Túra

Skaly pod vyhliadkou Holubej hory

04.01.16
Posledný novembrový piatok, podľa predpovedí počasia by malo byť zlepšenie počasia. S Tonom sme sa dohodli, že pôjdeme pozrieť na Vetrové diery (Vitrové dziry) za chladného jesenného dňa. Tono je správny parťák, s ktorým veľmi rád chodím na potulky v Slanských vrchoch, mám sa od neho ešte veľa čo naučiť.

Dnes to snáď bude aj s prvým snehom, ktorý, dúfame, vo vyšších polohách ostane aj napriek príjemnému počasiu. Chceme sa presvedčiť, či z Vetrových dier za chladných dní vychádza teplejší vzduch. Dnešná trasa nebude veľmi dlhá, skôr priemer. Aj keď máme načrtnutý plán trasy, u nás sa to veľmi rýchlo zmení. V podstate prejdeme všetko, čo je v pláne plus niečo naviac.

Trasa

Horáreň pri Borde – Lazy – Spálená stráň – sedlo pod Mošníkom – chata Zavalená – Vitrové dziri (Vetrové diery) – vyhliadka Holubia hora – skaly pod vyhliadkou – Borda kúpele – horáreň pri Borde

Počas týždňa sme si plánovali prejsť ďalšiu časť podhoria, ale nejako nám to nevyšlo, a tak sme sa rozhodli pre spomínanú trasu. Ráno vyrážam z domu v smere Trebišov – Sečovce, kde sa zastavím pre priateľa Tona a potom pôjdeme, ešte neviem odkiaľ, na Veterník k Vitrovim dzirom. Priateľ čaká, a tak sa veľmi nezdržiavame a po hlavnej ceste uháňame smerom na Košice. V dedine Dargov pod priesmykom je poprašok snehu, čo znamená, že hore ho bude trochu viac. Konečne pribudne do turistiky zima, aj keď ešte nie je na ňu čas. V aute sa rozhodneme pre štartovací bod. Mali sme na výber buď od pamätníka v Dargovskom priesmyku po červenej E-3, alebo od spomínanej hájovne po modrej smerom na Lazy.

Rozhodujeme sa pre modrú, kde pri hájovni nechávame auto, aspoň bude trocha na očiach miestnych. Štekot psa vyženie von majiteľku, s ktorou sa priateľ trocha pozná, a tak zdravíme a vyrážame smerom cyklotrasy ponad zaniknuté kúpele Borda. Po pravej strane míňame chatky a pokračujeme k miestu, kde sa od kúpeľov k cyklotrase napája modrá značka. Dostávame sa k odbočke modrej a začíname mierne stúpať. Ešte sa pri križovatke lesných ciest rozhodujeme, či pôjdeme na vyhliadku teraz, alebo keď sa budeme vracať späť. Teraz to vyzerá, že z výhľadov by sme veľa nemali, uvidíme potom, ako to bude s počasím v priebehu dňa. Preto sa držíme modrej a začíname strmšie stúpať k smerovníku pod Pecami. S naberaním výškových metrov pribúda sneh, ktorý sa všade belie. Je ho okolo 5 cm, troška to šmýka na lístí pod snehom a predtým aj trocha pršalo, tak si dávame pri chôdzi viac pozor, aby sme sa nepošmykli.

Konečne sme pri smerovníku pod Pecami, kde máme možnosť prvého výhľadu na časť Zemplína a na južnú časti Slanských vrchov smerom k južnej hranici. Je však vidieť len Žiare a časť Bogoty sa nám skrýva v oblakoch. Pokračujeme na Lazy, ale nedržíme sa celkom turistického chodníka, dnes nejdeme ku chatke pod Lazmi, a tak lesnou cestou smerujeme hrebeňom k vrcholu Lazy.

Na Lazoch

Sme na vrchole, kde je snehu do 8 cm vo výške 849 m. Trocha fúka, teplota je 1 °C pod bodom mrazu, a tak pociťujeme chlad. Počas oddychu nám dúšok čaju padne vhod, troška nás aj zohreje. Mraky naokolo sa len prevaľujú, stále je to iné, stromy sú obalené námrazou, skutočne to vyzerá ako v zime. Krása, veď ide o to, aby sme sa kochali v prírode za každého ročného obdobia, v slnečných lúčoch, za sloty či v mrazivej zime. Príroda nám vždy pripraví niečo nové, na čo budeme potom spomínať. Mraky zastierajú severnú časť Slanských vrchov, nevidíme ani vrchol Mošníka s dominantnou vežou letovej prevádzky. Dnes sa nám skrýva v oblakoch, nie je vidieť ani vrch Makovicu. V dohľade vidieť nižšie položené Rankovské skaly. Trocha sa miestami ukazuje modrá obloha, ale len na chvíľku a hneď je to preč. Možno sa to ešte zmení, uvidíme.

