Túra

Schneeberg na snežniciach

08.03.16 Posledný januárový deň v roku 2015 sme sa traja kamaráti vybrali autom pod masív Schneebergu. Dúfali sme, že na rozdiel od Malých Karpát, sa bude dať uskutočniť snežnicová túra. Vyrazili sme po šiestej z Petržalky a o 8.45 h sme zastali na parkovisku v Puchbergu vedľa Schneebergbahn, nástupnej stanice Salamander zubačky.

Trasa

Puchberg – Hengsttab – Hengsthütte – Baungartner – Hochschneeberg a späť

Pelé si chcel vyskúšať snežnicovú túru a my dvaja Mirovia sme sa už ako ostrieľaní snežničiari rozhodli prijať jeho ponuku na túru. Veď auto má on. Nabalil som si 40-litrový ruksak... teda, podstatu tvorili snežnice. Nevedel som koľko tam bude snehu a niesť ich v obale v ruke sa mi nechcelo. Moje obavy sa ukázali byť hneď po vystúpení z auta zbytočné.

Privítalo nás slnečné ráno, zima veľmi nebola, a tak sme sa vybrali popri potôčiku hore mestečkom. Snehu zas až tak veľa v mestečku nebolo, takže sme zatiaľ kráčali po svojich. Netrvalo dlho a vymotali sme sa z uličiek, prešli asfaltku a popri trati zubačky došli ku galérii. Spoza jej preskleneného priečelia sa na nás usmieval veľký portrét Nelsona Mandelu, spravený podľa mňa v štýle Andy Warhola. Vonku bola socha nahého sediaceho chlapíka v antikorovom kresle. Bol pokrytý snehom a pri pohľade naň ma striasla zima.

Tu sme definitívne opustili civilizáciu, teda zástavbu. Zubačka sa vnorila do lesa a my sme vedľa nej kráčali v podstate po snehom zakrytej asfaltke. Keď sme dorazili k prvému smerovníku, zistili sme, že ideme podľa rozpisu a na konečnú nám zostávajú 2.15 h. Už tu nám mohlo byť jasné, že celkom hore na Klosterwappen pre nedostatok času nedôjdeme, ale nám to nejako nedocvaklo. Kráčali sme úplne sami belostným snehom a vytešovali sa z pravej zimy.

Keď sme došli k nástupišťu pri chate Hengsthütte, rozhodol som sa nasadiť si snežnice, lebo snehu bolo do polovice topánok. Chalani sa mi najprv smiali, že čo blbnem, ale keď som im v pohode začal nadbiehať, pochopili, že sa zbytočne trápia a nasadili si ich tiež. Urobili tak pri snehom zaviatom malom nákladniaku bez kabíny pre šoféra. Vyzeral tu byť zanechaný až do roztopenia snehu. Tak sme v trojici kráčali, či snežnicovali? A veľmi sa nám páčila stopa zanechaná nami samými v panensky neporušenom snehu. Že hory vedia byť kruté, sme sa presvedčili pri kríži, pripomínajúcom úmrtie nejakého Manfreda. Keďže to však bolo ešte v úplne pohodovej časti, možno ho zradilo srdiečko.

Šliapali sme 2,5 hodiny, a tak som navrhol obedovú pauzu. Predsa len, raňajkovali sme niečo po piatej ráno a bolo skoro 11.30 h. Čaj z termosky bol taký viaci, že som si musel nerezový hrnček postaviť do snehu, aby čo najskôr vychladol a mohol som sa napiť. Slnko sa do nás tak opieralo a odrážalo sa od snehu, že som si musel vyzliecť jednu vrstvu oblečenia a nasadiť ľadovcové okuliare. No úplná idylka. Ale dlho netrvala!

Najedli sme sa a pokračovali ďalej. Cesta križovala dráhu zubačky a pokračovala doľava. Kráčali sme ďalej povedľa železničnej trate. Napravo sa nad nami týčila chata O. Kogler Haus, Privat Haus, OTO Sekt. Ternitz, bez známky života. Kúsok ďalej sme minuli nejakú drevenicu a po prvýkrát sa nám otvoril výhľad na kaplnku pri vrcholovej stanici zubačky. Podľa smerovníka sme mali k nej 1.15 h.

