Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Poludnica
Poludnica Zatvoriť

Túra Zimná Poludnica v takmer jesenných podmienkach

Prelom rokov 2015 a 2016 je skúpy na sneh na celom Slovensku. Vianočné blato sa po sviatkoch mení na zem premrznutú na kosť, prichádza tlaková výš, čo je ideálny čas na dobrú turistiku. Hneď druhý januárový deň sa vyberáme na Poludnicu v Nízkych Tatrách. Hlavným dôvodom pre výber lokality sú parádne výhľady na Tatry a Liptov, vhodná predpoveď počasia a, samozrejme, kešky.

Vzdialenosť
9 km
Prevýšenie
+952 m stúpanie, -952 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
zima – 02.01.2016
Pohoria
Nízke Tatry - Ďumbierske Tatry - Demänovské vrchy (Národný park Nízke Tatry)
Trasa
Doprava
Liptovský Mikuláš (vlak, bus) - Liptovský Ján (bus, parkovanie pri chatách v Jánskej doline)
SHOCart mapy
» mapa momentálne nie je v ponuke

V databáze Hiking.sk už sú dva články o Poludnici, tak sa možno pýtate, že načo ďalší. Povedala som si, že možno fotogaléria by vás mohla potešiť a motivovať na výstup, keďže počasie nám celkom prialo.

Trasa

Liptovský Ján – sedlo Rakytovica – jaskyňa v Kamennom mlieku – Predná Poludnica – Poludnica a späť

V Turci, kde trávime vianočné a novoročné voľno sa drží ráno nízka oblačnosť a hmla. To však signalizuje inverziu, a tak v ňu aj dúfame. Už za Ružomberkom sa to začína trhať a do Liptovského Jána (660 m) prichádzame za slnka, po hmle ani stopy. Je dobre mrazivo, teplomer v aute ukazuje -11 °C, veru, nechce sa mi von. Auto nechávame za dedinou kúsok od zelenej značky, ktorou pôjdeme hore. Neďaleko je veľké parkovisko, kde sa dá nechať auto. Je niečo pred desiatou, začíname.

Hore zjazdovkou

Zelená začína stúpať hneď pekne zhurta. Najprv okolo penziónov, ktoré sú plné hostí po oslavách príchodu nového roka, neskôr zjazdovkou miestneho lyžiarskeho strediska, ktoré ostalo túto sezónu pre nedostatok peňazí zatvorené. Rýchlo sa aj v mraze zahrievam na prevádzkovú teplotu, keďže sklon svahu nepustí. Najviac mi dáva zabrať horná časť. Zem je totálne premrznutá, nohy sa nemajú o čo zaprieť, trochu sa šmýka, ešteže mám paličky. Na vrchu zjazdovky si dávame krátku pauzu a užívame si prvé veľké výhľady. Liptovský Ján je rovno pod nami, Západné Tatry s dominantným Barancom, Vysoké Tatry zasa s jedinečným Kriváňom...

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Od konca zjazdovky je to ešte kúsok lesom hore kopcom pod Javorovicu (1063 m), na malej lúčke, kde svieti zubaté slnko, si dávame desiatu, zásoby koláčikov od Vianoc. Úsek po sedlo Rakytovica (1065 m) je pohodový, takmer po rovine. Smerom k sedlu sú dobré výhľady na Roháče a v jednom mieste opäť aj na Vysoké Tatry. Kráčame takmer hodinu, ešte je pred nami 1,5 hodiny na samotnú Poludnicu. Zo sedla pokračuje lesom na vrchol žltá značka, ktorá ide zo Závažnej Poruby. Výškové metre naberáme jedna radosť, ešteže stúpame serpentínami.

Jaskyňa v Kamennom mlieku

Krátku prestávku si robíme pri jaskyni v Kamennom mlieku (ktorej sa hovorí aj jaskyňa v Kozom mlieku), keďže značka vedie rovno vedľa jaskyne. Prekvapuje ma, že som si ju vôbec nepamätala z môjho predchádzajúceho výstupu takmer 6 rokov dozadu. Jaskyňa sa nachádza v nadmorskej výške približne 1280 m. Podľa listingu earthkešky (t. j. kešky, ktorá nemá fyzicky uloženú krabičku, ale má skôr edukačný charakter), bola jaskyňa známa domácim už dávno. My sme mysleli na to, že sa tu zastavíme, a tak s čelovkami nakúkame aspoň kúsok dnu. Rozmery jaskyne ma celkom prekvapujú. Pri jaskyni stretáme prvých a na dlhšie aj posledných ľudí dnešného dňa. Títo už zostupujú.