Z Lazov pokračujeme v troch farbách. K červenej a modrej pribudla aj žlta z Dargova. Po necelej štvrťhodinke sme na rázcesti Spálená stráň, kde žlta odbočuje vpravo k hradnému vrchu opevnenia Parustan a cez Bačkovskú dolinu. Snehom sa nám kráča ako v perine, len tak vŕzga pod nohami. Na chodníku objavujeme stopu vlka samotára, ktorý si tu dnes vykračoval. Dostávame sa k sedlu pod Mošníkom, kde budeme odbočovať dole pod Veterník. Je vidieť, že touto časťou sa turisti prechádzajú oveľa menej. Ešteže občas tade prejde traktor, a tak sú v tráve aspoň slabé chodníčky. Dávame pozor, aby sme neminuli prameň, ktorý je vľavo asi 15 metrov od chodníka. Celkom ľahko ho nachádzame, škoda len, že nie je označený. Niečo pre to budeme musieť asi v budúcnosti urobiť. Nie každý chodieva s mapou alebo navigáciou. Od prameňa ku chate je to okolo 200 až 300 m. O chvíľu ju vidíme a smerujeme k nej.

Chata Zavalená

Zrubová chata zrejme nemá majiteľa, ktorý by sa o ňu staral. V rovnakom stave bola aj pred rokom, keď sme tadiaľ prechádzali. Okolie je zanedbané, na streche je padnutý strom zo zadnej časti, dvere sú rozbité a vo vnútri neporiadok. Určite je to veľká škoda, bola by z nej pekná útulňa. Vo vnútri sú železné postele, stoličky a dokonca piecka. Aj okolie je zanedbané, a tak nám je z toho smutno, že majiteľ sa o to vôbec nestará.

Odchádzame trocha znechutení, ale tešíme sa na ďalšiu časť dňa. Modrá sa trocha stráca v mladine (po polomoch), ale o chvíľu vidíme značku na strome, tak budeme pokračovať po nej pod hrebeň Veterníka. Mala by nás doviesť k Veterným dieram, ktoré sú cieľom túry. Cez rúbanisko sa ide trocha horšie. Je to tu samý konár, tak sa nám kráča zle, až kým sa nedostaneme do lesa. Držíme sa modrej k miestam, kde by sa malá nachádzať horná Vitrová dzira. Ide o 55 m hlbokú pseudokrasovú priepasť prírodného pôvodu. Dnes sa trocha oteplilo a tak teplý vzduch nie je vidieť, ale vstupný otvor prikrytý konármi je bez snehu. Nad dierou sa nachádza niekoľko pekných veľkých balvanov. Od vrchnej diery k spodným dieram je len chvíľka a sme pri nich. Je vidieť, že stále sa mierne zväčšujú a okrem veľkej sú tu dve menšie. Príroda pracuje a mení sa.

Od dier a menších skál strmo schádzame dole k potoku a na cestu. Rozhodujeme sa ako budeme pokračovať. Ak by sme išli modrou, tak sa dostaneme do Herlian, ale dnes to nie je náš cieľ. Musíme sa vrátiť k autu. To je veľmi ďaleko, a to sme len niekde v polovici trasy. Mohli by sme pokračovať cyklotrasou, ale tadiaľ som prechádzal nedávno. Chceli by sme sa dnes dostať k vyhliadke pod Holubou horou, tak smerujeme k nej. Lesná cesta by nás malá viesť až pod ňu a potom budeme pokračovať po vrstevnici, aby sme čo najmenej stúpali a klesali. Veď snehom je to celkom pohodlné. Prichádzame k rúbanisku, ktoré je pod vrcholom Holubej hory a za pár minút sme pri vyhliadke. Dnes je ale výhľad len niečo za Dargovský priesmyk. Lepšie je vidieť len Ploskú s novými zvážnicami. Vyzerajú ako jazvy, veď v skutočnosti to tak je. Aj príroda trpí a množstvo ciest a "chodníkov" po svahu sú jazvy, ktoré utrpela ťažbou.

