Túra

Malý Peňažník z Jovsy a späť

25.01.16
Po vianočnom prejedaní sa využívam akciu KST Michalovce a ich štefanské túlanie sa pod Vihorlatom. Je potrebné spáliť prebytočné kalórie, ktoré som nabral počas sviatkov. Taktiež spoznať niečo nové vo Vihorlatských vrchoch. Dnes majú v pláne navštíviť Malý Peňažník z dediny Jovsa. A tak som sa vôbec nemusel dlho prehovárať, aby som sa zúčastnil. Čo, ak tam budú nejaké pekné skaly. Veď Vihorlatské vrchy veľmi nepoznám, a tak to bude obohatenie o nové miesta v tejto časti horstva. Zatiaľ ma vihorlatské túry nesklamali a pevne verím, že to bude nezabudnuteľná túra.

Trasa

Jovsa – okolo diviačej obory – Malý Peňažník – Stok – chata pod Stokom – Jovsa

Z domu vyrážam skôr, aby som bol včas na mieste stretnutia v Michalovciach. Počasie je nepríjemné. Celou cestou mrholí, a tak vyzerá, že dnes slnko svietiť veľmi nebude. Uvidíme ako to bude vo vyšších polohách. Čakám na parkovisku, ale nejako sa turisti neschádzajú a tak dúfam, že aspoň pár skalných sa ukáže a moja snaha o stretnutie nebude márna. O chvíľu prichádza Ivan, a tak sme dvaja, niektorí vraj budú čakať na autobusovej zastávke. Uvidíme, necháme sa prekvapiť. Sadáme do auta a ideme na miesto, kde by mal mať odchod a autobus v smere na Jovsu. Na zastávke sú ďalší traja, tak to bude celkom fajn. Ostatných asi odradilo nepriaznivé počasie. Čakáme ešte chvíľu, či niekto nebude v spoji, čo samozrejme nebol, a preto sa zmestíme do jedného auta a už smerujeme po severnom brehu Zemplínskej Šíravy cez Kalužu a Kusín do Jovsy.

Jovsianskou dolinou

Vystupujeme z auta pri základnej škole, kde ostane zaparkovaný železný tátoš. Ivan nás oboznamuje so smerom trasy. Podstatné je to, že je tam Malý Peňažník a potom sa uvidí podľa okolnosti a počasia. Budeme sa držať starej modrej značky, ktorá bola zrušená pred pár rokmi. Prechádzala vo vojenskom priestore. Veď priatelia sú domáci, a tak to tu poznajú. Zatiaľ sa ani počasie neumúdruje, tak za hmly a mrholenia vyrážame v ústrety túre. Verím, že naplní moje očakávanie, vraj na Malom Peňažníku sú pekné skaly a možno sa niečo vyskytne aj po samotnej trase, len viditeľnosť je veľmi malá, miestami len do 100 metrov.

Vchádzame do objektu správy lesov v obvode MO SR Valaškovce v Jovse cez otvorenú bránku a stojíme na asfaltke, ktorou pôjdeme nahor stále miernym stúpaním. Na stromoch sa objavuje spomínaná pozatieraná značka. Cesta sa zo začiatku tiahne rovno možno 1 až 2 kilometre a dobre sa po nej kráča. Uvidíme, ako to bude ďalej, budeme vyššie a dostaneme sa k miestam ťažby dreva, ktoré sme mali možnosť vidieť uložené pri budove lesnej správy. Prichádzame k prvému označeniu smerovníkom, ale nie k turistickému. Je to označenie smeru kam ktorá cesta vedie. Sme predsa vo vojenskom obvode Valaškovce a aj vojsko sa musí vedieť orientovať v priestore.

Od 1. 7. 2012 bol novelizovaný zákon č. 281/1997, kde je možnosť vstupu na územie vojenského obvodu za určitých podmienok, dostupné na www.mosr.sk a tiež aj v ktorých dňoch sa to môže uskutočňovať. V podstate je to počas sviatkov a víkendov, ale aj tak si to treba preveriť pre istotu na spomínanej stránke. Veď by bol hriech nespoznať aj takéto miesta slovenskej prírody. Samozrejme, že turista by nemal porušiť, čo mu ukladá zákon, lebo ho za to postihne trest. Treba sa s pravidlami oboznámiť pred vstupom na vojenské územie.

Pred spomínaným smerovníkom len niekoľko metrov vpravo je studnička a niekoľko prameňov. Zatiaľ sa stále držíme smerom na Vihorlat, ktorý dnes nemáme možnosť vidieť vo svojej dominantnej nádhere vyhasnutej sopky so skoro rovným vrcholom. Míňame niekoľko smerovníkov až sme pri ohrade diviačej obory, cez ktorú preteká Jovsiansky potok. Z každej strany sa ho snaží napájať niekoľko pramienkov a tiež topiaca sa voda z námrazy, ktorá nimi steká. Po jednej alebo druhej strane sa nám cestou ukáže menšia skalka, ale veľa toho do diaľky nevidíme. Hustá hmla nám to zatiaľ neumožňuje a ako to tak zatiaľ vyzerá, ani vyššie sa nad inverziu nedostaneme. Sme na konečnej točni, kde niekedy stál smerovník s názvom Červený klin, ale aj tento bol odstránený. Pod lesom sa nachádza krmelec pre lesnú zver.

