Od minulého roka je na jeho vrchole nová rozhľadňa, ktorá vznikla úpravou geodetickej veže. S výškou 938 m je to 3. najvyššie pohorie a 27. najvyšší vrch v Maďarsku. Pohorím v minulosti prechádzala župná hranica medzi Hontom a Novohradom (obce rovnakého názvu boli ich prvými župnými sídlami, ležia na úpätí). Novohrad (Nógrád) so zrúcaninou stredovekého hradu na JZ a Hont na SV (župný hrad nebol kamenný a nezachoval sa).

Vzdialenosť
21 km
Prevýšenie
+943 m stúpanie, -828 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jeseň – 2015
Pohoria
Maďarsko: Börzsöny / Börzsöny-hegység (Novohradské vrchy)
Trasa
  • Štart: mapa
  • Najvyšší bod: 938 m n. m.
  • Najnižší bod: 250 m n. m.
Doprava
Diósjenő
SHOCart mapy
» mapa momentálne nie je v ponuke

Börzsöny tvoria zvyšky stratovulkánu (vrstevnatá sopka), spred približne 18 mil. rokov a je to najlesnatejšie pohorie Maďarska, väčšina z neho je chránená v rámci Dunajsko-Ipeľského národného parku (Duna–Ipoly Nemzeti Park). Na Csóványós, keďže je centrálne situovaný, je možné vyraziť prakticky z každej strany pohoria. Rozhodujem sa pre južnú stranu a výstup cez lokalitu hradu Csehvár, keďže obľubujem lokality zaniknutých hradov… Ideme dvaja so synom. Zaparkujem v Diósjenő a chvíľu hľadáme značku, nakoniec na nejakú natrafíme, vymotávame sa z uličiek a cez lesík po X-kovej značke (lyžiarske značenie) prichádzame na križovatku turistických značiek v lese nad dedinou, kam vedie z dediny cesta a je tu parkovisko. Ak sa niekto nechce motať po dedine, najlepšie je začať túru tu.

Csehvár

Ideme po značke červené X smer Csehvár (ide tadiaľ aj NCH). Najprv vystupujeme úzkou dolinou potoka, míňame skoro suchý prameň neďaleko chodníka až prichádzame na miesto, kde sa križuje so zelenou značkou. Ideme stále po našej X-kovej značke naľavo, musíme však ísť po svahu - nie priamo dolinkou, ktorou vedie značkovaný chodník - nakoľko je celý zapadaný pováľanými stromami a zarastený kriačím. Keď vystúpime vyššie už je to lepšie a dá sa ísť po značenom chodníku. Pod vrcholom kopca pri tabuli s informáciami o hrade, sa na ruiny odbočuje kúsok z "pluskovej" (+) cesty (je to aj značené – L-ková značka). Po obhliadke hradnej lokality (murované časti sa nezachovali, len terénne nerovnosti a priekopy) sa treba vrátiť späť.

Hrad bol postavený po tatárskom vpáde ako kráľovská pevnosť. V nasledujúcom 14. stor. bol ale opustený, potom na tomto mieste vzniklo opevnenie bývalých husitov Jána Jiskru z Brandýsa, resp. bratríkov Petra Axamita (ktorí v tom čase ako obhajcovia nástupníckych práv Ladislava Pohrobka obsadili prakticky celé Slovensko), až sa hrad dostal do vlastníctva rodu Čechov z Levíc. Dodnes sa nevie, či sa niekdajšie opevnenie volá podľa levického rodu alebo dostalo meno po českých husitoch resp. bratríkoch. Označenie "Cseh" znamená Čech a "vár" je hrad. Posledná zmienka je z r. 1470 a predpokladá sa, že zanikol ešte pred príchodom Turkov. Lokalita je zarastená lesom, ale z niektorých miest akropoly hradu sa ponúkajú obmedzené výhľady na juh a západ. Napríklad na jazero pri Diösjenö, kde sa r. 173 počas markomanských vojen odohrala bitka, kde rímskym vojskám velil Marcus Aurélius. Na brehu stojí malý kamenný pamätník uvedenej bitky.

Csóványos

Po návšteve ruín pokračujeme po X-kovej značke lesom až na pomerne veľkú lúku, kde si na chvíľu oddýchneme a najeme sa (sú tu drevené stoly s lavičkami). Maďarský turista, ktorého sme stretli sa nám odzdravil po slovensky(!), čo oceňujem. Ďalej pokračujeme miernym stúpaním cez les na ďalšiu lúku s krížom (Foltán kereszt), je tu križovatka niekoľkých značiek a informačný panel o modrých túrach v Maďarsku s bližším popisom časti túry, ktorá tadiaľto prechádza (Nagymaros - Nógrád 40,2 km). Ďalej pokračujeme stále po rovnakej značke s malou odbočkou k pamätníku Svába Sándora (bol to majiteľ okolitých lesov a zámku v Diösjenö pred 1. svetovou vojnou). Je to len pár metrov, ale pamätník je na kameni pod lesnou cestou (nad ňou je momentálne vyschnutý prameň), takže ho chvíľu nevieme nájsť. Je to len taká pamätná tabuľa, čakali sme viac, keď tam vedie špeciálna značená odbočka. Po ďalšej chvíli prichádzame na miesto, kde je polom a odbočujeme na modrú značku strmo do kopca a za 15 min sme na vrchole Csóványos. Pod vrcholom sa začínajú objavovať sporadické skalné útvary.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Rozhľadňa a hrebeň

