Výstup na Veľký Choč

Valaská Dubová – Stredná poľana – Veľký Choč a späť

Budík som si nastavil na piatu hodinu. Aj zvonil, aj som ho počul a aj som ho vypol. Nato som sa prevrátil na druhý bok a spokojne som opäť zaspal. O šiestej som sa prebral a začali fofry. Pobaliť sa, spraviť si nejaké raňajky a hybaj cez polovicu Slovenska na Liptov.

O 9.45 h som sa dovalil do Valaskej Dubovej. V centre dediny už parkovalo zopár áut, tak som tátoša odstavil pod dedinou pri cintoríne. Mrzlo. Do batohu som si hodil mačky a čakan, pre každý prípad, a vyrazil som hore dolinkou.

Z dediny sa ide hore žľabom, v ktorom sem-tam tečie voda. Teraz pekne zamrzla, takže sa na chodníku trochu šmýkalo. Terén bol pokrytý tenkou vrstvou snehu, v ktorej sa vynímali stopy turistov. Pozoroval som, že hoci predo mnou ide zopár ľudí, nebol tu žiadny medveď.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Na Strednej poľane už bolo snehu viac. Mohlo ho byť tak 10 až 15 centimetrov. Stopy ľudí zahli doľava a priviedli ma na zimný chodník s tyčovým značením, čiže na červenú značku. Ide západným hrebienkom a je na nej zopár reťazí.

Na obed som bol na vrchole. Paráda, dnes predpoveď počasia vyšla. Bolo jasno a celkom dobrá viditeľnosť. Odfotil som si vrchol kopca s Tatrami v pozadí a chvíľu som sa kochal. Tu hore na kopcoch je sneh, ale dolu v kotlinách ešte vládne jeseň. Keď som sa pokochal, išiel som sa skryť pod skalu, pretože trochu fúkalo.

Po krátkom oddychu a zlikvidovaní zásob jedla som sa pobral dolu. Na zostup som si vybral zelenú značku. Na Strednej poľane som nakukol do rozpadávajúcej sa chajdy bývalého salaša s honosným nápisom “Hotel Choč”. O našich ubytovacích službách mám svoju mienku, takže to čo som videl dnu, ma vôbec neprekvapilo...

Kostolíky

O 14.15 h som bol dolu pri aute a vyvstal problém: “Čo s načatým večerom?” Pred 2,5 rokom som si pozrel gotický kostolík Všetkých svätých medzi Ludrovou a Štiavničkou v lokalite na Kúte. Keďže sa mi páčil, rozhodol som sa, že obehám ďalšie tri, ktoré sú v okolí a o ktorých čosi viem. Keďže som sám, nebudem nikoho otravovať so žiadosťou o prehliadku, kostolíky si pozriem iba z vonkajšej strany.

Ako prvý som zhliadol drevený artikulárny kostol v Leštinách pri Dolnom Kubíne. Je to drevená stavba (pamiatka UNESCO), ktorá je veľmi členitá. Kostol stojí na svahu a vypadá naozaj zaujímavo. Akurát s parkovaním pod kostolom je to trochu horšie.

Z Leštín som sa presunul do Martinčeka nad Ružomberkom. Je tu gotický kostol sv. Martina s freskami, ale tie som videl iba na obrázkoch vo vitrínach. Pred kostolom sú zaujímavé drevené striešky, pod ktorými sa ukrývajú jamy na zemiaky. Také čosi som ešte nevidel. Od kostola je parádny výhľad na Ružomberok. Myslím, že sem sa voľakedy ešte vrátim a prezriem si kostol aj zvnútra.

Na záver som si pozrel drevený artikulárny kostol medzi dedinami Svätý Kríž a Lazisko. Zrubová stavba pôvodne zo zatopenej obce Liptovská Mara stojí na rovine a, pravdu povediac, veľmi ma nenadchla. Keď som areál kostola obišiel, začalo sa šeriť, takže bol najvyšší čas pobrať sa kamsi do tepla. Presunul som do Ružomberka.

Záver

Chodník na Veľký Choč z Valaskej Dubovej je pohodlný a dobre vychodený, takže prechádzka na kopec vám zaberie asi pol dňa. Druhú polovicu môžete venovať kultúre obhliadkou sakrálnych stavieb v podhorí.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek