Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Rankovské skaly z cesty
Rankovské skaly z cesty Zatvoriť

Túra Mošník, Vyžník, Rankovské skaly a Herľany

Jarné počasie k nám prišlo vo veľmi teplom šate, preto hneď po sobote využívam nedeľu na turistiku, aby som si čo najviac užil pekný čas. Ak sa obloha v apríli zatiahne, potom budem sedieť doma a hľadieť von z okna pri obhrýzaní nechtov. Priatelia majú celkom dobrý turistický cieľ, a tak to skúsim, aj keď sobota bola dosť náročná. Treba si vyskúšať dva dni pohybu po sebe, ako sme na tom po zimnej turistike. Otestovať sa či máme dostatočnú kondíciu na viacdňové potulky v prírode, keď sa bude dať prespať pod širákom. Nemám takéto skúsenosti, ale človek sa učí celý život a svoj turistický chcem využiť, keď na to budem mať viac času ako doteraz.

Vzdialenosť
24 km
Prevýšenie
+993 m stúpanie, -1090 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 03.04.2016
Pohoria
Slanské vrchy
Trasa
Voda
Zavalená studnička pod sedlom Mošníka, studnička pri spojení červenej a zelenej značky pod Vyžnikom
Doprava
Dargovský priesmyk (bus)
Herľany (bus) - Košice (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.1111 Košice sever (1:50.000)

Trasa

Dargovský priesmyk – pod Pecami – Lazy – Spálená Stráň – sedlo pod Mošníkom – Herlianske sedlo (Banské mláčky) – Vyžník – Rankovské skaly – Herľany

Podľa popisu trasy sa mi to celkom pozdáva. Niečo som prešiel z trasy viackrát, ale sú tu aj nové miesta. Ešte niečo pridám, aby to nebolo celkom ľahké. Uvidíme počas pochodu, čo sa tam bude dať vsunúť a aké bude zloženie partie. V autobuse do Ružového sadu v Dargovskom priesmyku nás čaká milé prekvapenie, lebo sa k nám pripoja traja turisti z Michaloviec. Je nás ako hráčov na futbalovom ihrisku. Konečne vystupujeme na mieste odkiaľ vychádzame na veľký počet našich trás, v Dargovskom bojisku, pri smerovníku, tanku, samohybnom dele a samotnom pamätníku.

Môžeme vyraziť za dobrodružstvom. Počasie vyzerá, že bude priaznivé, aj keď zrána bolo ešte chladno. Ale predsa je apríl a to sú rána dosť studené. Zo začiatku kráčame bez náhlenia, veď by sme to mali zvládať. Za Mochnačom pod Cigánom začne prvé strmšie miesto, ale nič také, čo by sa nedalo zvládnuť. Po stúpaní je prvý výhľad z rúbaniska a vchádzame opäť na červenú značku, ktorá nás dovedie k smerovníku pod Pecami. Navrhujem, že ak sa niekto chce ísť pozrieť ku Lazovským skalám, tak môže ísť so mnou. Je to len malá zachádzka a ostatní môžu pokračovať a potom sa stretneme na vrchole Lazy.

Skaly sú v dĺžke niečo cez stovku metrov zo západnej strany hrebeňa Lazov. Ostali sme nakoniec na skalách len dvaja, a tak priateľovi ukazujem skaly aj zdola. Je tam aj malé skalné okienko, ktoré sa vytvorilo opretím skalného stĺpa o stenu. Najvyššie miesto môže mať asi 10 metrov, určite nie viac, ale páčia sa nám. Potom pokračujeme späť na hrebeň, aby sme dobehli priateľov. Stretávame sa pri smerovníku na Lazoch v nadmorskej výške 859 m. Je tam lavička na oddych a pekné výhľady na juh, východ a trocha na západ, ale aj na opačnú severnú stranu. Keď sa po značke presunieme trocha ďalej je vidieť k našim veľhorám, aj keď nie ideálne. Od Lazov ideme po žltej a modrej. Modrá bude odbočovať v sedle pod Mošníkom a dostali by sme sa tak do Herlian, ale pôjdeme stále po červenej pod Vyžník. Žltá odbočí v Spálenej stráni a ide okolo Parustanu, cez Bačkovskú dolinu do dediny Dargov.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

V sedle sa trocha nadýchneme a budeme stúpať k vrcholu Mošníka (911 m). Pred vrcholom je smerom na východ pekný výhľad do Bačkovskej doliny, Strechový vrch, Biely vrch, Kozí hrb, Stredný vrch a Mazolín. Hľadám skalu v podobe slona s opuchnutým chobotom, ktorá je na konci hrebeňa Urviska, ale veľmi ju vidieť nie je. Možno nabudúce, keď bude viditeľnosť lepšia.

Mošník

Jeden zo stratovulkanov Slanských vrchov je dnes najvyšší bod prechodu s dominantou novou samoobslužnou vežou – radar letovej prevádzky. Je celý oplotený a sledovaný kamerovým systémom. Tu sa rozhodujeme, ako a kade pôjdeme, rozdelíme sa na polovicu, časť sa bude držať červenej E-3 a časť na čele so mnou pôjde po novej príjazdovej ceste dole k Banským mláčkam v Herlianskom sedle. Vrchná časť, ktorú som pozdĺž jej hrebeňa prechádzal je s menšími nie veľmi výraznými skalami a potom sa schádza do spomínaného sedla. Mňa skôr zaujímajú skaly, ktoré som ešte nevidel a sú blízko cesty, kadiaľ pôjdeme. Preto sa rozdeľujeme a ideme dvomi smermi. Dohodli sme sa, že sa pri chate na Banských mláčkach počkáme.

