Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Nočné osvetlenie dómu
Nočné osvetlenie dómu Zatvoriť

Extra Tatranský ľadový dóm na Hrebienku

Voda vo všetkých skupenstvách prináša človeku mnoho úžitkov. K hlavným patrí schopnosť prežitia, k vedľajším možnosť zábavy. Vodu pijeme, umývame sa s ňou, osviežujeme sa, chladíme nápoje. To posledné si vyžaduje tuhé skupenstvo vody vo forme ľadu, ktorú bežne poznáme z našich chladničiek. No je tu aj iná, oveľa zaujímavejšie využitá tuhá forma vody, ktorá prináša človeku ucelený estetický zážitok. Tvorba ľadových sôch. Pominuteľná krása, ktorá nás očarí a prinesie našim zmyslom nie bežnú ani každodennú možnosť ponoriť sa do sveta fantázie, vytvorená prírodou alebo človekom. A že aj človek dokáže robiť s vodou veľké divy, o tom sa môžeme presvedčiť počas zimy vo Vysokých Tatrách na Hrebienku.

Obdobie
len počas zimy
Doprava
Starý Smokovec (vlak, bus, parkovisko) - Hrebienok (pozemná lanová dráha)
SHOCart mapy
» č.1097 Vysoké Tatry (1:50.000)
Poloha
Tatry - Vysoké Tatry - Hrebienok
GPS súradnice
šírka: 49.15875 ° SŠ
dĺžka: 20.22487 ° VD
» Mapa
Prevádzka
prístupný pre verejnosť do 8. 4. 2016
Dalšie info
regiontatry.sk/…/tatransky-dom-5

2. január roku 2016. Tatry doslova praskajú vo švíkoch, keďže nám príroda konečne nadelila dlho očakávanú, pravú zimnú atmosféru. Vzduch reže svojou mrazivou ostrosťou naše dýchacie cesty, ktoré sa, síce s trochou nevôle, situácii prispôsobujú. Vonku je slnečno, obloha je bez mráčika, teplota okolo -10 °C a sme radi, že pekný januárový deň trávime v lone našich veľhôr.

Rozhodnutie ísť sa presvedčiť na vlastné oči ako to na Hrebienku v ľadovom dome vyzerá, sme si dobre naplánovali. Rozhodli sme sa nechať auto doma a cestovať do Popradu vlakom a odtiaľ do Starého Smokovca. Ako sme predpokladali, parkoviská boli preplnené a organizátori dopravy mali čo robiť, aby nápor železných tátošov ako tak usmernili. Všade okolo počuť poľštinu, češtinu, maďarčinu, nemčinu ale aj angličtinu. Sem-tam sme vôbec nevedeli identifikovať akým jazykom ľudia hovorili. Ale boli sme radi, že naše veľhory ľudia poznajú a našli si čas, aby ich navštívili.

V týchto dňoch je cieľ turistov v okolí Smokovcov jasný. Ľadový dóm na Hrebienku. Lanovka, ktorá bežne premáva v polhodinových intervaloch premávala podľa našich pozorovaní nepretržite. Štyri otvorené pokladne ledva stíhali predávať lístky záujemcom o odvoz na vrchol kopca. Dav ľudí nasledoval iný dav, ktorý sa hore na Hrebienok vydal po vlastných. My sme sa rozhodli vydať sa hore lanovkou, nakoľko našim cieľom nebol v ten deň len Hrebienok, ale aj iné zákutia v zime dostupných Tatier.

Nuž vychádzame z lanovky a postavíme sa do radu. Od lanovky až ku kupole, v ktorej je starostlivo proti poveternostným podmienkam ukrytý ľadový dóm, sa tiahne asi 300-metrový zástup po estetike bažiacich ľudí. Na začiatku nás oblial podvedomý pot a strach z toho, ako dlho potrvá, kým sa dostaneme dnu. K nášmu údivu sa rad hýbal priebežne a o 10 minút vstupujeme do kupoly. Pred vstupom nás vítala tabuľka s upozornením ako sa máme vo vnútri správať. Pokyny: nezdržať sa dlhšie ako 5 minút, nerozopínať si bundy, nás tak trochu pobavili, ale mali svoje opodstatnenie. Už po vstupe nás vítala zadná, bočná stena priečelia s krásne vyrytým nápisom - Tatranský dóm. Očkom hádžeme vpravo aj vľavo, nakoľko aj z tohto miesta sa dajú rozpoznať niektoré detaily dómu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Fotoaparát sa dostáva k slovu a my akosi podvedome zaznamenávame každý detail ľadovej nádhery. Dnu počuť len šepot ľudí a nádhernú hudbu klasického žánru. Celý dóm je postavený pod roztiahnutým bielym baldachýnom, ktorému v strede tróni žiarivý krištáľový luster. Dielo doslova vyráža dych. Očakávania boli veľké, no realita nás doslova ohromila. Každý z nás akosi samozrejme stíšil hlas a v nemom úžase sa očami vpíjal do nádhery. Hlavný oltár tvoria vysoké stĺpy s postavou muža v nadživotnej veľkosti ako si k sebe túli zvieratá Tatier. Aj medveď s vlkom akoby majestátne dopĺňali celkovú atmosféru. Po bokoch sa vinú priečelia tvorené stĺpmi, sochami anjelov a postavičiek v historických kostýmoch. Dielo je vypracované do najmenších detailov. Ľad je priesvitný, bez kazov, vytvára dojem skla. Niektoré kusy majú v sebe zaliate kvety, ktorými sú vyzdobené hlavné priečelia. Dielo je doslova monumentálne, je až nepochopiteľné ako toto mohla vytvoriť ľudská ruka. Nevieme síce, kto stvárnil sochy, nakoľko v čarovnej atmosfére sme si ani nevšimli, či informačná tabuľa obsahovala mená autorov. No ale v tejto dobe už po nich pátrame, nakoľko si svoju slávu a obdiv zaslúžia. Vraj sa tu konajú aj sobáše. Nuž nech láska mladomanželov je taká pevná ako ľad, no a nech im vydrží samozrejme dlhšie, ako existencia stavby.

Očarení novým zážitkom sa lúčime s dómom. Robíme si posledné fotografie a prajeme si, aby dielo vydržalo. Bohužiaľ sme si vedomí, že svetelné a teplé lúče jarného slnka ukončia nádheru a celý dóm po maličkých pramienkoch odtečie do doliny. Ktovie, možno sa pri ponorení rúk do potoka Štiavnik dole v Smokovci dotkneme dómu v jeho tekutej forme. A možno sa zamyslíme nad tým, či voda, ktorú práve pijeme, umývame sa s ňou alebo len tak polievame záhradu, nestála niekedy ako hrdý výtvor samotnej prírody alebo človeka v podobe ľadovej nádhery.

Fotogaléria k článku

Najnovšie