Túra

Dziravi kameň, Zbojnícka pivnica a Okrúhly vrch

13.12.15 Doznela jeseň s čarom jesenných farieb, ale aj hmlami a nepriaznivým počasím. Už pred týždňom som prechádzal časť dnešnej trasy. V podstate som sa k nej vrátil, lebo v prvú vychádzku som nenašiel niektoré miesta, ktoré som chcel navštíviť za každú cenu. Urobil som si dôkladnejšiu prípravu a aj napriek tomu, že počasie nebolo súce na pekné výhľady, vôbec mi to v hmlistý deň neprekážalo. Išlo o miesta v "srdcovke" - v Slanských vrchoch, ktoré som mal dlhšiu dobu na muške a po okolí som sa ponevieral. Vôbec ma netrápilo, že v porovnaní s predošlou vychádzkou to bolo rozdielne, ako by som porovnal deň s nocou. Veď príroda má čaro za každého počasia a tiež počas rôznych ročných období.

Trasa

Horáreň Regeta – Prosniská (kóta 450 m) – Dziravi (Deravý) kameň (kóta 417 m), Zbojnícka pivnica – Zverník – Okrúhly vrch – pod Kačmárkou na lesnú cestu – cyklotrasa – pamätník 333. diviaka – Regeta

Prechod dnešnej trasy za novými nevšednými miestami a zakutiami bol o hľadaní miest, ktoré som nenašiel počas prvého jesenného, slnečného ale mrazivého rána a nedele. O týždeň to bolo s počasím úplne opačne. Za hmlistého rána sadám do auta a smerujem k hájovni Regeta, ktorá je pri ceste smerom zo Slančíka do Ruskova. Leží priamo na červenej hrebeňovej trase E-3, ktorá prechádza v týchto miestach a smeruje ďalej pod Strahuľkou a Hradiskom k zrúcanine Slanského hradu a potom zo Slanského sedla smerom k jazeru Izra. Vyrážam však opačným smerom, k Dargovskému priesmyku. Po zhruba 300 metroch prídem k miestu, kde je pri ceste starý suchý dub a odbočujem vľavo na prvú lesnú cestu, ktorá by má doviedla až nad dedinu Ruskov a na zelenú značku smerujúcu k chate Rakaťa v miestach bývalej zvernice Črepník.

Dziravi kameň alebo Deravý kameň

Idem len ku kóte 450 m, kde sa má nachádzať prvé miesto z dnešných zastavení, ktoré som si naplánoval navštíviť. Po zhruba pol hodinke som pri Hlbokom potoku a za ním sa vnáram do lesa. Práve v týchto miestach je rúbanisko s mladinou, ktorou sa mi nechce predierať, a preto sa opäť posúvam k potoku. To ale neviem, že robím chybu, mal som ísť cestou cez mladinu a húštinu a bol by som Dziravi kameň (Deravý kameň) našiel oveľa, oveľa skôr.

Neprekáža, veď času mám do večera ešte dosť, tak by som to všetko mal stíhať. Pokračujem popri rokline hore menovaným potokom, jeho ľavou stranou až som opäť v lese nad mladinou. Niekde tade som sa motal aj pred týždňom, no dnes to určite nevzdám, až kým nenájdem prvé miesto dňa, chcem to nájsť bez navigácie. To však ešte netuším, že som ho minul, prešiel som okolo neho len niekoľko metrov. Vystupujem smerom po hrebeni ku kóte 450 m a po niekoľkých metroch nachádzam po ľavej južnej strane niekoľko skaliek a kameňov. Pokračujem v hľadaní, ale nič. Už som niekde v miestach, kde som sa motal počas predchádzajúcej túry, a tak sa vraciam späť. Musí to byť niekde na okraji húštiny. Vraciam sa a prechádzam južnú časť pod hrebeňom, no nič, už som nad potokom. Tu je cesta cez húštinu, a tak sa po nej vydávam a po 10 možno 20 metroch, konečne objavujem Dziravi kameň. Ráno som ho minul len o niekoľko metrov, a tak to bolo aj pred týždňom. Hlavne, že som ho konečné našiel a budem môcť pokračovať s menšou časovou stratou.

