Ferrata

Dolomity - Via ferrata Paolin-Piccolin

22.03.16 Via ferrata Paolin-Piccolin nepatrí medzi najznámejšie alebo najnavštevovanejšie ferraty talianskych Dolomitov, jej prednosťou sú však nádherné výhľady. Návštevníka vyvedie na krásny dlhý skalnato–trávnatý hrebeň na okraji masívu Marmolady, odkiaľ môže obdivovať 700 m vysokú južnú stenu najvyššieho vrcholu, rovnako ako Civettu s jej výraznou západnou stenou, alebo údolie s priesmykom Passo San Pellegrino. Ak si navyše návštevník chce užiť ničím nerušený výstup bez predbiehania s ďalšími skupinami ferratistov, Paolin-Piccolin je správna voľba. Cieľom ferraty je vrchol Cima Auta Orientale, odkiaľ sa zostupuje po „via normale“ bez ferratového zabezpečenia. Náročnosť ferraty je stredná (stupeň 3 z 5), alebo C v rakúskom značení.

Prístup

Zaistená cesta vychádza z údolia Valle dell Biois, ktoré z juhu ohraničuje horskú skupinu Marmolada. V doline sa narodil Dino Buzzati, taliansky spisovateľ a milovník Dolomitov, známy z prekladov aj u nás, ale tiež aj Albino Luciani, ktorý sa pod menom Giovanni Paolo I stal v roku 1978 pápežom. Jeho pontifikát trval iba mesiac, ale aj tak je v týchto krajoch veľmi obľúbený. Ak príde v rozhovore s domácimi naňho reč, so slzami v očiach vám povedia, že jeho smrť určite nebola prirodzená a jej skutočné okolnosti boli v politickom záujme utajené.

K nástupu na ferratu sa musím dostať do dediny Caviola, ktorá leží na hlavnej ceste prechádzajúcej údolím. Tam odbočujem na osadu Colmean. Cesta je dobre označená ukazovateľmi. V Colmeane sa musím dostať až na samý koniec asfaltovej cesty s malým parkoviskom, kde nechávam auto. Smerovník na parkovisku s označení Cime d’Auta ma posiela ďalej lesnou cestou, ktorá je pokračovaním asfaltky, hore. Cesta kľukatiaca sa lesom je dosť nudná, ale som vďačný za tieň, ktorý poskytuje. Prvou zastávkou na trase je Rifugio Cacciatore (Poľovnícka chata). V minulosti bola neobývaná, teraz ale badať mierny stavebný ruch. Na stolíku pred dverami dokonca zbadám jedálny lístok, na zastávku je však príliš skoro. Na ceste nie som ani hodinu a predpoludňajší chlad treba využiť. O polhodinu neskôr prichádzam k ďalšej chalúpke, teraz je to Baita (= salaš, útulňa) Giovanni Paolo I. Ani tu nie je dôvod sa zastavovať.

Za baitou začína chodník stúpať strmšie a nakoniec vyjde von z lesa. Treba prejsť trávnato-sutinovým poľom, až pod steny Cima Auta na rázcestie, kde si môžem vybrať cestu vpravo, to je via normale, alebo vľavo popod stenu, čo je cesta k ferrate. Značenie na chodníku k trase je chabé, a hoci mám oči na stopkách, jedenkrát sa musím zastaviť a hľadať cestu. Konečne prichádzam k trase, ktorá je označená kovovou doskou vsadenou v skale a začína hneď rebríkom. Od parkoviska až sem mi to trvalo 2.40 h.

Výstup ferratou

Prvá časť istenej cesty stúpa ľavou stranou divokej roklinky, do ktorej vstupujem hneď za rebríkom. Úsek nie je ťažký, ale na niekoľkých miestach sa treba buď trochu ponamáhať, alebo pohnúť rozumom. Každý podľa svojich schopností. Po 40 minútach lezenia prichádzam do sedla Forcella Medil, ktoré oddeľuje východný (Orientale) a západný (Occidentale) vrchol Cima Auta. V tejto chvíli to ešte neviem, ale mám za sebou ťažšiu časť cesty. Sedlo je dobrá príležitosť na obedňajšiu prestávku. Otvorili sa výhľady na druhú, severnú, stranu hrebeňa do údolia Franzendaz a na hlavný hrebeň Marmolady, s vrcholom skrytým v oblakoch. V diaľke sa črtajú Tofane. Oblačnosť je dosť veľká, vedel by som si predstaviť aj lepšie počasie. Obďaleč sa na sutinovom svahu pasie stádo kamzíkov. Sú príliš ďaleko na fotenie, ale dosť blízko na pozorovanie. Je tam vôbec nejaká tráva alebo len oblizujú kamene? Okrem nich niet naokolo ani živáčika.