Vyhliadka a skaly pod Holubou horou

Na vyhliadke sa trocha zdržíme a oddýchneme si. Tešíme sa z maličkostí, ktoré sú iné ako za lepšieho počasia. Každé ročné obdobie je v niečom iné a vždy to má niečo do seba. Počas inej turistickej prechádzky uvidíme aj vzdialenejšiu krásu južnej časti Slanských vrchov, Východoslovenskú nížinu, Košickú kotlinu a Volovské vrchy s Kojšovskou hoľou. Na vyhliadke sa rozhodneme, že pokračovať budeme dole pod vyhliadku a pôjdeme sa pozrieť na skalky, ktoré sa črtali cestou po vrstevnici k Holubej hore. Z vyhliadky hľadáme miesto, kde môžeme čo najbezpečnejšie schádzať po strmom svahu. Konečne sa nám to podarí a sme na lesnej ceste, z ktorej sme pod Holubou horou odbočovali na jej hrebeň. Vraciame sa na sever, až kým nie sme pri skalách nad cestou. Útvary nie sú vysoké, ale dnes nás potešili. V týchto miestach som ešte nebol, a tak to bolo opäť niečo nové. Jedna z nich je celkom pekná. Je okolo 8 m vysoká a zo severnej strany pripomína "čo majú chlapi a ženy to majú rady". Je to však na posúdení každého turistu, čo si pod tým predstaví. Samozrejme, že tu zohráva rolu fantázia, svetlo a uhol pohľadu. Je to z každej strany niečo iné. Severnejšie je ešte jeden útvar vzdialený do 100 metrov. Po obhliadke pokračujeme cestičkou, až kým sa nedostaneme na cyklotrasu, prichádzajúcu od Banských mláčok z Herlianskeho priesmyku.

Čaká nás posledná časť putovania za krásami Slanských vrchov pod vrchom Mošník. Ideme južným smerom k miestu, kde sa k cyklotrase pripojí modrá značka, ktorou sme ráno išli. Po niekoľkých minútach sme pri chatách a rozhodneme sa zájsť do zaniknutých kúpeľov Borda. Nebude to veľká zachádzka a pár desiatok metrov nás predsa nemôže odradiť. Sme pri bývalom hoteli, ktorý prednedávnom vlastnili saleziáni don Bosca. Dnes to nie je pravda, lebo zmenil majiteľa a možno to bude začiatok niečoho nového, čo bude v prospech verejnosti alebo pre deti na tábory. Uvidíme, čo sa z vreca vykľuje. Obzeráme si okolie a staré duby. K samotnej časti, kde sú chatrajúce kúpele nejdeme, veď to dobré poznáme a ešte by nám to pokazilo náladu. Odchádzame z kúpeľov a okolo futbalového ihriska sa asfaltkou vraciame po modrej na cyklotrasu. To nám ostáva k autu len zopár desiatok metrov a ukončíme túru. Modrá pokračuje ďalej k hlavnej ceste okolo hájovne Mochnač až ku pamätníku padlým v ružovom sade na dargovskom bojisku. Tadiaľ pôjdem len autom a nebudeme zastavovať. Pre nás je to miesto, kde mnoho trás začína, a tak ho veľmi dôverne poznáme. Skladáme batohy a palice, ktoré nám boli oporou v ťažšie schodnom teréne a odchádzame od horárne.

Zhodnotenie

Zamračený a pochmúrny deň nám neukázal najkrajšie výhľady na okolie, ale aj napriek tomu sme sa prešli po prvom snehu. Príroda nám ukázala svoje čaro v podobe "bieleho sveta" naokolo. Na Vitrovej dzire sme mali možnosť vidieť, že je z podzemia prúdi teplejší vzduch, čoho dôkazom bolo okolie diery bez snehu. Nakoniec čerešničkou na torte dnes boli nové skaly, ktoré ma obohatili o veľmi pekné miesto v pohorí. Ktovie, či mi matka príroda umožni nájsť miesta, ktoré mi zatiaľ ukrýva. Veľa bude závisieť aj od turistov, ako budeme vnímať okolitú prírodu a či budeme chodiť s otvorenými očami, aby sme všade, kde pôjdeme, mohli objavovať ponúkanú nádheru. Už teraz sa teším na ďalšiu prechádzku a na zážitky z nej. V tom je zakliate čaro turistiky a potuliek prírodou. V hľadaní a objavovaní jej krásy, čara a čerpania energie pre všedný život.