Niečo o zaujímavosti Slanských vrchov, ktoré je aj na mapách, ale bez vyznačenia konkrétneho miesta. Balvan má výšku okolo 1 m a dĺžku do 2 m a dierami, s jednou kratšou s priemerom do 15 cm a s dlhou do 70 cm, cez ktorú by malo byť vidieť, ale je trocha od lístia, a tak sa snažím palicou prečistiť a hop, čo to tam vypadlo? Nejaká igelitová taška, ale niečo v nej je, asi litrová plechovka, asi to bude keška. Áno, po otvorení to zisťujem podľa obsahu, všetko vraciam na pôvodné miesto. V kameni sú ešte ďalšie tri diery s menším priemerom. Ako asi vznikli? Možno tečúca láva obalila nejaký kmeň, konáre a tak to stuhlo a časom drevo spráchnivelo a vypadlo. Aj tak to však zostane pod rúškom tajomstva, ako presne diery vznikli.

Som spokojný, a tak môžem pokračovať za ďalším miestom, ktoré mám v pláne. Je to na druhej strane potoka na kóte 417 m. V týchto miestach je potok dosť hlboký, a tak pokračujem hore niekoľko desiatok metrov a prekračujem ho v mieste, kde hĺbka nie je tak strašná, ale aj tak sa šmýka a pomáham si pri zostupe i výstupe palicami. Konečne som na druhej strane a idem pokračovať hrebeňom k prvým skalkám, ktoré som videl pred týždňom, a hľadať Zbojnícku pivnicu. Nedá mi, aby som sa ešte raz prešiel pod skalkami, a tak som hneď pri prvých kameňoch dole a kráčam po vrstevnici smerom na juh. Skalky sú celkom zaujímavé. Prvá má v sebe diery menších priemerov, ktoré sú hlboké cez 2 metre, ďalšia má v sebe malú dutinu, iná malý previs. Tieto som videl už pri predchádzajúcej návšteve. Ide sa hľadať Zbojnícka pivnica.

Zbojnícka pivnica

Po vrstevnici niekoľko metrov pod hrebeňom pokračujem vpred až sa dostávam k otvoru vytesanému do svahu. Vchádzam dnu s baterkou a svietim si pod nohy. Je vidieť, že je to dielo profesionála. Dĺžka je asi 8 m a výška zhruba 150 cm na konci je ešte dole diera do hĺbky niečo cez meter. Spodná časť je vyčistená, podľa fotky staršieho dáta, tam boli konáre a mŕtve motýle. Pri hľadaní o vzniku som sa dočítal, že vraj ju urobil navrátilec z Ameriky, ktorý mal skúsenosť so zlatokopectvom a chcel hľadať zlatú žilu, ale či je to pravda...

Po obhliadke "štôlne" som sa veľmi nezdržiaval a rýchlo idem na hrebeň, kde nachádzam modrou farbou urobenú šípku smerom k pivnici a veľké P na strome. Je to len pár metrov nad pivnicou. Odtiaľ smerujem na juh po hrebeni na jeho koniec, kde je ešte pár skaliek a spúšťam sa dole k ceste, kade som išiel ráno. Zvažujem kadiaľ budem pokračovať, či sa vrátim na červenú, alebo sa prvou lesnou cestou vrátim z druhej strany na kótu 417 m.

