Príbeh

Dážď

04.03.16 Ten rok nám počasie naozaj prialo. Každé ráno sme vstávali do slnečného dňa, obloha bola modrá ako obľúbená vojenská knižka a naše 5-korunové pláštenky zo stánku PNS zostávali beznádejne úplne na dne batoha. Ani prístrešok sme na noc nestavali, len celta prehodená na spacáku nás chránila proti rannej rose. Noci boli teplé a jednoduchý vatelínový spacák kúpený z Pionierskeho domu za 12,- Kčs bol až až. Putovali sme najkrajšou krajinou, ktorú poznám a len sme si tak mydlili v pohode.

Bolo to takto: Autobus nás vyložil v Očovej a odtiaľ sme pálili stále na východ cez nádherné Slovenské rudohorie. Kyslinky, sedlo Jasenová, Vepor, Chata pod Hrbom, Tri Vody, Hronček, Zákľuky, Tlstý javor, a potom sme sa spustili z hrebeňa do Dobročského pralesa, ktorý bol v tej dobe prístupný aj pre ľudí a nielen pre lesníkov a ochranárov. Dokonca tadiaľ viedla turistická značka. Žasli sme pred krásou lesných velikánov a obdivovali ich. Hovorili sme si, že práve takto by vyzeral les, keby ho ľudia nepotrebovali na drevo a boli sme šťastní, že sme mali možnosť to vidieť. Nakoniec sme zišli do Čierneho Balogu časti Dobroč, kde sme si po troch či štyroch dňoch dali prvé pivo nášho vandru a potom sme sa, zlenivení pivom a horúčavou, ktorá panovala v doline, pomaličky trúsili po modrej značke, až sme zakotvili na verande horárne Šaling. Zdalo sa nám, že tepla bolo celkom dosť a podvedome sme túžili po aspoň nejakom malom, krátkom a voňavom daždi. Keď sme investovali 5,- korún do plášteniek, tak by sa nám to malo rentovať.

Ráno bolo opäť „azuro“, ale nálada bola akási zvädnutá, pripečená. Balili sme sa bez chuti a dokonca jediný fajčiar, Šánek, si odmietol dať svoju nikotínovú paličku a ranný štamperlík sme si ťukli len tak z povinnosti. Pomaly sa balíme a takmer otrávene vyrážame ďalej po modrej okolo Jilemnického horárne do sedla Machniarka. Je to len pár kilometrov a sme tam jedna-dve. V okolí je plno senníkov a dokonca otvorené chalupy bez obyvateľov. Ale vyberáme si jeden pekný senník, v ktorom je na otvorenej povale bez štítu úžasné voňavé seno a my sa takmer intuitívne rozhodujeme, že dnes bude asi oddychový deň a že tu pre dnešok končíme. Plánujeme si urobiť pekný večerný oheň, opiecť si pár špekáčikov a trošku slaninky zakúpenej v Čiernom Balogu. Máme čerstvo nakúpené zásoby, a tak je nám hej. Batohy uložíme hore do sena a rozhodujeme sa, čo budeme robiť. Pár sa nás rozhodlo, že zbehneme po červenej cez sedlo Bánovo do sedla Diel a odtiaľ sa spustíme po neznačenej ceste Plačkovou dolinou k horárni pod Dielom až ku štátnej ceste, po nej asi kilometer dolu a potom po zelenej nazad Bánovskou dolinou. Berieme si len fľašu s vodou a to je všetko.