Druhá, menej náročná, časť ferraty vedie zo sedla Medil po vápencových stupňoch až do malého sedielka, ktoré oddeľuje dva vrcholy Cima Auta Orientale. Tu ferrata po jednej hodine od začiatku končí. Vyznačená je tu tiež zostupová cesta ako Via normale. Na vrchol je to iba pár metrov. Tam sa mi otvárajú výhľady na všetky svetové strany: Marmolada, aj keď zahalená mrakmi, na severe, Civetta na východe, na západe susedný vrchol Cima Auta Occidentale a za ním Passo San Pellegrino s dominujúcim vrcholom Cima del Uomo a nakoniec na juhu, proti slnku sa rozkladá skupina Pala s veľkou náhornou plošinou uprostred, ktorú odtiaľto len tuším. Skutočne impozantný kruhový rozhľad. Z kovovej schránky vyťahujem vrcholovú knihu a zapisujem sa. Posledný zápis je spred desiatich dní. Zdržal by som sa tu aj dlhšie, pretože ako slnko klesá, tak sa strácajú mraky a okolité horstvá sú zreteľnejšie, ale neviem ako dlho mi to bude trvať dolu, takže sa zbalím a zamierim na via normale.

Zostup

Z malého sedielka vedie chodník na strmé východné úbočie Cimy, kde zostupuje početnými ostrými serpentínami. Dlhšie úseky zostupu sú opatrené lanom, ale zaisťovať sa nie je treba, stačí ho využívať ako zábradlie. Dole pod úbočím chodník prechádza úzkou dolinkou s vyznačeným heliportom, z ktorej sa na druhej strane dvíha bezmenná strmá čadičová veža s výškou 2490 m. Chodník ju obchádza z pravej strany, až prichádza na nenápadné rázcestie, ktoré si najprv nevšimnem. Správna cesta sa prudko láme cez hrebeň a pokračuje dolu strmým svahom doprava. Výraznejší chodník však prechádza rovno ďalej hrebeňom za čadičovou vežou.

Pokračujem ďalej po hrebeni, ale po chvíli mi je jasné, že idem zle. Chodník ďalej sleduje dlhý trávnato–skalnatý hrebeň snáď až na jeho koniec pod samou Civettou. Ale zájsť až sem stálo za to. V kotli podo mnou sa rozkladá jazero Lago Ghiacciaio (Ľadovcové jazero). Je pozoruhodné tým, že je uložené spolovice v dolomitickom a spolovice v sopečnom podloží. V diaľke na jeho druhej strane zbadám dve stúpajúce postavy. Jediné ľudské bytosti, ktoré dnes vidím.

Malý odbočujúci chodník, strácajúci sa v tráve, vedie smerom k Cima Alta Auta, ktorá je odtiaľto veľmi ľahko prístupná. Stačí vybehnúť po dlhom trávnatom svahu ako po rampe.

Návštevu Cimy Alta Auta však nechávam na inokedy. Vraciam sa na nenápadné rázcestie, kde som minul správnu cestu a tentoraz sa dávam strmým svahom dolu. Chodník prechádza pod kolmou južnou stenou Cima Auta, kde má zostup uľahčiť staré voľné ferratové lano, ktoré pamätá hádam ešte vojnové časy. Ak ho vôbec používať, tak len s maximálnou opatrnosťou. Trasa stále strmo klesá a obchádza stenu, až sa dostávam na rázcestie, kde som pred pár hodinami odbočoval na zaistenú cestu. Odtiaľto všetko poznám. Zbehnem cez sutinové pole do lesa, ďalej okolo Baity Giovanni Paolo I a Riffugio Cacciatore po lesnej ceste až na parkovisko. Zostup z vrcholu až sem mi trval asi 2,5 hodiny, takže čistý čas celej túry bez prestávok bol 6,5 hodiny.

Zdieľaj:  
Reakcie
Dolomity - Via ferrata Paolin-Piccolin 01/04/16 14:09 2 príspevky
Najnovšie články autora
 