Priblížili sme sa k nástupišťu Baumgartner. Oproti nemu je drevená chatka a lavičky so stolom. Dali sme si tu opäť čaj a k nemu keksíky. Kúsok za tým sme opustili trať, vyšli vpravo do lesa. Tu nás predbehol mladík na snežniciach a až hore sme zistili, že je tiež z Bratislavy. Minuli sme smerovník, kde červená odbáčala doprava a po 4 hodinách by nás doviedla na Edelweißhütte. Z nej sme v lete vyrážali k Fischer hütte a potom na Klosterwappen. Odtiaľto naň to bolo vraj 2,5 h a nám bolo jasné, že ak nechceme ísť dole za totálnej tmy, dnes tam nedôjdeme.

Vyšli sme z lesa a bolo po idylke. Svah bol celkom šikmý. Na totálne zamrznutom podklade boli možno dva centimetre snehu. Pelé nemal na svojich snežniciach žiadne hroty a zrazu zistil, že sa pomaly, ale isto sunie svahom dolu. Zadržiaval to len paličkami a riešil čo teraz. Ja som stál za ním a hoci mám na snežniciach hroty, nechcel som ho obchádzať, aby sme sa náhodou obaja nezosypali dolu svahom. Napokon sa nejako, vlastne na rukách, dostal cez kritické miesto a mohli sme pokračovať šikmo hore svahom. Vietor bol stále silnejší a chladnejší. Mali sme na sebe všetko, čo sme zobrali – rukavice, čelenky, kapucne stiahnuté na maximum. Jediné pozitívum boli perfektné, ďaleké výhľady. Veľa času sme ale na ne nemali.

Všetku pozornosť sme museli venovať výstupu. Konečne sme došli k tunelu, ktorým zubačka na chvíľu vychádza z kopca, kým opäť nevojde do ďalšieho. Sneh tu bol vyfúkaný a chalani si dali snežnice dolu. Ja nie a ukázalo sa, že som urobil dobre. Na paličkách som vyšiel popri tuneli hore a tam bol opäť sneh nafúkaný na kosodrevine. Pásom medzi ňou som zamieril hore k Elisabethkirche. Bolo to ešte asi 200 výškových metrov a vo vetre to bola parádna makačka. Samozrejme, hore sa nebolo kde pred vetrom skryť, všetko bolo pozatvárané. Chlapík, čo nás predbehol sa krčil v jedinom akom-takom závetrí medzi dvomi budovami.

Parťáci sa rozhodli vyliezť ešte ku krížu na kopci nad stanicou, ja som to odmietol. Dopil som čaj z termosky a namiesto snežníc som si začal naťahovať na vibramky „malokarpatské mačičky“. V rukaviciach to nešlo a keď sa mi to bez nich podarilo, myslel som, že prsty už nikdy nenarovnám. Pocitovo bolo možno -15 °C alebo menej. Vietor nás pomaly zrážal z nôh a len sme konštatovali, že jediní štyria blázni, čo v tomto nečase sa tu mocú sú Bratislavčania. Rakúšania zostali doma v teple. Chalanom som pred ich odchodom povedal, že keď si nasadím mačičky, pôjdem dolu a počkáme sa pri stanici.

Tak som sa vybral dolu a išlo sa mi istejšie ako v snežniciach. Pre istotu som kráčal oblúkom pomedzi stromy a nie po prázdnom svahu. Občas som síce zapadol pomedzi kosodrevinu až po rozkrok, ale napokon som sa dostal do normálneho lesa. Počul som chalanov pod sebou a aj sme sa napokon stretli a spoločne došli ku stanici. Tu už bolo závetrie, dali sme si ešte po napolitánke, nasadili snežnice a upaľovali dolu. Bolo nám jasné, že aj tak budeme dochádzať za tmy.

Trošku nás zaskočila skupina domácich, ktorí začínali stúpať hore od stanice Hengsthütte, ale vysvetlili nám, že idú len do Kogler Haus. My sme tu zhodili definitívne snežnice a ďalej kráčali pešo. K autu sme prišli naozaj za úplnej tmy, po 8 hodinách od vyrazenia z parkoviska. Boli sme celkom slušne vyšťavení, ale napokon sme deň vyhodnotili ako vydarený. Šofér cestou domov na rozdiel od nás dvoch nezaspal, a tak sme šťastlivo došli až do Bratislavy.