Bez batohov sa kráča úplne nádherne. Sotva prídeme na štátnu cestu začujeme akýsi hrmot. Ale potom prejde dolu v doline pod cestou vlak po ozubnicovej železnici, ktorý zahrmoce, tak tomu nevenujeme pozornosť. Keď však príde ďalší hrmot a žiadny vlak nejde, obzeráme oblohu, ale je stále modrá ako more. Uvažujeme, že asi je tu niekde blízko kameňolom a tam robia odstrely. Je dusno a vykračujeme si po asfaltke a vyzeráme odbočku na zelenú značku, ktorá nás zavedie späť k nášmu senníku. O chvíľu sa značka objaví a opúšťame asfaltku. Ale zrazu sa spoza kopcov vynoria celkom tmavé mračná a trošku zrýchľujeme okolo rekreačného strediska Bánovo s lyžiarskym vlekom. Občas to pekne zabúri a než sa nazdáme, začína pomaly poprchávať. Najprv sme nadšení, pretože dážď príjemne ochladzuje a umýva naše prepotené telá. Ale pomaličky dážď pridáva a my spolu s ním pridávame do kroku. Na sebe máme len tričká a kraťasy, takže sme po pár minútach pekne premočení. Zatiaľ to neprekáža. Je úplne teplo a nám to pripadá, akoby sme boli v kúpeli. Chechtáme sa, vytierame si z očí slanú vodu, ktorá po nás tečie a stúpame do nášho senníka. Keď tam prídeme, nie je na nás vôbec nič suché. Topánky máme plné vody a čvachtajú ako keby sme išli po močiari. Vyliezame hore na seno, kde na nás čaká lenivejšia časť našej bandy. Ponúkajú nám horúci čaj s rumíkom a my ho vďačne pijeme. Tak je to vždy, keď máte dobrých kamarátov pri sebe. Prezlečieme sa do suchého a zaľahneme bruškom na okraj senníka a pozorujeme dážď. A ten sa pekne predvádza.

Prichádza najsilnejšia časť búrky. Blesky a hromy bijú okolo nás ako šialené a voda zbesilo tlčie do zeme, že sa z nej akoby práši. Dážď bubnuje do plechovej strechy tak, že si nepočujeme vlastné slovo. Bojazlivejší sa sťahujú trošku hlbšie pod strechu a my, odvážnejší sa len vyškierame a hovoríme si čosi o Faradayovej klietke. Tvárime sa ako hrdinovia, hoci párkrát nám pekne lepí, a to najmä pri poriadnom hrome a blesku do blízkych smrekov. Ale nepriznali by sme to ani za nič. Trvá to pomerne dlho. Chodníčkami sa valí poriadna riava, z lesov sa začína zdvíhať para a teplota klesla aspoň o 10 stupňov. Sú len tri hodiny poobede, ale je takmer tma a nám to pripadá, ako keby bol večer.

Najťažšie časť búrky prehrmela a teraz začína vytrvalý dážď. Prichádza v závojoch rôznej intenzity. Raz bije do lúky tak, až sa lúčne koníky a chrobáky prevracajú akoby zastrelené a potom tíško šumí, hladiac celú vyprahnutú krajinu svojou vlhkou dlaňou. Ležíme na peknom, suchom sene, podávame si fľašu s posilňovačom vôle a len sa usmievame. Je to paráda. A potom dážď veľmi spomalí, len si tak šumí po lúčinách a vtáky sa zasa rozospievali. Doteraz sme si ani nevšimli, že prestali. Dvaja kamaráti si pekne spinkajú na spacákoch a aj nám sa drieme.

Lenže začína iné predstavenie a my sa stávame svedkami toho, čo sme ani vo sne nečakali. Príroda ožíva. Milan do mňa drgne a ukáže na okraj lesa. Krásna laň, veľká ako kravka sa pomaly vynára z húštiny a za ňou ďalšia a ďalšia. A potom sa vynoria jelenčatá a nakoniec s veľkým odstupom a veľmi opatrne a s nedôverou, kráľ lesov, tmavohnedý krásavec, jeleň ako stodola. Ležíme a ani sa nehneme. Celá črieda sa najprv dôkladne obzerá a potom úplne pokojne prejde cez lúky sedla a zasa sa ponorí do lesov. Už-už to chceme začať rozoberať, keď v tom nás Milan utíši a ukáže na okraj lesa. Z druhej strany lesa veľmi opatrene vychádza akési zviera. Svetlé pruhy na hlave ho dobre identifikujú a nám je jasné, že je to jazvec. Je to zvláštne, že vyrazil za potravou ešte za svetla, ale asi ho zmiatol dážď a potemnená obloha alebo ho voda vyplavila z nory. Maximálne opatrne ho pozorujeme. Obehne staré ohnisko a asi hľadá zvyšky jedla po turistoch, potom vetrí a je vidno, že sa mu niečo nezdá. Lenže my sme asi tak 4 metre nad úrovňou lúky, a tak dúfame, že náš pach nezachytí. Lenže potom ktorýsi spiaci kamarát nahlas zachrápe a jazvec priam vystrelí do lesa a už ho niet.

