Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Großglockner medzi štítmi Glödisspitze a Gössnitzkopf
Großglockner medzi štítmi Glödisspitze a Gössnitzkopf Zatvoriť

Ferrata Glödis – rakúsky Matterhorn

V polovici júla som strávil 5 dní v Schobergruppe (Vysoké Taury). Posledné dva dni som nocoval na Lienzer Hütte v údolí Debanttal a vybehol som na Glödis a Schleinitz. Na obidva kopce vedú atraktívne zaistené cesty bočnými hrebeňmi. Pre turistov je atraktívnejší impozantný Glödis, ktorý pre jeho tvar nazývajú rakúskym Matterhornom.

Vzdialenosť
23 km
Prevýšenie
+3300 m stúpanie, -3300 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
3 dni
Obdobie
leto – 16.07.2015
Pohoria
Rakúsko: Alpy (Alpen) - Východné Alpy (Ostalpen) - Centrálne Kryštalické Alpy - Vysoké Taury (Hoher Tauern) - horská skupina Schobergruppe
Trasa
  • Najvyšší bod: 3206 m n. m.
  • Najnižší bod: 1673 m n. m.
Voda
Lienzer Hütte
Nocľah
Lienzer Hütte
Doprava
parkovisko Seichenbrunn

Lienzer Hütte

Autom som zbehol do Iselbergu a zabočil som do údolia Debanttal. Išiel som otrasnou štrkovou cestou plnou dier a kameňov. Po 3 kilometroch som sa napojil na novšiu cestu z dediny Nußdorf a po ďalších 8 kilometroch som auto odstavil na parkovisku Seichenbrunn (1673 m) uprostred Schobergruppe. Na chrbát som si vyhodil batoh a vyrazil som na chatu.

Kráčal som náučným chodníkom. Informačné tabule ma nezaujali, páčili sa mi však bráničky. Ako všade v rakúskych horách, aj tu sa na lúkach pasú kravy. Pozemky sú preto oplotené a turisti chodia cez množstvo bráničiek, ktoré majú za sebou zatvárať. Tunajší chovatelia za však nespoliehajú na svedomitosť ľudí. Bráničky vybavili závažím, kameňom, vďaka ktorému sa brána za Vami zavrie sama.

Prišiel som na Lienzer Hütte (1974 m). Chata má fantastickú polohu, ale otrasnú chatárku. Takú strigu som na horskej chate ešte nezažil. Bola na hostí odporná, no najhoršie bolo, že na chatu nanominovala veľkú skupinu tínedžerov bez dozoru, ktorí čosi oslavovali. Večierka im nič nehovorila a keďže ich chatárka ubytovala všetkých spolu v podkroví, bavili sa behaním po schodoch. Dupotali po nich ako kone. Hostia z izieb im nie veľmi pokojným hlasom dohovárali, ale vôbec to nepomáhalo. Až k nim okolo polnoci zašla chatárka a počkala pri nich, kým sa neupokoja. Bola to hrozná noc, ráno som vstával nevyspatý.

Glödisspitze

Ďalší deň som vyrazil na Glödis. Je to nádherný kopec pravidelných tvarov, ktorý má prívlastok rakúsky Matterhorn. Prišiel som do záveru údolia Debanttal a stúpal som chodníkom, ktorý viedol čučoriedím. Priamo na chodníku stáli kravy. Prvú som capol po zadku, no ňou to ani nehlo. Tak som ju obišiel cez kríčky. Ďalšia sa predo mnou dala na útek a stúpala ako zdatný turista, kým jej nenapadlo odbočiť.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Prišiel som na rázcestie a zahol som do skál. Tu to začalo byť zaujímavejšie. Chodník je horšie značený, je však jasné, kam treba ísť. Prekrižoval som veľké snehové pole a prišiel som do sedla. Kúsok nad ním začína železná cesta.

Navliekol som si ferratový set a začal som liezť. Trasa má obtiažnosť C, čiže je stredne náročná. Je však nádherná. Začína kramľovým rebríkom a kúsok za ním ide zľava hore krásnym rebrom. Tento úsek je nový, na topografickom plániku ho nemám. Nasleduje dlhý nepálsky most, za ktorým je rebrík. Ďalej sa pokračuje zubatým hrebeňom, na ktorom sú skaly nakopené na seba krížom-krážom ako obrovské mikádo. Skaly sú veľmi farebné a lámu sa v hrubých doskách. Vôbec netuším, aká hornina ich tvorí. Žeby kremenec?

Zaistený chodník na Glödis viedol aj v minulosti, ale v roku 2006 ho prerobili a zmodernizovali. Teraz je istený hrubým lanom, ktoré je upevnené na moderných skobách, no v hornej časti využili staré skoby formou zábradlia.

