Túra

Planina Horný vrch z Hrhova

11.03.16 Sú dni, keď sa s polovičkou vyberieme osamote na rýchly útek z domu niekam na kopec. S deťmi chodíme na prístupné miesta, bez nich sa snažíme zvoliť niečo mimo ich aktuálnych schopností. A prudký výstup na planinu Horný vrch je to pravé orechové. Krátke, výživné a pritom okúzľujúce s množstvom dych berúcich výhľadov.

Trasa

Hrhov – planina Horný vrch – vyhliadka nad Zádielom – Hrhov

Ružová partizánčina

V záujme skrátenia času a výškových metrov odstavujem auto nad Hrhovom. Je krásny slnečný deň, no ročné obdobie kúsok pokročilo, tak si pribalíme mikinu. Plán hovorí o tom, že na planinu vyjdeme po neznačenej vozovej ceste. Stúpame teda najprv lúkami so škrapmi, postupne pribudne krovie a nakoniec borovice, ktoré sú na tunajších svahoch zjavne vysadené umelo. Až tak umelo, že na jednej strane cesty sú ihličnany a na druhej listnáče. Celkom zaujímavé divadlo, stúpame a chytáme metre. Pôda pod nohami je typicky krasová, sfarbená do červena. Jednoducho zmes nezvyčajných farieb a pohľadov. Na výraznom rázcestí ideme logicky do kopca, no keď po chvíli zbadám na strome namaľovanú trikolóru, tak zaváham. Žiadne značky by tu byť nemali, už tobôž nie "partizánčina v ružovej". Chodník odbočí z cesty a hrnie sa prudko pomedzi skaly, navyše je výrazný. Pôvodné plány idú bokom, tomuto musíme prísť na korienok. GPS síce dáva isté tušenie, čo sa nachádza 200 metrov nad nami, no zvedavosť je silnejšia.

Trocha lezenia

Výškové metre naberáme naozaj rýchlo, značky aj chodník nás spoľahlivo vedú a nakoniec skutočne vychádzame na regulárnej žltej turistickej. Veruže to bola zaujímavá skratka asi od najvyššieho miesta, ktoré je dobre prístupné pre terénnejšie auto. Keď sme hore, nebudeme sa predsa vracať, a tak otáčame naplánovanú trasu a ideme nahor po žltej. Dobrá voľba. Chodník je mimoriadne strmý, často je nutné zapojiť aj ruky. Preliezanie skál by tu čakal len málokto, navyše to miestami začína byť celkom vzdušné. Na okraji skalného rebra sa usalašíme na vyhliadkovej skale a dávame si skorý obed. Vyhliadka na dolinu aj protiľahlé svahy, teplo vanúce spomedzi skalných blokov a romantika. Celé to kazí len hluk z hlavnej cesty, najmä partičky motorkárov, ktoré sa vybrali prevetrať tátošov a tlmiče zabudli doma. Po chvíli nad hlavami zaregistrujeme niekoľko paraglajdistov, ktorí štartujú na lúke na hrane planiny.

Čertova diera

Zjeme obed, pobalíme sa, niečo nafotíme a ideme ďalej. Ešte prudšie nahor, na traverzovanie v skalách a kroví nie je žiadna možnosť. Poriadne zadychčaní sa konečne vydriapeme na lúku s paraglajdistami. Zišla sa ich tu celkom slušná partia. Pozdrav a mizneme v lese za hranou planiny. Stúpanie sa razom stráca, sme na príjemnom chodníku, kde si vychádzkovo vykračujeme a zdravíme ďalších prichádzajúcich letcov s obrovskými batohmi. Na jednej z čistiniek stojí odparkované SUV a vieme, že musíme odbočiť. Po nevýraznom chodníku sa dostaneme až k zlovestnej diere. K Čertovej diere. Takto totiž nazvali jaskyňu, ktorá sa pod otvorom skrýva. Viac ako 180 metrov hĺbky vzbudzuje rešpekt a drží nás od zradného okraja čo najďalej. Spravíme si pár fotiek, márne sa snažím nájsť vyhliadková skalu, a tak ideme ďalej, tak spolovice na voľno lesom, spolovice po hubárskych chodníkoch.