Diskusia
Skaly pod vyhliadkou Holubej hory 10/01/16 16:31 1 príspevok
Najnovšie články autora
 
Cyklotúra Tokajská vyhliadková veža nad Malou Tŕňou Je ráno, ešte dosť skoro a len tak sedím pri počítači a pozerám maily. Čo dnes budem robiť? Veď je sobota, ísť niekde na huby? Bol som v pondelok... Už to mám, dlho som nesedel na bicykli, veď väčšinou chodím pešo po horách. Prečo sa neísť práve dnes previezť len tak po okolí a možno mi niečo napadne cestou. Potrebujem najazdiť nejaký kilometrík ako prípravu na prechod po maďarskej časti podhoria Slanských vrchov. Je rozhodnuté, dnes sa ide sa na bicykel. Mám však trocha obavy, skúsenosti sú veľmi malé. Ak to nepôjde nohami do pedálov, tak niekde budem svojho tátoša musieť potlačiť. 29/09/16 Marián Jaššo Zemplín
Túra Podhorie Slanských vrchov 12 Je prvý júnový deň a predpovede počasia sú v posledných dňoch veľkým strašiakom, ale nič z toho sa akosi nekoná, a tak to chceme risknúť. Na stredu je predpoveď tiež nie veľmi lichotivá, dúfame, že počas nášho putovania vydrží. Konečne by sme radi ukončili túlanie po západnej strane Slanských vrchov a dorazili na maďarsko-slovenskú hranicu. Veď nám ostávajú iba tri dediny a sme tam. Určite aj v nich objavíme niečo zaujímavé. Veď sa uvidí, či sme si to dobre naplánovali a túra dopadne k spokojnosti. Doposiaľ to tak bolo a putovanie podhorím nás stále o niečo nové obohatilo. 18/09/16 Marián Jaššo Slanské vrchy
Túra Čierna hora, Tri chotáre a Tri oltáre Konečne sa dostávam do severozápadnej časti Slanských vrchov a môžem si postupne poprezerať lokality, ktoré vôbec nepoznám. O to viac ma láka spoznať nové miesta a postupne prejsť podrobnejšie rozsiahle pohorie (dĺžka okolo 60 km a šírka 20 km). Je to obrovské územie s množstvom vrchov, dolín, skalných útvarov a prírodných výtvorov, potokov... 09/09/16 Marián Jaššo Slanské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Reportáž Štvrtý ročník dobrovoľníckej brigády je za nami Kde bolo, tam bolo, pod úpätím nízkotatranského hrebeňa, stretla sa skupinka prácechtivých a činuschopných ľudí a opäť zmenila rozprávkovú víziu na obdivuhodnú realitu. Návštevníci Nízkych Tatier si vďaka ich práci môžu užívať ďalšie úseky turistických chodníkov oslobodené z prerastajúcej kosodreviny a obdivovať výhľady roky ukryté v ihličí. dnes Stanislava Vrbická Reportáže
Recenzia Spoločenská hra Poznáš Tatry Vedomostné spoločenské hry sú v našej rodine v obľube, a tak postupne po hrách od Dajamy zameraných na Slovensko a Bratislavu pribudla aj najnovšia o Tatrách. Hráme ju občas už asi tri mesiace, takže sa cítim dostatočne fundovane napísať niekoľko postrehov z jej používania. včera Soňa Mäkká Ostatné
Pozvánka Horský fotomaratón 2016 – cyklus jeseň Horský internetový klub o. z. v spolupráci s časopisom Krásy Slovenska pripravili pre všetkých milovníkov hôr a fotografovania poslednú časť fotografickej súťaže Horský fotomaratón, ktorá sa uskutoční počas prvého októbrového víkendu, t.j. 1. a 2.10. 2016. 29/09/16 sponzorovaný článok Správy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Skaly pod vyhliadkou Holubej hory 10/01/16 16:31 1 príspevok
Fakty
  • Pohoria
    • Slanské vrchy
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 864 m n. m.
    • min: 426 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 856 m
    • klesanie: 855 m
  • Vzdialenosť
    • 15 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Náročnosť lezenia
    • max: 2 UIAA
  • Ročné obdobie
    • jeseň
  • Dátum túry
    • 27.11.2015
  • Štart trasy
    • šírka: 48.7511 ° SŠ
      dĺžka: 21.5327 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.7511 ° SŠ
      dĺžka: 21.5327 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • prameň pod sedlom Mošníka (pri chate Zavalená)
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Dargovský priesmyk (bus), parkovanie pri kúpeľoch Borda
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
Práve nás číta 1473 ľudí
1.6 (1.12)