Po krátkej obhliadke pokračujeme vo výstupe. Je to stále do kopca, ako inak. Asi 100 m výškových pod vrcholom Prednej Poludnice (1480 m) sa konečne objavuje sneh. Resp. v tomto prípade to je skôr tvrdé ako ľad a miestami aj reálny ľad. Cestou hore to ešte ide, ale dole pôjdem kvôli bezpečnosti určite na mačkách, to viem už teraz. Na vrchole Prednej Poludnice si dávame opäť krátku pauzu, ale skôr len na fotenie, keďže obed si chceme dať na hlavnom vrchole. A tak sa aspoň pokochám Liptovom podo mnou a pospomínam na výstup spred takmer 6 rokov, keď sme tu boli v rámci Hiking.sk jarného fotostretnutia. Vtedy sme došli len sem, keďže sa od hlavného hrebeňa rýchlo blížil dážď. Tentoraz si ale vrchol nenechám ujsť. Tu sa pripája modrá značka z Iľanova, ktorá pokračuje na Poludnicu a potom ďalej na Krakovu hoľu.

Ešte pol kilometra a sme tam!

Posledný úsek z Prednej Poludnice na Poludnicu (1549 m) je takmer komplet zasnežený a miestami dobre tvrdý a šmykľavý, najmä úseky, ktoré sú celý deň v tieni. Pod strmším skalnatým výšvihom si musím nasadiť mačky, lebo bez nich by to bolo riskantné. Takto s nimi to zvládam v pohode. Už len kúsok a sme na vrchole. Je lúčnatý a bez snehu. Pohodovým tempom nám to trvalo približne 2,5 hodiny. Nachádzame vrcholovú kešku, dávame si obed (úžasné domáce klobásky a vianočné koláče), čajík z termosky, jaj, ale je nám dobre. Len keby mráz tak neštípal.

Vychutnávame si výhľady, ktoré síce nie sú kruhové, ale vidíme trčať spoza stromov kúsok Západných Tatier, smerom na východ Vysoké Tatry, hlavný hrebeň Nízkych Tatier je ako na dlani, pekne od Kráľovej hole cez Ďumbier a Chopok. Na Chopku sa intenzívne zasnežuje, je to dobre vidieť aj odtiaľto, ale na fotenie to v prudkom protisvetle nie je. Výhľadom tiež dominuje relatívne blízka Krakova hoľa a Siná cez dolinu. Na severozápade sa rozprestiera Liptov s výraznou Liptovskou Marou a dymiacim Ružomberkom, Veľký Choč vytŕča tiež, ale zdá sa mi nejaký malý. Na Veľkom Choči sme boli 5 dní dozadu na východ slnka, ale práve vtedy počasie sklamalo a z východu sme nemali nič, keďže sme boli v hmle.

Nuž, dalo by sa tu stráviť výhľadmi kopec času, ale zima nepustí, a tak sa pomaly poberáme naspäť rovnakou trasou. Určite by sa oplatilo ísť ďalej po modrej cez Kúpeľ kvôli skalným útvarom a jaskyni po ceste, ale zimné dni sú krátke, prejdeme si to inokedy. Schádzam na mačkách, vyzúvam ich až za ľadovým úsekom pod Prednou Poludnicou. Zvyšok do sedla Rakytovica potom zbiehame celkom rýchlo. Úsek do Liptovského Jána sa potom vlečiem, pretože ma začali otláčať prsty v topánkach až tak, že mi potom pekne zmodrali. Napriek tomu si vychutnávame posledné výhľady, keď sa naskytnú. Pri aute sme v celkom dobrom čase niečo po 15-tej poobede.

Ak hľadáte kopec s dobrými výhľadmi a bez množstva ľudí, tak práve Poludnica môže byť správna voľba.

Fotogaléria k článku

Najnovšie