Je rozhodnuté, ide sa smerom na sever po východnej strane kóty 417 m, až kým ma cesta nedovedie na zelenú značku z Ruskova. Smerujúc na východ ma privedie k zvernici Črepník a ku chate Rakaťa nad veľkou lúkou, na druhom konci so senníkom. Pri chate si konečne doprajem chvíľku oddychu a je potrebné niečo dobré zjesť na doplnenie síl. Od smerovníka Črepník, ktorý by potreboval výmenu tabuliek, sa vnáram po červenej do lesa a pomaly začínam stúpať východným smerom k Okrúhlemu vrchu. Párkrát sa dostávam na cyklotrasu, ktorá kopíruje niektoré úseky červenej E-3. Prechádzam okolo vodného zdroja, kde ma zaujme aj jeden kameň a pokračujem k začiatku Okrúhleho vrchu. Odtiaľ ma čaká trocha strmšie stúpanie k vrcholu, kde niekedy stál aj lovecký zámok Štefana Forgáča.

Okrúhly vrch a pozostatky loveckého zámočku

Táto časť je oveľa krajšia a divokejšia, lebo sú tu staré popadané kmene stromov. Po značke sa dostanem až k smerovníku, kde je zelená značka od Zemplínskej Teplice a pokračuje k Bogote. Aj tento smerovník potrebuje obnovu. Začína obhliadka miesta, ktoré celkom dobre poznám, nie som tu po prvýkrát. V skutočnosti je tu len zarastená kopa kameňov, tehál a niekde kúsok plechu. Trocha z obvodových múrov do výšky 50 až 70 cm. Motám sa okolo a všetko si poobzerám, veď stále sa môže objaviť niečo nové, čo som nezbadal. Pokúšam sa nájsť ďalší pozostatok - hrobku Štefana Forgáča. Mala by sa nachádzať do 150 m od zámočka smerom na juh. Postupne prehľadávam terén až ju konečne objavujem pri lesnej cestičke. Mám ďalší splnený cieľ, o ktorom som sa dozvedel na www.slanskevrchy.sk a od priateľa. V podstate sa snažím o trasu s malými zmenami, ktorú predo mnou v roku 2011 prešli. Musím povedať, že sa mi to dnes celkom páčilo aj napriek stále hustejšej hmle.

Pár slov aj z histórie loveckého zámku a o jej majiteľovi grófovi Štefanovi Forgáčovi, ktorý žil v rokoch 1854 – 1916. Bol synom Kolomana a po jeho smrti získal veľké dedičstvo. Pozemky v Slanci, Slančíku, Ruskove, Pusztafalu, ale aj iných okolitých dedinách a na Zemplíne. Dokopy skoro 40 000 ha. Napriek vysokému postaveniu a bohatstvu sa nevenoval zabávam, ale skôr mal bližšie k ľuďom. Rád poľoval, a tak trávil čas na spomínanom zámočku na Okrúhlom vrchu (maďarský názov Kerekhegy). Po smrti bol po pohrebe v Ruskove odvezený na Okrúhly vrch, kde bol pochovaný do hrobky, ktorú som hľadal. Neskôr, keď bol zámoček zbúraný, tak vandali hrob niekoľkokrát vykradli a otvorili tiež truhlu. Poškodené pozostatky boli potom prevezené do Ruskova, kde sú pochované v miestnom kostole.

Je čas vydať sa na spiatočnú cestu, ale nechcem sa vracať rovnako po červenej. Preto volím smer na východ pod prírodnú rezerváciu Kačmárka. Dole idem po hrebeni, prekračujem potok a strmo sa dostanem na prvú lesnú zvážnicu. Ňou idem na juh, až kým nedôjdem na spevnenú lesnú cestu, ktorá má neskôr privedie na cyklotrasu a potom k červenej značke blízko studničky. Cestou veľa nevidím, hmla je taká hustá, že miestami je dohľadnosť len 50 m. Občas si pozriem nejaký kameň a pokračujem v ceste. V poslednom úseku sa trocha šmýka a lepí sa mi na podrážku hlina, lebo prebieha ťažba dreva. Konečne som pri strete ciest, červenej značky a cyklotrás. Odbočujem vľavo a pod Vaľkovou lúkou si trocha oddýchnem na lavičke pri studničke. Konečne skladám batoh z pliec, dojedám zvyšky obeda a idem hľadať posledný dnešný cieľ. V okolí studničky smerom na juhovýchod by sa mal nachádzať pomníček, ktorý sa spája so Štefanom Forgáčom, ale zatiaľ som ho nenašiel. Musím preskúmať okolité lesné cesty, ale po ktorej sa mám vydať, veď počas ťažby ich tu pribudlo niekoľko. V húštine som objavil ešte podpňovky, a tak si ich niekoľko chcem zobrať domov. Mám šťastie počujem zvuk píšťalky pre psov a o chvíľu je tam pes s majiteľom. Oslovujem ho a urýchli mi hľadanie spomínaného miesta, ktoré mám akože objaviť. Pozbieram huby a idem smerom, ktorý mi ochotný poľovník povedal. Popri lese rozbahnenou cestou sa po 100 metroch dostávam ku pamätnému kameňu.