Ďalej nejdeme po odstránenej značke k Vihorlatu, ale sa držíme vľavo a smerujeme pod vrch Malý Peňažník. Aj v týchto miestach sa ťaží drevo a na ceste míňame dve búdky na kolesách pre pracovníkov. Prechádzame okolo studničky a o pár desiatok metrov začíname prudšie stúpať a kráčame v opadanej inovati v hrúbke do 20 cm. Za necelú štvrťhodinku sme na lúke s poľovníckym posedom a v blízkosti je neoficiálna červeno-biela značka, ktorá prechádza hrebeňom niektorých vrchov a zaujímavých časti Vihorlatských vrchov z Porúbky.

Škoda, že dnes nám počasie nedopraje výhľad z lúky na vrchol Vihorlatu. Sme vo výške 700 m a je to vidieť na okolí a stromoch, ktoré sú pokryté zmrznutými kvapkami a vyššie tiež inovaťou, ktorá dodáva stromom nádhernú zľadovatelu krásu zimy. Budeme pokračovať a držať sa hrebeňa a značky, až kým neprídeme na vrchol Malého Peňažníka. Všade na okolo je množstvo polámaných vetvičiek a hrubších konárov, ktoré nevydržali záťaž mrznúceho dažďa spred 2 týždňov. Miestami to musíme obchádzať. Konečne sme na vrchole a chýba len niekoľko metrov, aby sme sa dostali ku skalám, ktoré by mali byť dnes čerešničkou na torte. Veď dnešné počasie nám neumožnilo vychutnať si výhľad na okolie.

Malý Peňažník a Stok

S nadmorskou výškou 738 m nie veľmi vysokým vrchom, ktorého hrebeň sa tiahne od lúky smerom zo severu na juh. O chvíľu sme pri skalnej stene na východnej strane. Je tu dosť šmykľavo, tak sa pod skaly dostávame až z južného konca. Sme pod nimi a obdivujeme ich kamennú krásu v dĺžke okolo 60 m a s výškou do 10 metrov. Musíme si dávať pozor, aby sme sa nešmykli dole. Pod nimi je do 30 cm mrznúcej inovate, snehu a ľadu, ktorý opadal z vrcholcov stromov. Vraciame sa späť a pokračujeme hrebeňom ďalej k miestu, kde je po malom sedle najvyšší bod hrebeňa. Odtiaľ smerom na západ je vrch Rozdielňa. V tejto časti je ešte menšia skala, ktorá sa mi celkom pozdáva. Pokračujeme smerom k vrchu Stok (709 m). Za rúbaniskom s mladinou, pred vstupom do lesa a na cestu pod Stokom sa ešte zastavujeme a doprajeme si občerstvenie a zahriatie dúškom čaju. Je čas obeda, a tak je potrebné doplniť energiu na ďalšiu cestu. Na vrchol Stoku nejdeme, aj keď je len niekoľko desiatok metrov od nás. Chceme zistiť, kam nás privedie cesta, ktorá vedie pod vrcholom.

Pokračujúc lesnou cestou sa dostaneme na lúku s chatou, ktorá vyzerá úplne nová. Nevieme komu patrí, lebo nemá žiadne označenie, určite budú majiteľom vojenské lesy. Je vidieť, že len nedávno bola zateplená a vymaľovaná novou farbou. Aj pri nej sa dá oddýchnuť. Po chvíľke odchádzame dole cestou, ktorá je viac blatistá a je vidieť, že sa tu ťaží drevo a sú tu skládky spracovania krovín a konárov na štiepku. Veľkým oblúkom obchádzame Stok a pod ním Stredný vrch (591 m). Po pol hodinke obchádzania celého kopca sa dostávame na miesto, kde stojí smerovník na točni s názvom Kocúrová - Válková a kde sa napojíme na známu cestu. Pred vstupom na točňu je nádherný veľký balvan v tvare kvádra. Tu sa stáčame vpravo a smerujúc na juh budeme pokračovať miernym klesaním 5 až 6 km na juh k dedine Jovsa. V priateľskom rozhovore o všeličom možnom, nám posledná dlhšia časť trasy ubehne ani sa nenazdáme a sme konečne nad dedinou pri lesnej správe, kde končíme dnešné putovanie.

Záver

Aj napriek dnešnému "mliečnemu" dňu sme videli niekoľko pekných skaliek. Samotný skalný útvar na Malom Peňažníku bol dnešnou čerešničkou na torte a nehovoriac o kráse mrznúceho mrholenia a tvorenia sa nádhernej námrazy na samotnom hrebeni. Skutočne, hore to bolo ako v rozprávke, a tak sme všetci konštatovali, že sa nám dnešné putovanie oplatilo a splnilo naše očakávania. Každý bol spokojný, tak už len nasadnúť a poďho smerom domov. Príroda nám aj napriek počasiu dopriala a ukázala svoju nevšednú krásu. Očarujúca príroda Vihorlatských vrchov ma určite ešte do svojich končín dostane a budem chcieť spoznať aj ďalšie jej nádherne zákutia a čaro rozsiahlych prírodných scenérii, vrchov a dolín.