Zdieľaj:  
Reakcie
Schneeberg na snežniciach 08/03/16 10:46 1 príspevok
Najnovšie články autora
 
Túra Za stôlňami pod Skalnatou Pri počítači mi na stole už pomaly rok ležala mapa starých banských diel od Perneka po Skalnatú a cestu na Pezinskú Babu. Po minuloročnom pátraní po štôlňach v okolí Krížnice a Žilovej som sa nejako nemohol odhodlať na etapu pod Skalnatou. Až sa mi ozval Bazin a určili sme si termín. Vyzeralo to na viacpočetnú skupinu, no napokon som od zastávky Pezinská Baba 46 km vyrazil sám. 27/05/16 Miroslav Svítek Malé Karpaty
Túra Uherské Hradište – Uherský Brod S Mivym sme sa začiatkom októbra 2015 vybrali na v poradí tretiu rozhľadňovú túru na Moravu. Rozhľadňa Rovnina bola tak bokom od Starého Města, že som ju nemohol navštíviť počas septembrovej túry, a tak som mohol naplánovať dnešnú túru. Už tradične som vycestoval Slovenskou strelou a po prestupe v Břeclavi sme sa s Mivym stretli vo vlaku v Hodoníne. Vystúpili sme v Starom Měste, autobus nás odviezol do Uherského Hradišťa a po ôsmej hodine sme kráčali po Mestskom turistickom okruhu. 17/05/16 Miroslav Svítek Česko
Bivak Pivnica pri bývalej chate Dreváreň Pri potulkách za štôlňami v okolí Skalnatej, som po dlhšom čase zavítal k chate Dreváreň na zelenej značke z Kuchyne na Čermákovu lúku. Je to, myslím si, všeobecne medzi turistami známe miesto. Preto ma doma pri pohľade na TuristickaMapa.sk prekvapilo, že nie je o ňom zmienka pri možnostiach prenocovania. 14/05/16 Miroslav Svítek Malé Karpaty
Najnovšie články na titulke
 
Túra Predsilvestrovský okruh na Šíp zo Stankovian Deň pred zakončením roka 2015 priniesol veľmi mrazivé a slnečné počasie. Mojím nepokojným nohám to nedalo pokoj. Balím batoh, rýchlo sa pýtam kamarátov, či sa nechcú pridať. Nakoniec ideme len dvaja a smer máme, pre nás vzdialené končiny pri Stankovanoch – známy kopec s názvom Šíp. dnes Stanislav Ďurica Veľká Fatra a Choč
Pozvánka 14. narodeniny Hiking.sk na ľubietovskej Vysokej Milí čitatelia a priatelia nášho webu, mnohí z vás už plánujú letné akcie, výšľapy, dovolenky, a tak budeme radi, ak sa s vami budeme môcť opäť stretnúť na oslave našich narodenín. Hiking.sk na prelome júla a augusta bude mať za sebou už 14 rokov svojej existencie. Oslávime ich 6. augusta na vrchole Vysoká pri Ľubietovej (994 m). 16/05/16 Soňa Mäkká Hiking akcie
PR Horský fotomaratón 2016 - cyklus leto Horský internetový klub o. z. v spolupráci s časopisom Krásy Slovenska pripravili pre všetkých milovníkov hôr a fotografovania v poradí už tretiu časť fotografickej súťaže Horský fotomaratón, ktorá sa uskutoční počas prvého júnového víkendu, t. j. 4. a 5. júna 2016. včera PR článok Iné

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Schneeberg na snežniciach 08/03/16 10:46 1 príspevok
Fakty
  • Pohoria
    • Rakúsko: Alpy (Alpen) – Východné Alpy (Ostalpen) – Severné Vápencové Alpy (Nördliche Kalkalpen) – skupina Rax a Schneeberg (Rax - Schneeberg-Gruppe) – Schneeberg
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 1800 m n. m.
    • min: 577 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1223 m
    • klesanie: 1223 m
  • Vzdialenosť
    • 24 km
  • Náročnosť
    • 4
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 31.01.2015
  • Doprava
    • parkovisko pri dolnej stanici zubačky v Puchbergu
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
Práve nás číta 241 ľudí
0.38 (0.2)