Je to skalný monolit vysoký okolo jedného metra, je to tu pekne vykosené a urobené malé drevené zábradlie. Kameň pôsobí ako náhrobok, ale ide o miesto, kde gróf Štefan Forgáč ulovil svojho 333. diviaka. Niekedy tam bola mosadzná tabuľka, ale Slovač chudobná dokáže zbohatnúť aj z kúska plechu. Dnes je tam aspoň na papieri napísane o čo išlo. Robím pár fotiek z miesta, zaznamenám bod do navigácie a som späť na červenej. Chvíľku sa rozprávam s pánom, čo mi pomohol pri pátraní a pokračujem červenou smerom k horárni Regeta. Na opačnej strane Vaľkovej lúky je chatrajúca budova, ktorá slúžila ako sklad alebo lesná škôlka. Škoda, lebo v nečase mohla slúžiť ako skrýša alebo aj prenocovať by sa v nej dalo. Dnes je ale strecha poškodená. Cestou obdivujem farebnosť okolitej prírody, skalu vedľa cesty a jeden kameň, ktorý má oslovil až dnes zvláštnym tvarom. Posledné stovky metrov a som pod vedením vysokého napätia, kde je niekoľko starých statných dubov, ktoré má sprevádzajú k autu pri horárni.

Záver

Musím sa priznať, že som veľmi neveril, že sa mi podarí všetko prejsť ako som chcel. Niekedy pomôže náhoda či orientačný (šiesty?) zmysel. Konečne sa všetko podarilo, tak ako som to plánoval, a vôbec ma netrápi, že som tam bol hneď dvakrát po sebe. Bolo to počas dvoch rozdielnych dní a mohol som porovnať ich krásu a čaro jesennej prírody.

