Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Extra Turistické značenie – Chorvátsko

Predstavíme si systém turistického značenia v ďalšej z bývalých juhoslovanských krajín. Destinácia je známa hlavne ako cieľ pobytu pri Jadranskom mori, ale aj pre horských turistov má čo ponúknuť. Áno, aj v Chorvátsku sú hory a dokonca niektoré presahujú 1500 metrov.

Pohoria
Chorvátsko: Dinárska horská sútava (Dinaridi)
Trasa
  • Najvyšší bod: 1831 m n. m. Dinara (Sinjal)
  • Najnižší bod: 0 m n. m.
Nocľah
hps.hr/…/planinarske-kuce
SHOCart mapy
mapsofbalkan.com/…/94
gss.hr/hgss/kartografija/
Dalšie info
stazeibogaze.info/hrvatska/

Značky

V krajine je zavedený jednotný systém značenia turistických trás. Systematické značenie chodníkov začalo od 20-tych rokov 20. storočia v ére Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov (neskôr Juhoslovanské kráľovstvo a po 2. svetovej vojne federácia Juhoslávia). Poriadok v TZT zaviedol slovinský kartograf a náčelník značkárskej sekcie - Alojz Knafelc, ktorý v roku 1922 publikoval Navodila za jednotno markiranje potov (Pokyny jednotného značenia ciest). Odvtedy sa používa tzv. Knafelčeva markacija (Knafelcova značka), tvorená bielym kruhom s červenou obrubou. Údržbu, obnovu a budovanie nových trás má na území Chorvátska na starosti Chorvátsky horský zväz (Hrvatski planinarski savez).

Základný typ značenia turistických trás je okrúhla červeno-biela značka, ktorá pokrýva okolo 75 % maľovaného značenia v teréne. Priemer celej značky je 12 cm a biela bodka má priemer 6 cm, čiže červený prstenec má šírku 3 cm. Nadštandardne veľké značky, u nás známe ako „volavky“, majú rozmery 20 až 25 cm. Zvyčajne sú použité na okrajoch lesných porastov. Značenie je zvyčajne maľované, ale v NP Risnjak sa stretnete aj s plastovými značkami a v pohorí Ćićarija sú staré značky na kovových plieškoch.

Ak sa nedá namaľovať klasická okrúhla značka, tak sa využívajú farebné pásy (na tyče alebo stromy). Krajné pásy červenej farby so širokým bielym pásom uprostred. Výška značky je identická 12 cm ako pri okrúhlej. Na ohyboch trasy sa maľuje okrúhla značka s „chvostíkom“, kde 5 cm dlhé „výstupky“ ukazujú pokračovanie trasy.

Hlavne v skalnom teréne sa využíva vodorovné značenie, pokiaľ nie je možné umiestniť značky vo výške očí. Pásové značky sa podobajú našim, lebo majú tri farebné pásy. Krajné pásy sú červené a stredný je biely, všetky majú šírku 3 cm. Oproti našim značkám sú obdĺžnikové so šírkou 15 – 20 cm. Zriedkavejšie sa môžete stretnúť so zjednodušeným značením len v podobe jedného červeného pásu bez stredového bieleho pásu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

V teréne sa možno stretnúť tiež s tyčovým značením ako drevené koly alebo kovové tyče. Pre ľahšiu orientáciu v skalnatom teréne sa využívajú nahromadené kôpky kamenia, kde môže byť na vrchnom kameni maľované značenie. So „skalnými mužíkmi“ sa stretnete v pohorí Biokovo (Kimet) alebo na ostrove Pag (vrch Sveti Vid).

Typickú okrúhlu značku môže dopĺňať písmeno, napr.: V alebo G. „V“ znamená Velebitski planinarski put (Velebitská magistrála) a „G“ je Goranski planinarski put. V regióne Slavónska (Slavonija na severe Chorvátska) okrúhlu značku sprevádzajú čísla. Takéto trasy nájdete v okolí Orahovice a na Medvednici. V iných chorvátskych horách sa s číslami pod značkou nestretnete.

Smerovníky

Smerové tabuľky zvyčajne uvádzajú cieľ alebo smer cesty s časom dosiahnutia miesta (v hodinách). Farebné prevedenie tabuľky je červený podklad s bielym písmom. Použitý materiál je buď kov (plechové tabuľky) alebo drevo a ojedinele plast. Vzhľad rázcestníkov je nejednotný a prevedenie závisí od lokality resp. organizácie, ktorá má v správe oblastné značenie. V národných a prírodných parkoch sa o orientáciu návštevníkov starajú správy chráneného územia (na smerovke je logo správy) a mimo veľkoplošných chránených území sú to miestne turistické kluby (hrvatsko planinarsko društvo), ktoré značia turistické trasy. Okrem klasických stĺpov alebo kolov so smerovkami sa veľmi často stretnete v teréne so skalnými rázcestiami, maľovanými na skalných stenách alebo veľkých balvanoch. Zriedkavejšie môže ako smerová tabuľka poslúžiť ploská (menšia) skala, na ktorej je šípka s nápisom (príp. aj s časom).

Diaľkové trasy

K decembru 2015 Chorvátsky turistický zväz eviduje 1077 turistických značených trás v ich správe. Register TZT je dostupný na tomto odkaze. Cez krajinu prechádza viacero turistických magistrál a tematických trás vrátane dvoch európskych diaľkových trás (E-6 a E-12). Cesta E-6 začína na severe Fínska (na hranici s Nórskom), prechádza cez Švédsko, Dánsko, Nemecko, Českú republiku, Rakúsko, Slovinsko, kde vedie cez hraničný priechod Rupe. V Chorvátsku ide cez Národný park Risnjak, rezervácie Samarske i Bijele stijene, Národný park Plitvička jezera ide na colnicu Izačić do Bosny a Hercegoviny, aby pokračovala do Čiernej Hory, Albánska a Grécka.