Po chvíli sa napojíme na lesnú cestu s turistickou značkou, minieme luxusne vyzerajúcu poľovnícku chatu aj so satelitom a trávničkom a pomedzi sklady dreva postupujeme na východ. Rýchly pohľad do navigácie, nájdenie správnej odbočky a po pár metroch sme tam. Pri ďalšej chatke, aj s veľkorysým posedením pri ohnisku, ktoré je obložené dvojmetrovou haldou dreva a tvorí tak dokonalé kruhové závetrie. Z cesty konečne miznú stopy od mechanizmov, pod nohami šuští jesenné lístie a po 200 metroch je koniec. Ďalej sa nedá, sme na okraji skál a pred nami je len hlbočizná ničota Zádielskej tiesňavy. Dokonalá vyhliadka, presne naproti tej, na ktorú chodia prakticky všetci turisti. Aj teraz tam vidieť niekoľko skupiniek, zamávame si navzájom, vychutnáme si ticho a samotu a rozhodneme sa pre návrat.

Zostup starým úvozom

Rovnakou cestou je to nuda, robíme preto malé exkurzné kolečko po zničenom lese, kde je viac koľají od LKT ako stôp od srniek. Napojíme sa na žltú značku, chvíľu sledujeme vlastné stupaje a pred chatou odbočíme doľava. Ústi sem stará vozová cesta, ktorou sme plánovali vyjsť nahor. Trochu sa v spleti odbočiek musíme zorientovať, no nakoniec naberieme správny smer a začneme klesať popod skalné bralá. Úchvatné divadlo, genius loci dávnych čias, keď sa na planinách hospodárilo aj inak ako rúbaním lesa a cesta slúžila ako jediná spojnica doliny s planinou. Úzka a zarezaná v úvoze, balvany poctivo kus po kuse celé desaťročia ručne odkladané nabok až vytvorili malý múrik. Pre terénne auto nevhodná. Pre bicykel kvôli podkladu z lístia a voľných kameňov iba zjazdná. No motorkárov to zjavne netrápi, a tak ich stopa je neklamným znakom, že sa cesta dodnes využíva. Keď sa klesanie zmierni, prechádzame úsekom, ktorý bol kedysi určite do skál vysekaný ručne. Časť sa začala zosúvať, nad hlavami tušíme a občas aj vidíme diery, azda vchody do jaskýň. Prečo tadiaľ nevedie turistická značka, môžeme len tipovať.

Drienková zrelosť a bezradný lovec

Na serpentíne odbočíme na široko vyrúbaný chodník, ktorý bol niekedy určite tiež cestou. Cítim kolená, a tak musím spomaliť a opatrnejšie voliť stopu. Vraciame sa až k odbočke partizánskeho značenia, ktorým sme pred pár hodinami išli nahor, kde si všimnem, že pokračuje aj smerom nadol. Vyberiem sa to teda preveriť, no posledná značka sa objaví na improvizovanom mieste na zaparkovanie auta na lesnej ceste kúsok poniže.

Okruh sa uzavrel, ostáva nám len posledný kilometer návratu po ceste, ktorou sme kráčali doobeda. Znova borovice, krovie a nakoniec lúky. Okraje cesty sú posiate drienkami v poslednom štádiu zrelosti. Aj pri najmenšom závane totiž plody letia k zemi. Opatrne si z nich nazbierame a hodujeme celou cestou k autu. Práve pri ňom sa stretávame s chlapom v lesáckom, s flintou na pleci a tvári sa, že možno by nám aj chcel niečo oznámiť ohľadom parkovania na tráve. Keď sa však s rachotom prirúti partička na enduro motorkách, tak sa zmohne len na pohľad do kamier na ich prilbách a šliape ďalej do kopca...

My sa prezujeme, zavoláme domov a do hodinky sa objímame s deťúrencami.