Užitočné odkazy

Slanské vrchy - potulky pohorím
Literárna spoločnosť Pravé orechové

Zdieľaj:  
Reakcie
Dziravi kameň, Zbojnícka pivnica a Okrúhly vrch 18/01/16 19:11 4 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Zvolenský Pustý hrad Nespočetnekrát som cestoval cez Zvolen a vždy som v myšlienkach zablúdil k Pustému hradu. Či už z vlaku, autobusu, alebo auta moje oči blúdili týmto smerom, aj keď len k smerovníku pod hradným vrchom. Teraz som blízko a tak by bolo hriechom neuskutočniť ďalší sen. 12/08/16 Marián Jaššo Javorie
Túra Sliač – Sampor – Hrabová – Vlkanová Po úmornom ničnerobení si treba trocha oddýchnuť a načerpať sily na pekné chvíle, ktoré prežívam počas turistických prechádzok. Kúpele sú na to priam ideálne, voda, procedúry a regenerácia po turistike. Aj keď len niekoľko dni v kúpeľoch, je potrebné to využiť a pozrieť sa niekde okolo. Nemusí to byť práve náročná turistika. Niekedy človeku stačí aj niečo len tak na poobedie. Preto sa rozhodujem veľmi rýchlo, aj keď musím povedať pravdu, že som sa s nejakými trasami pohrával už doma pred odchodom do kúpeľov. Ostatné bude nasledovať podľa možnosti, času a podmienok v priebehu štvordňového pobytu. Rozhodnutie padlo v priebehu dňa, keď sa podarilo prejsť procedúrami tak, aby som poobede nemusel nič z procedúr absolvovať a mal možnosť zaoberať sa záľube. Hneď po obede sa pôjdem prejsť a pozrieť si Zvolenskú kotlinu z juhu na sever. 07/08/16 Marián Jaššo Poľana
Túra Cigeľka – Busov – Gaboltov Ak som v blízkosti pohoria Busov, tak stále myslím na to, ako sa tam dostať, ale akosi sa mi to doposiaľ nepodarilo. Predsa ma lákal názov aj najvyšší vrch (1002 m) s identickým menom. Zopárkrát som bol v blízkych Bardejovských kúpeľoch, ale vždy som sa pohyboval len v ich okolí. No začiatkom apríla som sa dozvedel, že študenti z gymnázia Pavla Horova v Michalovciach a tiež aj turisti z I. michalovského KST tam chcú usporiadať túru. Neváhal som ani sekundu a už som volal: „Dobrý deň prajem, vraj organizujete turistickú akciu na Busov, máte ešte miesto, môžem sa prihlásiť?“ „ Áno.“ A je to vybavené, to mi odľahlo, veď si budem môcť splniť sen. Dostať sa na slovenské miniatúrne pohorie. 25/07/16 Marián Jaššo Nízke Beskydy
Najnovšie články na titulke
 
Prístrešok Pečanské Keď sa vydáte na Veľký Inovec z Tekovských Nemiec po zelenej značke, po prekrižovaní R1 začnete stúpať okrajom lúky s peknými spätnými výhľadmi na Pohronie. V hornom cípe lúky sa nachádza jednoduchý prístrešok, ktorý v núdzi môže poslúžiť ako úkryt pred nepohodou, prípadne na prenocovanie. dnes Michal Bukvai Pohronský Inovec
Lezenie Ihla v Patrii Človeku v pamäti utkvie z detstva niekedy iba pár momentov, no na tie je prakticky nemožné zabudnúť. Pamätám sa, keď som bol ešte ako dieťa po túre a odpočívali sme na Popradskom plese, kde som si šiel za okienko recepcie kúpiť nejaký suvenír. Do očí mi udrela pohľadnica dvoch horolezcov na uzučkej ihle. Bol to pre mňa nesmierny šok, že taký bizarný útvar existuje, nieto ešte, že sa naň podarí niekomu dostať. Roky som si nosil v pamäti tento obraz a teraz, ráno v aute smerujúcom do Tatier, si uvedomujem, že čoskoro sa daná pohľadnica stane realitou aj z môjho pohľadu. včera Michal Bašo Vysoké a Belianske Tatry
Recenzia Kniha Z Devína na Duklu Cesta hrdinov SNP. Legendárna turistická magistrála, ktorej značka sa tiahne ako nekonečná červená stuha naprieč Slovenskom, naberá na popularite. Knižná novinka z vydavateľstva DAJAMA od autorskej dvojice Milan Lackovič a Juraj Tevec podrobne mapuje jej trasu. Stane sa útla knižka neodmysliteľným bedekrom turistov, putujúcich po našej najdlhšej turistickej trase? 25/08/16 Michal Sim Mapy a knihy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Dziravi kameň, Zbojnícka pivnica a Okrúhly vrch 18/01/16 19:11 4 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Slanské vrchy
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 647 m n. m.
    • min: 180 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 891 m
    • klesanie: 880 m
  • Vzdialenosť
    • 20 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • jeseň
  • Dátum túry
    • 08.11.2015
  • Štart trasy
    • šírka: 48.6731 ° SŠ
      dĺžka: 21.4732 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.6731 ° SŠ
      dĺžka: 21.4732 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • studnička pod Vaľkovou lúkou
  • Doprava
    • Slanec (vlak, bus) - Slančík (bus, parkovanie pri horárni Regeta)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
Práve nás číta 1231 ľudí
1.47 (1.05)