Donedávna bola oblasť prakticky nedostupná, od leta 2015 tam môžete putovať po značených cestách. Skupina dobrovoľníkov z Česka, Slovenska, Rakúska a Poľska tam opravila kostol, vyznačila 110 km turistických trás a v susednej obci Theth postavila most. V projekte budú pokračovať i v nasledujúcich rokoch.

Dedina, nachádzajúca sa uprostred nádherných dvojtisícových hôr, a príroda v okolí, priviedli čerstvo vyštudovaného strojného inžiniera a cestovateľa Jána Baláka k plánu vytvoriť v opustenej dedine komunitu mladých ľudí, fungujúcu v letných mesiacoch a sprístupniť turistom divokú oblasť, ktorá je pre horský turizmus a pešiu turistiku ako stvorená a zatiaľ len veľmi málo známa, čím by sa do vymierajúcej dediny vrátil život a miestni by získali živobytie.

Curraj i Epperm, dedinu plnú domov, ktoré zívajú prázdnotou a postupne chátrajú, objavila skupina kamarátov študujúcich v Brne počas expedície v roku 2014. Dedina prišla o všetky mosty cez tunajšiu rieku a ruina zostala aj z hydroelektrárne. Niet sa čomu diviť, život v horskej dedine, do ktorej nevedie žiadna cesta, je náročný a mladšia generácia sa odsťahovala do miest v podhorí.

Cesta do Curraj i Epperm je sama o sebe výzvou. Do cieľa dorazíte až po 3-hodinovej plavbe loďou po priehrade Komani a potom po 5 hodinách pešieho putovania po horských cestách. Čo sa nevojde na váš chrbát alebo osla, do dediny nedopravíte.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Práve v Curraj i Epperm sa zrodil nápad na vytvorenie komunity mladých ľudí, ktorí do dediny prídu každý rok a vrátia do nej život. Nápad viedol k myšlienke, myšlienka k plánu a Jan začal lákať prvých kamarátov k ambicióznemu projektu Albánska výzva. Projekt si v prvom roku dal za cieľ opravu kostola, vyznačenie základných turistických trás, stavbu mosta a tiež naviazanie kontaktu s miestnymi obyvateľmi. V auguste 2015 sa v Albánsku vystriedalo viac ako 100 dobrovoľníkov, z ktorých každý bol súčasťou tímu s konkrétnymi úlohami.

Značenie ciest

Keď sa v albánskych horách rozhodnete ísť z miesta A do miesta B, vaše plány vám pravdepodobne zhatí tzv. albánsky faktor. Je to veličina, ktorá môže nadobúdať hodnoty od mínus nekonečna do plus nekonečna. Naplánujete si cestu cez horský priechod alebo sedlo do druhého údolia a môže sa stať čokoľvek. Môžete naraziť na nepriechodnú cestu, ktorú musíte veľkým oblúkom obísť. Takže z pôvodne jedného dňa sú dni až tri. V albánskych horách je preto vhodné chodiť len po značených cestách – donedávna tam prakticky žiadne neboli. Výsledkom práce tímu značkárov je 110 km turistických ciest v do tej doby nepreskúmaných horách a tiež mapa, ktorá je voľne dostupná na stránkach projektu.

Most

Neďaleko dediny Theth, kam chodí miestna doprava (mikrobusy), postavili dobrovoľníci 15,5 m dlhý priehradový most. Premostenie je konštrukčným unikátom vďaka svojej modularite - rozložiteľnosti na 1,2 m dlhé diely tak, aby bolo možné ho bez problémov prepravovať na osloch. Stavba lávky bola zároveň zaťažkávacou skúškou pre ďalší rok, kedy majú dobrovoľníci v pláne postaviť druhý, dlhší most v samotnej dedine Curraj i Epërm.

Kostol

Súčasťou snáh dobrovoľníkov bola tiež oprava kostola v Curraj i Epërm. Podľa miestnych je to jeden z dvoch katolíckych kostolov v Albánsku, ktoré prežili komunistický režim v krajine. Zatiaľ sa podarilo opraviť jeho interiér, ďalšie opravy svätostánok čakajú v budúcich rokoch.

Zázemie

V dedine bolo nutné vytvoriť zázemie pre dobrovoľníkov. Vznikol tak tím, ktorý mal za úlohu pripravovať stravovanie alebo tím drevárov, venujúci sa výrobe vybavenia ako sú latríny, lavičky a prístrešky. Chlapci z tímu energetikov dokonca zostrojili v priestoroch laboratórií Fakulty elektrotechniky a komunikačných technológií VUT v Brne pre potreby projektu malú solárnu elektráreň. Vďaka tímu dokumentaristov bolo všetko fotograficky zaznamenané a mohli vzniknúť dva filmy, zachytávajúce atmosféru priamo na mieste.

Vzťahy s miestnymi

Domácimi bol projekt prijatý veľmi pozitívne. „Do zásobovania projektu sa nám podarilo zapojiť celú dedinu. Niekto dodával domáce syry, niekto chlieb, niekto ovce, niekto pomáhal dovážať materiál na osloch, na konci augusta sme v Curraj i Epperm usporiadali 1. česko-albánsky festival,“ vymenúva Ján Balák.

Plány do budúcnosti

Organizátori projektu majú aj do budúcnosti veľké plány. Chcú, aby v dedine Curraj i Epërm vznikla komunita fungujúca v letných mesiacoch, kam bude môcť prísť každý, kto sa bude chcieť na nejaký čas zbaviť každodenných civilizačných starostí. Chceli by tiež za pomoci dobrovoľníkov postaviť most priamo v dedine, opraviť Kullu (kamenná veža, ktorá v dobách platnosti tradičného albánskeho práva kanunu slúžila ako úkryt pred krvnou pomstou), udržiavať existujúce turistické značenie a vyznačiť nové trasy.

Viac informácií o projekte a o možnostiach zapojenia do neho sa dozviete na webe Albánskej výzvy alebo na niektorej zo série prednášok o projekte naprieč Českou republikou.

Spolutvorcovia textu: Vojtěch Kaska, Robert Dobra, Hanka Strnadová, Erika Lorencová, Jan Balák a Július Kovács.
Redakčná úprava textu: Tomáš Trstenský.
Autori fotografií: Jan Čermák, Robert Dobra, Monika Forethová, Kateřina Peržinová, Jakub Raus, Lucie Řeháková a Filip Veškrna.

Fotogaléria k článku

+17 ďalších fotiek