Ferrata Dolomity - Via ferrata Paolin-Piccolin Via ferrata Paolin-Piccolin nepatrí medzi najznámejšie alebo najnavštevovanejšie ferraty talianskych Dolomitov, jej prednosťou sú však nádherné výhľady. Návštevníka vyvedie na krásny dlhý skalnato–trávnatý hrebeň na okraji masívu Marmolady, odkiaľ môže obdivovať 700 m vysokú južnú stenu najvyššieho vrcholu, rovnako ako Civettu s jej výraznou západnou stenou, alebo údolie s priesmykom Passo San Pellegrino. Ak si navyše návštevník chce užiť ničím nerušený výstup bez predbiehania s ďalšími skupinami ferratistov, Paolin-Piccolin je správna voľba. Cieľom ferraty je vrchol Cima Auta Orientale, odkiaľ sa zostupuje po „via normale“ bez ferratového zabezpečenia. Náročnosť ferraty je stredná (stupeň 3 z 5), alebo C v rakúskom značení. 22/03/16 Ján Halaj Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Ferrata Dolomity - okruh okolo Monte Popera Napriek tomu, že v talianskych Dolomitoch existuje snáď viac ako stovka ferrát, len na niekoľkých miestach je možné poskladať ich do niekoľkodenných logických okružných túr. Dvojdenný okruh okolo masívu Popera dokáže skombinovať lezenie, pochody po visutých lávkach a zostupy do úzkych roklín so zimnými podmienkami aj na konci augusta, ako sa to stalo nám. 07/07/15 Ján Halaj Svet
Ferrata Marmolada – via ferrata Cresta Ovest Marmolada Cresta Ovest – Marmolada západný hrebeň, tak sa volá via ferrata v talianskych Dolomitoch, ktorá vedie na vrchol Punta Penia (3343 m), najvyšší vrchol skupiny Marmolada, ako aj alpských Dolomitov. Celý výstup má strednú náročnosť, pretože ferrata neobsahuje technicky ťažké úseky a ani alpinistická náročnosť nie je vysoká, keďže lanovka nás vyvezie do výšky 2600 m. Zostup je vedený ľadovcom, takže na túru sa odporúča brať ľadovcový výstroj. 26/05/15 Ján Halaj Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Najnovšie články na titulke
 
Túra Piliš – rozhľadňa a roklina Vasas szakadék Z túr v Piliši, resp. Vyšehradských vrchoch som zopár článkov napísal, ale ešte chýba niečo z túry na samotný vrch Piliš (Pilis tetö). Zaujímavosťou vrchu je bývalá raketová základňa (podobne ako na Devínskej Kobyle), skalné okná Vaskapu (v preklade Kamenná brána) a nová rozhľadňa. Ďalej by som chcel priblížiť jednu menej známu zaujímavosť v okolí – Vasas szakadék. dnes Vladimír Prutkay Maďarsko
Túra Podhorie Slanských vrchov 11 Je máj, lásky čas a tak treba lásku k prírode nejakým spôsobom prejaviť. Počasie je priam ideálne, aby sme mohli pokračovať ďalej po západnej strane podhoria Slanských vrchov. K južnej hranici to už nie je ďaleko, ale na jedenkrát to asi nedáme, a tak budeme musieť ešte raz prísť. V poslednej časti sme skončili v dedine Ruskov, tak tam dnes opäť zavítame, aby sme si prešli zaujímavostí z jej histórie, ale aj zo súčasnosti, spoznali jej okolie, niečo sa dozvedeli a potom pokračovali v putovaní. Je to vcelku pútavé prechádzanie a hľadanie niečoho, čo môže turistov potešiť pri túlaniach sa prírodou. včera Marián Jaššo Slanské vrchy
Túra Z Krpelian cez Kľak do Podhradia čarovne Takmer som zabudla ako vonia ticho na horách a ako chutí cesta k nemu, preto som nadšene súhlasila s túrou, ktorú navrhla kamarátka Ivka. Pôvodne sme chceli absolvovať dvojdňovku s prespaním na Chate pod Borišovom, no kvôli počasiu sme náš plán museli zmeniť. A keďže sme nechceli prejsť len časť z plánovanej túry, hľadala som na Hikingu inú alternatívu. Zvažovala som odchody a príchody do okolitých obcí pri Martine, kombinovala, skladala jednotlivé trasy ako puzzle a výsledok sa dostavil. Trasu začneme v Krpeľanoch a cez tamojšiu vodnú nádrž, Ľubochnianske sedlo a Vyšné Rudno vyjdeme na Kľak. Odtiaľ zídeme do Pohradia. Vlakom do Krpelian, autobusom z Podhradia do Martina, zvyšok po svojich. Prvýkrát. Hurá! 28/08/16 Lýdia Černegová Veľká Fatra a Choč

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Dolomity - Via ferrata Paolin-Piccolin 01/04/16 14:09 2 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Taliansko: Alpy (Alpi) – Východné Alpy (Alpi Orientali) – Južné Vápencové Alpy (Alpi sud-orientali) – Dolomity (Dolomiti)
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 2623 m n. m.
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Doprava
    • Colmeane (malé parkovisko na konci asfaltovej cesty)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
Práve nás číta 1765 ľudí
1.28 (0.85)