Ako tajná organizácia, len tak mrkneme na seba a bez slova pozeráme ďalej. A robíme dobre. Naša jelenia skupinka sa vracia na lúky. Prichádza úplne z inej strany, lenže smelšie a po chvíli sa začína pásť. Ani nedýchame. Chrapoši nespia a pozorujú s nami. Začíname sa cítiť ako súčasť prírody, ako lesní mužíci, ako indiánski špehovia. Po chvíli sa na lúku vracia tiež jazvec. Jelene trošku znervóznejú, ale napokon zavládne na lúke úplná pohoda. Jazvec takmer systematicky prehliadava lúku na jednom konci a keď nič nenachádza, stratí sa do lesa. Jelenia zver sa v slabučkom mrholení stále pasie a zrazu asi zachytia akýsi zvuk a všetky sú v okamihu preč.

Našťastie to nekomentujeme. Len sa na seba pozeráme a vzápätí pozorujeme, že úplne vzadu na lúku vstupuje akýsi tmavohnedý tieň. Neveríme vlastným očiam, ale je to medveď. Takmer vôbec sa nesnaží kryť alebo zabezpečiť sa. Jednoducho sa vynorí z lesa a až potom sa obzerá na všetky strany. Sme úplne v šoku. Pre mojich kamarátov je to prvé stretnutie s medveďom a my sme doteraz ani veľmi neverili rečiam, že v slovenských horách je rozšírený medveď. Vôbec nevieme, ako sa máme zachovať. Kto to kedy počul a videl, že by sa stretol s medveďom. Je to úžasný pocit. A tak ležíme a takmer nedýchame. Medveď nervózne potriasa hlavou a prechádza krížom cez lúku a po minúte je preč. A to už nevydržíme a začíname jasať. Veď sme videli živého medveďa. To sa v tej dobe len málokomu podarilo. V tých rokoch sa počet medveďov na Slovensku odhadoval na asi 300 kusov. Sme neskonale šťastní. Úplne som zabudol na svoj foťák, ktorý by síce len s ťažkosťou niečo zaznamenal, ale vôbec ma to nemrzí. Čo mi prešlo pred očami, to mi už nikto nezoberie. A tak rozoberáme náš strhujúci zážitok, popíjame čaj a vonku zas pomaly šumí nádherný a pokojný dážď, ktorému vďačíme za úžasné odpoludňajšie predstavenie.

Čas pomaly plynie, zahráme si pár partičiek kariet a potom sa ukladáme k spánku. S príchodom večera sa slnko dostalo pod mraky a osvetlilo krajinu zvláštnym svetlom. Kvapky vody sa ligocú ako iskričky a mraky sa pomaly sťahujú kamsi inde. Je po daždi. Vzduch je úžasný, trochu chladný a ostrý ako nôž. Zavŕtavame sa do sena a zaspávame ako malé deti. Keď sa v noci zobudím, vidím krásnu hviezdnu oblohu a viem, že zajtra bude pekne.