Zdieľaj:  
Reakcie
Planina Horný vrch z Hrhova 23/03/16 17:56 16 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Planina Horný vrch z Hrhova Sú dni, keď sa s polovičkou vyberieme osamote na rýchly útek z domu niekam na kopec. S deťmi chodíme na prístupné miesta, bez nich sa snažíme zvoliť niečo mimo ich aktuálnych schopností. A prudký výstup na planinu Horný vrch je to pravé orechové. Krátke, výživné a pritom okúzľujúce s množstvom dych berúcich výhľadov. 11/03/16 Palo "Axel" Gomboš Slovenský kras
MTB Bukovec, Korban a Orlí vrch z údolia Hnilca Moje občasné výjazdy na dolný Spiš sa v poslednej dobe nesú v podobe spoznávania menej známych zákutí Slovenského rudohoria. Deti som nechal v opatere rodiny a pribral som k sebe bratranca, pre ktorého to je prvý skutočný horský výjazd. Šťastie praje odvážnym, a tak sa vyberieme na jeden z TOP cyklovrcholov na blízkom aj vzdialenom okolí – Bukovec, miestnymi nazývaný Buchwald. 14/01/16 Palo "Axel" Gomboš Volovské vrchy
Túra Zlodej, Malý a Veľký Milič Babie leto je v plnom prúde, s manželkou dostávame priepustku od detí a tak narýchlo hľadám miesto, kde by sme si užili teplé lúče a navštívili miesta, kam sa bežne nevieme s dvojicou predškolákov dostať. Pohľad mi v mape spočinie na trojici kopcov na maďarsko-slovenskej hranici. Je to Zlodej, Malý a Veľký Milič. Zbalíme drobný proviant a narýchlo vyrážame. 28/12/15 Palo "Axel" Gomboš Slanské vrchy, Maďarsko
Najnovšie články na titulke
 
Túra Za stôlňami pod Skalnatou Pri počítači mi na stole už pomaly rok ležala mapa starých banských diel od Perneka po Skalnatú a cestu na Pezinskú Babu. Po minuloročnom pátraní po štôlňach v okolí Krížnice a Žilovej som sa nejako nemohol odhodlať na etapu pod Skalnatou. Až sa mi ozval Bazin a určili sme si termín. Vyzeralo to na viacpočetnú skupinu, no napokon som od zastávky Pezinská Baba 46 km vyrazil sám. dnes Miroslav Svítek Malé Karpaty
Pozvánka 14. narodeniny Hiking.sk na ľubietovskej Vysokej Milí čitatelia a priatelia nášho webu, mnohí z vás už plánujú letné akcie, výšľapy, dovolenky, a tak budeme radi, ak sa s vami budeme môcť opäť stretnúť na oslave našich narodenín. Hiking.sk na prelome júla a augusta bude mať za sebou už 14 rokov svojej existencie. Oslávime ich 6. augusta na vrchole Vysoká pri Ľubietovej (994 m). 16/05/16 Soňa Mäkká Hiking akcie
Predstavenie Fenix HL60R – čelovka s akumulátorom (typ 18650) Čelovky s akumulátormi sú bežnou súčasťou ponuky hádam každého serióznejšieho výrobcu. Výhody sú zrejmé – najmä, ak plánujete spať na miestach s elektrinou, môžete si dopriať luxus veľmi výkonnej čelovky. Horšie je to však po niekoľkých rokoch, keď sa akumulátor opotrebuje a treba ho vymeniť a ten už nemusí byť v ponuke. Čelovka Fenix HL60R ma preto zaujala použitím štandardného Li-ion akumulátora typu 18650, s ktorým obavu mať nemusíte. včera Ľubomír Mäkký Čelovky a svietidlá

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Planina Horný vrch z Hrhova 23/03/16 17:56 16 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Slovenský kras - planina Horný vrch (Národný park Slovenský kras)
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 800 m n. m.
    • min: 280 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 670 m
    • klesanie: 670 m
  • Vzdialenosť
    • 16 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • jeseň
  • Dátum túry
    • 04.10.2015
  • Štart trasy
    • šírka: 48.6092 ° SŠ
      dĺžka: 20.7587 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.60927 ° SŠ
      dĺžka: 20.75849 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • Hrhov (vyvieračka Veľká hlava)
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Hrhov (bus, parkovanie na hornom konci dediny)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
Práve nás číta 1268 ľudí
1.56 (1.13)