Na poludnie som vyšiel na vrchol Glödisspitze (3206 m). Z kopca je nádherný výhľad. Vidno z neho väčšinu vrcholov Schobergruppe, ako aj Großvenediger a Großglockner. Na najvyšší vrchol Rakúska je to vzdušnou čiarou necelých 13 kilometrov. Na vrchole som si oddýchol. Zjedol som obed a vychutnával som si nádhernú panorámu. Lenže postupne sa začalo zaťahovať, a tak som zbehol dolu ferratou. V kotli nad Debanttalom som sa vyvalil na lúku a... zaspal som.

Zobudil ma svišť. Panáčkoval na neďalekej skale, uprene na mňa pozeral a hvízdal. Aj som sa mu snažil pokojným hlasom dohovoriť, no tá malá potvora na hovor nereagovala a ďalej hvízdala. Skoro ho rozdrapilo od vzrušenia. Vzdal som to a presunul som sa o pár desiatok metrov nižšie.

Večer, keď som bol na chate, začalo liať. Najprv z neba padal ľadovec, neskôr iba voda. A lialo a lialo. Sivé závoje vody boli za oknami, aj keď som išiel okolo deviatej spať. Dnes na chate tínedžeri neboli, konečne som sa vyspal.

Schleinitz

Ďalší deň som vstal skoro, lebo ma okrem túry čakala dlhá cesta domov. Naraňajkoval som sa a zbehol som na parkovisko (1673 m). Tam som si vymenil nohavice. Po včerajšom lejaku budú lúky plné vody, preto som zhodil hrubé rifle a obliekol som si umelé gate od Vietnamca, ktoré extrémne rýchlo schnú. Takto vystrojený som začal šliapať. Vystúpal som lesom a za mohutným vodopádom som prišiel na lúky. Obišiel som výbežok Sattelköpfe a zamieril som hore spádnicou. Prechádzal som lúkou, na ktorej bolo na kameňoch kde-tu vidno značky, ale chodníka nebolo. V tráve rástli trsy hlív.

Vystúpal som na planinu k plesám Neualpseen (2438 m). Okrem mňa tam boli iba ovce, lanovka z Lienzu zrejme ešte nepremávala. Minul som jedno z plies a vyštveral som sa do sedla. V ňom je plánik novučičkej ferraty z roku 2012 na Schleinitz. Avšak prv než som sa na ňu vybral, odskočil som si na ostroh, na ktorom je veľký kríž. Ostroh sa týči nad údolím Debanttal a je z neho nádherný výhľad. Hoci pekné výhľady sú z celého oferratovaného hrebienka.

Vrátil som sa do sedla a zamieril som na Schleinitz. Chodník ide cez niekoľko nevysokých kopčekov. Niektoré sú oblé, trávnaté, ale na väčšine sú skaly presne také ako na Glödise. Náročnosť ferraty je B, hoci jeden výšvih hore hladkou stenou bez kolíkov a kramlí by som ohodnotil C-čkom.

Trasa je nádherná. Istená je hrubým lanom a kolíkmi, na ktorých sú trojuholníkové uši. Také čudá som ešte nevidel. V minulosti tu bol chodník bez ferraty, odfotil som si starý Theniushák. Chodník bol vyznačený modrými puntíkmi, ktoré nedávno premaľovali červenou farbou. Nová farba je však nekvalitná, olupuje sa, a tak je chodník značený skôr modrými ako červenými bodkami.

Počas lezenia ferraty som fotil. Pekne bolo vidno najmä neďaleký Glödis, ale aj Großglockner a zaľadnený oblý Großvenediger. V závere je chodník atraktívnejší, pretože hrebeň je zubatejší. Železná cesta končí na vrchole Schleinitz (2904 m). Na skale, ktorá je kus nad vrcholovým krížom, som sa zložil a zjedol som obed. Nato som začal schádzať. Na úpätí Schleinitzu sú zaujímavé čierno-biele pásikavé skaly. Človek sa iba diví, aké všakovaké kamene sa v Hohe Tauern (Vysoké Taury) povaľujú.

Keď som zbehol k Neualpseen, okolo jazier sa motali davy ľudí. Prehupol som sa cez hranu plošiny a zbehol som do doliny potoka Trelebitschbach. Opäť som išiel sotva znateľnými chodníkmi, často iba krížom cez lúky. Za malou roklinou ma prekvapila obývaná samota. O 15.30 h som zbehol k autu a vyrazil som domov. Ešte pred tým som sa však zastavil v obchode a kúpil som si štvrť litra acidofilného mlieka. Celý deň sa mi naň zbiehali slinky a dobre mi padlo.

Záver

V Schobergruppe som bol prvýkrát, no uvedená horská skupina Hohe Tauern (Vysoké Taury) sa mi páči viac ako Glocknergruppe. Štíty sú tu členitejšie a doliny malebnejšie. Myslím, že sa sem ešte zopár ráz vrátim.

Seriál Tipy na ferraty v Rakúsku a Taliansku » pozri ďalšie články

Fotogaléria k článku

Najnovšie