Na vrchole je rozhľadňa prerobená z 22,6 m vysokej geodetickej veže. Podobná rozhľadňa je na Piliši (Pilis) alebo tiež na Biríne v Cerovej vrchovine, ale tam schody postavili z vonkajšej strany, kde tu ich vstavali do vnútra veže. Pôvodne v geodetických vežiach neboli takéto parádne schody, ale rebríky s medziplošinami a na vrchole bolo málo miesta s veľmi nízkym zábradlím. Po 133 schodoch (sú očíslované) vychádzame na plošinu okolo veže, je odtiaľ úžasný kruhový výhľad (nechýbajú tabule s panoramatickými fotografiami s nie veľmi podrobným popisom). Okrem celých Novohradských vrchov (Börzsöny) je vidieť napr. Piliš (Pilis), Mátru (vrátane vrchu Kékes - najvyšší bod Maďarska), Štiavnické vrchy (Selmeci-hegység), Pohronský Inovec (Garammenti-Inóc), Tribeč (Tribecs) či Poľanu (Polyána) a Slovenské rudohorie (Gömör–Szepesi-érchegység). Dnes nie je počasie na ďaleké výhľady, ale vraj za pekného počasia vidieť Vysoké Tatry (Magas-Tátra) či Bratislavský hrad (Pozsonyi vár). Tu je dôkazová fotografia.

Okrem rozhľadne je na vrchole upravené miesto na oddych, rázcestník 5 značených trás a pamätník na blízkej skale (asi mieru, keďže béke = mier). Dole v rozhľadni sú tabule s informáciami o pohorí, vrchu a zaujímavostiach v okolí. Škoda, že nemáme viac času, lebo Oltár kö (Oltárny kameň) vyzeral z rozhľadne zaujímavo. Nie je síce ďaleko, ale museli by sme ísť z kopca a naspäť do kopca, čo syn odmieta. Pogányvár a iné hradné či hradiskové lokality sú trochu od ruky od našej spiatočnej cesty. Pokračujeme hrebeňom po červenej a modrej smerom na Rákodó, čím si ani veľa nenadídeme, ani sa nebude treba vracať do kopca.

Prechádzame okolo niekoľkých zaujímavých skalných útvarov (Korona kö, Katalin szikla) trčiace ako ihly z hrebeňa a prichádzame k jaskyni Haramia lyuk (Zbojnícka diera). Jaskyňa je priamo na hrebeni, čo je kolmý asi 2 m hlboký otvor v skale, ktorý má potom kratučké horizontálne pokračovanie. Prichádzame na Szabo kövek – Szabove skaly. Podľa starých fotiek na rozhľadni bol kedysi dávno celý hrebeň z južnej strany, kde je svah miernejší, odlesnený. Teraz je chrbát prakticky celý zalesnený. Otáčame sa, nájdeme odbočku (X-ková červená) a cez miestami dosť ťažko priechodný polom prichádzame až na miesto, kde sme cestou hore zo značky odbočili priamo modrou na Csóványos.

Blúdivá cesta späť

Tentokrát sa na Foltán kereszt (kríž) vraciame po modrej. Miestami sú pekné výhľady, sme však rozmaznaní výhľadom z rozhľadne, a tak sa ani nezastavujeme. Cestou sa okolo nás preženie stádo motorkárov. Zaujímavé, veď je to národný park, neviem čo je tu obmedzené, lebo aj drevo sa miestami ťaží, aj poľovníkov sme stretli (všetko ako u nás)... Cesta späť nám rýchlo ubieha, a tak sme vypili všetku vodu, veď za chvíľu sme v dedine. Rozhodujeme sa cestou naspäť obísť Csehvár, ale chyba lávky. Akosi sme zle odbočili a zrazu ideme po náučnom chodníku. Ideme okolo kedysi obývaných usadlostí, z ktorých nezostali ani základy (podľa tabúľ NCH so starými fotkami) až prichádzame na lúku s naukladaným drevom. Lúčinou prechádza asfaltová cesta, kde sme vôbec nemali byť. Neskôr som podľa mapy zistil, že lokalita sa volá Závoz-nyereg (sedlo Závoz). Trefné pomenovanie, lebo sme sa naozaj ocitli v závoze. Po ceste je vedená cyklotrasa, ktorou by sa malo dať dostať do Diósjenő, tak rozhodneme, že sa nevraciame a ideme tade. Len nevieme, na ktorú stranu... Vyhlasujem, že samozrejme, smerom dole z kopca, keďže musíme vyjsť z pohoria... Syn má opačný názor, ale velím ja.