Trasa E-12 sa nazýva Stredomorskou magistrálou (Mediteranski pješački put), lebo vedie od Gibraltárskeho prielivu pobrežím Stredozemného mora ku gréckym plážam Iónskeho mora. Chorvátska etapa E-12 pobrežím Jadranu je dlhá približne 1300 km. Zo Slovinska vedie na polostrov Istria po mesto Opatija. Ďalej vedie ostrovmi Cres, Mali Lošinj, Krk, Rab, Pag. Zachádza tiež cez národné parky Sjeverni Velebit a Paklenica. V Dalmácii vedie cez ostrovy Kornati, Dugi otok, chránené územia Vransko jezero, NP Krka, ostrovy Brač, Hvar, Vis, Lastovo, Korčula. K horám sa vracia na Makarskej riviére, kde ide podhorím Biokova (NP). Na krátkom úseku prechádza okruhom cez Bosnu a Hercegovinu (od letoviska Neum) cez rezerváciu Hutovo blato a mestá Počitelj, Mostar a Medžugorje. Pri polostrove Pelješac sa vracia do Chorvátska a ide na ostrov Mljet. Za Dubrovníkom prechádza do Čiernej Hory. Magistrála je v štádiu budovania a jej prvá etapa cez Istriu je vytýčená v teréne na úseku Plovanija - Poreč (60 km) a vedie po bývalej železničnej trati Parenza.

Novým projektom je vytvorenie západobalkánskej magistrály Via Dinarica cez Dinárske pohoria v Slovinsku, Chorvátsku, Bosne a Hercegovine, Čiernej Hore, Albánsku, Srbsku a Kosove. Inšpiráciou na vybudovanie bola alpská magistrála Via Alpina. S vytýčením sa začalo v roku 2010. Dinárska trasa má tri varianty a to prímorskú (modrá línia), vysokohorskú (biela línia) a lesnú (zelená línia). Biela trasa je hlavnou osou magistrály, ktorá vedie cez najvyššie pohoria Dinárov (Kras, Velebit, Dinara, Čvrsnica, Prenj, Bjelašnica, Maglič, Durmitor, Bjelasica a Prokletije). Modrá trasa Via Dinarica vedie prevažne pobrežnými pohoriami alebo ich podhorím v blízkosti Jadranského mora (Kras, Velebit, Mosor, Biokovo...). A zelená trasa ide severným predhorím Dinárov prevažne cez nižšie zalesnené pohoria, kde sú vhodné terény pre cykloturistiku (Žumberak, Tara, Zlatibor).

Najobľúbenejšou turistickou magistrálou v krajine je Velebitski planinarski put naprieč pohorím Velebit s dĺžkou 100 km. Prechod trvá 9 dní a začína na severe Velebitu (NP Sjeverni Velebit) pri horskej chate Zavižan. Končí v mestečku Starigrad-Paklenica na juhu Velebitu (NP Paklenica), čo je známe lezecké eldorádo v Chorvátsku. Prespávanie na trase je zabezpečené sieťou horských chát a voľne prístupných útulní. Súčasťou trasy je prechod po legendárnom chodníku Premužićova staza, ktorá bola vybudovaná v rokoch 1931 - 1933 a meria 57 km.

Turistické mapy a sprievodcovia

Klasické papierové mapy sú dostupné v mierke 1 : 50 000. Elektronická verzia viacerých papierových máp je dostupná na stránke Chorvátskej horskej služby (Hrvatska gorska služba spašavanja). Dostupné mapy sú pre oblasti (pohoria, národné parky): Bilogora, Biokovo, Brač, Hvar, Kamešnica, Korčula, Lastovo, Medvednica, Omiška Dinara, Orjen, Paklenica, Sjeverni Velebit, Sniježnica, Svilaja, Velebit, Vis, Zapadno Zagorje. Ďalšie elektronické mapy Dinárskych pohorí v juhoslovanských krajinách nájdete na www.dinarskogorje.com. Na trhu je dostatok sprievodcovskej literatúry. Prehľad knižných sprievodcov nájdete na tomto odkaze.

Turistické zaujímavosti

Vysoký počet návštevníkov krajiny je dobrým predpokladom pre rozvinutú turistickú infraštruktúru. Platí to tiež pre horské oblasti alebo obľúbené výletné miesta letných dovolenkárov. Turisticky zaujímavé lokality sú zvyčajne veľmi dobre označené na cestných komunikáciách typizovanými hnedými tabuľami. Priamo na mieste nechýba informačný panel v chorvátčine a v minimálne jednom svetovom jazyku. V národných parkoch sú návštevnícke centrá, kde nájdete dostatok informačných materiálov vrátane kvalitných turistických máp.

Použité zdroje:
Turistické značenie (chorvátsky)
Alojz Knafelc (slovinsky)
Značené cesty (chorvátsky)
Europske diaľkové trasy (chorvátsky)
Velebitská magistrála (anglicky)
Via Dinarica (anglicky)
Horské chaty (chorvátsky)
Turistické e-mapy Chorvátska

Súvisiace články

Turistické značenie – Albánsko
Turistické značenie – Bosna a Hercegovina
Turistické značenie – Bulharsko
Turistické značenie – Česká republika
Turistické značenie – Fínsko
Turistické značenie – Maďarsko
Turistické značenie – Rakúsko
Turistické značenie – Škótsko
Slovensko:
Turistické značenie – Slovensko
Pomenované TZT na Slovensku
Zaistené turistické trasy
Sezónne uzávery turistických trás

Seriál Turistické značenie doma a vo svete » pozri ďalšie články

Fotogaléria k článku

Najnovšie