Ráno je všetko poriadne zaparené, ale než sa zbalíme, hmla odletí. Po chvíli sa obloha vyjasní a slniečko sa opäť na nás smeje. A bodaj by aj nie. Veď sa pozerá na svoje zatúlané, trošičku prestarnuté deti. Na nás. Naťahujeme si na nohy strašne studené a úplne premočené topánky a tešíme sa, až nám ich slnko zahreje a vysuší. A potom s úsmevom a nadšením vyrážame ďalej a nová krajina a nové dobrodružstvá čakajú na nás.

Veporské vrchy, júl 1988

Zdieľaj:  
Reakcie
Dážď 08/03/16 16:37 11 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Príbeh Zasa spolu V piatok mi zavolal Milan a pýta sa: „Čo robíš zajtra?“ - „Nó, vlastne nič také, čo by sa nedalo odložiť na inokedy, tak povedz čo potrebuješ.“ A Milan: „Veď ani ja nemám nič také súrne, ale ak by si sa nudil, tak zajtra idem na chatu robiť poriadok s plchmi a nejaký pomocník by sa mi zišiel.“ 13/05/16 Boro Tomis Príbehy
Príbeh Dážď Ten rok nám počasie naozaj prialo. Každé ráno sme vstávali do slnečného dňa, obloha bola modrá ako obľúbená vojenská knižka a naše 5-korunové pláštenky zo stánku PNS zostávali beznádejne úplne na dne batoha. Ani prístrešok sme na noc nestavali, len celta prehodená na spacáku nás chránila proti rannej rose. Noci boli teplé a jednoduchý vatelínový spacák kúpený z Pionierskeho domu za 12,- Kčs bol až až. Putovali sme najkrajšou krajinou, ktorú poznám a len sme si tak mydlili v pohode. 04/03/16 Boro Tomis Príbehy
Príbeh Najdlhší Silvester To sme vám opäť sedeli v knižnici a hltali informácie zo sveta literatúry (pre pravdomilov: v krčme na pive) a prišla reč na to, že sa pomaly ale isto blíži koniec roka a zas budeme oslavovať na chate s celou bandou. A ako tak spomíname na naše minulé oslavy, hovorí mi Milan: "A nie že zasa prídeš tak ako vtedy, veď vieš." No a tí, čo im neslúži tak dobre pamäť a tiež noví v bande, sa hneď pýtali: "Čo sa stalo vtedy dávno?" A tak vám to teda rozpoviem. 31/12/15 Boro Tomis Príbehy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Mosty u Jablonkova – Gruň – Bumbálka – Makov Prejsť si hrebeň Moravsko-sliezskych Beskýd bol môj dávny sen. Ale vždy som ho akosi odsúval do úzadia. Dával som prednosť iným hrebeňovkám či túram. Až v posledných rokoch, keď som si sám sebe sľúbil, že si budem plniť dávne sny, som sa s konečnou platnosťou rozhodol absolvovať túto nesporne atraktívnu hrebeňovú túru. dnes Anton Zahradník Západné Beskydy
Búda Chatrč pod Kozím chrbtom Búda sa nachádza pár metrov pod žltým traverzom Kozieho chrbta a dá sa použiť ako nocľah pred výstupom na hlavný hrebeň Nízkych Tatier cez Prašivú a Chochule. Je to alternatíva pre prístrešok v Hiadeľskom sedle, s krásnym výhľadom. Vďaka novej plechovej streche vyzerá celkom nepremokavo a steny z dosiek zabránia aj dažďu hnanému zo strán. včera Tomáš Antal Starohorské vrchy
Túra Brankov(o) Z celého víkendu nám na pomedzí Veľkej Fatry a Nízkych Tatier zostal na turistiku asi poldeň. Ako Homo prepared, človek pripravený, som hneď vedel, kam povedú naše kroky. Brankovský okruh je na poldňovú horskú prechádzku ako šitý (ak práve nie je kalamita)... 24/06/16 Radoslav Jurčina Nízke Tatry

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Dážď 08/03/16 16:37 11 príspevkov
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
Práve nás číta 1281 ľudí
1.29 (0.92)