Diskusia
Malý Peňažník z Jovsy a späť 27/01/16 08:25 3 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Podhorie Slanských vrchov 12 Je prvý júnový deň a predpovede počasia sú v posledných dňoch veľkým strašiakom, ale nič z toho sa akosi nekoná, a tak to chceme risknúť. Na stredu je predpoveď tiež nie veľmi lichotivá, dúfame, že počas nášho putovania vydrží. Konečne by sme radi ukončili túlanie po západnej strane Slanských vrchov a dorazili na maďarsko-slovenskú hranicu. Veď nám ostávajú iba tri dediny a sme tam. Určite aj v nich objavíme niečo zaujímavé. Veď sa uvidí, či sme si to dobre naplánovali a túra dopadne k spokojnosti. Doposiaľ to tak bolo a putovanie podhorím nás stále o niečo nové obohatilo. 18/09/16 Marián Jaššo Slanské vrchy
Túra Čierna hora, Tri chotáre a Tri oltáre Konečne sa dostávam do severozápadnej časti Slanských vrchov a môžem si postupne poprezerať lokality, ktoré vôbec nepoznám. O to viac ma láka spoznať nové miesta a postupne prejsť podrobnejšie rozsiahle pohorie (dĺžka okolo 60 km a šírka 20 km). Je to obrovské územie s množstvom vrchov, dolín, skalných útvarov a prírodných výtvorov, potokov... 09/09/16 Marián Jaššo Slanské vrchy
Túra Podhorie Slanských vrchov 11 Je máj, lásky čas a tak treba lásku k prírode nejakým spôsobom prejaviť. Počasie je priam ideálne, aby sme mohli pokračovať ďalej po západnej strane podhoria Slanských vrchov. K južnej hranici to už nie je ďaleko, ale na jedenkrát to asi nedáme, a tak budeme musieť ešte raz prísť. V poslednej časti sme skončili v dedine Ruskov, tak tam dnes opäť zavítame, aby sme si prešli zaujímavostí z jej histórie, ale aj zo súčasnosti, spoznali jej okolie, niečo sa dozvedeli a potom pokračovali v putovaní. Je to vcelku pútavé prechádzanie a hľadanie niečoho, čo môže turistov potešiť pri túlaniach sa prírodou. 29/08/16 Marián Jaššo Slanské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Na Veľký Choč z Ružomberka do Lúčok Najčastejším východiskom aj cieľom pre výstup na azda najkrajší výhľadový vrchol Liptova je Valaská Dubová. S Maťom sme si však povedali, že cez voľný deň tam bude isto príliš veľa ľudí a zvolili sme radšej dlhší variant so začiatkom na ružomberskej stanici a cieľom v Lúčkach, kde sa túra dá zakončiť v termálnom bazéne, pokiaľ bude dosť času. dnes Ľubomír Mäkký Veľká Fatra a Choč
Túra Štyri ročné obdobia za štyri dni Mesiac vopred dohodnutý termín na túru, ktorý vyhovuje naraz piatim ľuďom, a manželka ide na 2 týždne k mame - takú konšteláciu hviezd treba náležite využiť! Traja idú len na víkend a dvaja chceme pokračovať aj ďalšie dva dni, ak bude dobré počasie. Trasa padla na hlavný hrebeň a liptovskú vetvu Veľkej Fatry a pre zvyšných dvoch Ďumbierska časť Nízkych Tatier. včera Tomáš Antal Nízke Tatry, Starohorské vrchy, +
Bivak Táborisko Rakaťa (Rakyta) V Národnom parku Slovenský kras je vyhlásených päť lokalít, kde možno legálne stanovať na základe návštevného poriadku. Na území Silickej planiny sú to tri miesta, no iba jedno je uprostred planiny. Ide o priestranstvo pri lesných chatách na Rakati (Rakyta), ktoré je ideálne na nocľah počas viacdňového prechodu pohorím. 24/09/16 Tomáš Trstenský Slovenský kras

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Malý Peňažník z Jovsy a späť 27/01/16 08:25 3 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Vihorlatske vrchy (CHKO Vihorlat, Vojenský obvod Valaškovce)
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 784 m n. m.
    • min: 128 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 823 m
    • klesanie: 823 m
  • Vzdialenosť
    • 24 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 26.12.2015
  • Štart trasy
    • šírka: 48.8191 ° SŠ
      dĺžka: 22.09 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.8191 ° SŠ
      dĺžka: 22.09 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • studničky v Jovsianskej doline
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Michalovce (vlak, bus) - Jovsa (bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
Práve nás číta 1683 ľudí
1.73 (1.27)