Kráčame asi hodinu a je nám jasné, že nejdeme dobre, lebo to malo byť len kúsok. Nakoniec zastavujem okoloidúceho cyklistu a pýtam sa rukami-nohami, či tým smerom je Diósjenő. Najprv nerozumel, lebo som zabudol, že "s" sa vyslovuje ako "š". Ale potom ukazuje, že smerom, ktorým ukazujem sú Kemence a po anglicky dodáva, že asi 10 km. Kemence (Kamenica) sú na opačnej strane pohoria a do Diósjenő sú asi 4 km opačným smerom. Museli sme sa nejako zvrtnúť ešte pred Csehvárom a odbočiť do doliny Kamenického potoka (Kemence-patak). Namiesto von z pohoria, sme išli do jeho stredu. To nás dosť demoralizuje, a tak keď vidíme prichádzať auto správnym smerom, tak ho stopneme a necháme sa do dediny odviezť. Aj keď je tu zákaz vjazdu, ale v tomto sú Maďari ako my. Všetky zákazy a pravidlá sú len orientačné. Ich alebo náš prístup: “Nemalo by sa to, ale...”

Chvíľu po obci hľadáme auto a presúvame sa asi 3 km do Nógrádu (Novohrad). Dedina má dvojjazyčnú tabuľu so slovenským názvom. Lebo slovenské boli aj mnohé iné dediny v podhorí Novohradských vrchov (Börzsöny) ako napr.: Agárd (Ösagárd), Banka (Bánk), Bír (Bér), Brekyňa alebo Berkýn (Berkenye), Častva alebo Čestva (Csesztve), Čuvár (Csövár), Dolné Peťany (Alsópetény), Horné Peťany (Felsöpetény), Guta (Galgaguta), Jača (Acsa), Kamenica (Kemence), Keseg (Keszeg), Kirť (Erdökürt), Kóšpalag (Kőspallag), Legind (Legénd), Nostra alebo Márianostra (Márianosztra), Níža alebo Nežovce (Nézsa), Patvarec alebo Potvorec / Potvorce (Patvarc), Perovčany (Perőcsény), Pišpek (Pűspőkhatvan), Rečág alebo Retšág / Lúčne Šahy (Rétság), Sudice (Szügy), Šápov (Nógrádsáp), Terany (Terény), Vacov alebo Vacovo (Vác), Vaňarec (Vanyarc), a mnohé ďalšie slovenské enklávy roztratené po Maďarsku v Bakonskom lese (Bakony), v Piliši (Pilis), okolo Budapešti, v Matre (Mátra), v Bukových horách (Bükk), na Zemplíne (Zemplén) a na Dolnej zemi (Alföld).

Novohrad

Pevnosť Novohrad je priamo nad dedinou na nízkom solitérnom kopci, je z neho pekný výhľad. Pôvod opevneného sídla siaha až do čias Veľkej Moravy, spolu s Vyšehradom (Visegrád), ktorý je vzdušnou čiarou len pár kilometrov chránili prístup do jadra Nitrianskeho kniežatstva. Castrum Novigrad bol za kráľa Štefana I. sídlom komitátu, ktorému dal meno. Zánik hradu nastal r. 1685, kedy po zásahu bleskom explodovala prachárenská veža a následne ho Turci - vtedajší majitelia, podpálili. Zrúcaniny sú zakonzervované a čiastočne rekonštruované. Z jadra hradu sa zachovalo najmenej, v najlepšom stave sú rekonštruované časti - vstupná brána a priľahlý úsek hradieb a severovýchodná bašta vonkajšieho opevnenia. Vo svahoch hradného kopca je množstvo vínnych pivníc. Na hrade je miléniový pamätník (podobný je na Zobore nad Nitrou) a pod hradbami pamätník príchodu Maďarov. V každom prípade odporúčam navštíviť. Novohrad (Nógrád) je aj východiskom na túry a pod opevnením je príjemná reštaurácia.

Medvede v Maďarsku?

Na náučnom chodníku, kde sme sa omylom dostali, sme videli panel o živočíšstve v pohorí a na obrázku bol medveď. Nedalo mi a po príchode domov som trocha posurfoval a zistil som, že v posledných rokoch mali v Maďarsku pomerne veľa zaznamenaných pozorovaní medveďov a jeho stôp (v severnom Maďarsku) a v r. 2014 bol jeden upytliačený pri Šalgotarjáne (Salgótarján). A dokonca tu vznikala okolo toho menšia panika. Ide len o medvede zo Slovenska na potulkách, aj keď zaznamenali vraj prezimovanie. No kvôli stále častejším pozorovaniam medveďov v severnom Maďarsku sa predpokladá, že v najbližších rokoch sa asi stane trvalým obyvateľom západokarpatských pohorí v oblasti. V Novohradských horách (Börzsöny) sú zaznamenané len sporadické výskyty, v 1984 bol jeden zastrelený, lebo vtedy medvede neboli chránené a zaznamenaná bola veľmi zriedkavá prítomnosť medveďa v rokoch na prelome milénia.

Záver

Musím sa poďakovať synovi, že mu naše poblúdenie nepokazilo náladu, a tak to bol príjemne strávený deň. Novohradské hory (Börzsöny) ešte určite navštívime, je tu ešte niekoľko hradísk, kde som doteraz nebol.

Fotogaléria k článku

Najnovšie