Naša skupina ide novou príjazdovou cestou dole. K smerovníku je to tak 2,5 kilometra, miesto skalnej steny je v jej spodnej časti, len okolo 500 m pred chatkou. Cestou sa nám ukáže výhľad na časť Zemplína a mesto Vranov nad Topľou. Konečne sme pri skalách. Je ich celkom dobre vidieť z cesty, lebo sú vzdialené len 30 – 50 m. Niektoré sú nižšie, ale sú aj celkom pekné miesta a dlhšie súvisle. Dá sa pomedzi niektoré dostať aj hore nad skaly, ale veľmi detailne to dnes skúmať nebudem, aby sme zbytočne nestrácali čas a priatelia nás nemuseli dlho čakať. Dorazili sme ku chatke, kde cez štátnu cestu prechádza červená značka, ktorá sa z hrebeňa pomedzi malé skaly, stráňou cez les a okolo chatky posunie až do lesa na druhú stranu.

Práve my čakáme na priateľov, ktorí išli vrchom po hrebeni a po chvíľke oddychu aj pre nich odchádzame od chatky a smerovníka ďalej červenou až sa dostaneme na lúku s polozrúcaným zrubom. Škoda ho, niekedy určite vyzeral dobre, dnes sa v ňom nedá ani prespať. Je vzdialený len niečo cez sto metrov od štátnej cesty.

Pokračujeme smerom na Vyžník, kde by sme mali odbočiť na zelenú, ktorá nás má priviesť nad Rankovské skaly a vyhliadku. Možno v týchto miestach bude niečo na pozeranie. Tušenie ma nesklamalo a objavujeme len sto metrov od trasy veľmi pekné skaly, a tak som nadmieru spokojný, veď s tým som vôbec nepočítal. Samozrejme, že sme tam odbehli, aj keď nie všetci, veď nie každý máme radi kamennú krásu. Ja áno, aj keď budem musieť dobiehať priateľov, tak na chvíľu k nim zájdem. Pripojí sa ku mne priateľ Ivan, tak nejdem sám. Po obhliadke a fotografovaní skál pod Vyžníkom, zrýchlime krok a spoluturistov dobiehame v miestach, kde sa odbočuje po zelenej dole ku majestátnym Rankovským skalám. V týchto miestach je studnička na osvieženie. Aj Vyžník naplnil očakávania niečoho nového.

Dostávame sa k rúbaniskám, kde sa nám stráca značka. Musíme prekračovať samý konár. Po niekoľkých desiatkach metrov, keď sa nám značka neobjavuje, tak pozerám navigáciu - sme trocha vľavo od trasy, ale neprekáža. Práve sme našli chodník, ktorý pôjde súvisle v smere, kam máme namierené.

Máme ešte dostatok času, aby sme sa išli pozrieť aj ku vyhliadke a potom cez Malé Brdo dole do Herlian. Z diaľky je cítiť vôňu opekaných klobások a slaninky. Je tu skupinka cyklistov, ktorých sme stretli tiež na Banských mláčkach.

Vyhliadka Rankovské skaly

Samotné skaly sú situované v smere SZ a JV nad obcou Rankovce. Je z nich veľmi pekný výhľad od JV na SZ. Ani dnes pohľad nesklamal, ako z Lazov, tak aj z vyhliadky bolo vidieť Vysoké Tatry. Jasné, že to bolo dosť v opare, ale predsa ich nevidíme každý deň. Možno skoro ráno by to bolo perfektné. Od roku 1976 sú bralá vyhlásené za prírodnú pamiatku ako skalný komplex s výmerou 23,73 ha.

Pokochajme sa trocha z vyhliadky. Južným smerom je Bogota, Slanský hrad, Hradisko, za ním Dobrák a Bradlo a tiež vrchy okolo Veľkého Miliča. Západne Toryská vrchovina a Volovské vrchy, Slovenský raj, Kráľova hoľa, a severozápadne Vysoké Tatry. Pred nimi Branisko a Šarišská vrchovina a tiež časť Čergova. Pri ideálnej viditeľnosti sú to nádherné pohľady na okolie. Čas nás začína súriť, aby sme nezmeškali autobusový spoj z Herlian, tak odchádzame. Po zelenej dole cez PR Malé Brdo až k ceste, ktorú sme prechádzali z Mošníka na Výžník pri Banských mláčkach v Herlianskom sedle. Od kríža je to štátnou cestou okolo 500 m a sme opäť na lesnom chodníku.

Konečne sme v kúpeľoch Herľany pri gejzíre, ktorý je najväčšou raritou. Z útrob zeme chŕli studenú vodu okolo 15 až 18 °C v intervaloch 32 až 36 hodín. Ak by sme ho chceli vidieť v akcii, tak by sme si museli túru naplánovať inokedy. Jedinečná atrakcia prírody vznikla umelým navŕtaním pre kúpele, ktorý spôsobil erupciu. Dnes strieka len do výšky 11 metrov, ale aj menej. Možno je to spôsobené unikom vody okolo dlažby v miestach, kde dopadá striekajúca voda.

O Herľanoch bolo toho písaného veľa, tak nebudem stále písať veci, ktoré čitatelia poznajú. Kúpeľné budovy sú vo vlastníctve Technickej univerzity Košice. Parčík a rezbársky plenér, ktorý je súčasťou parku, postihla nová slovenská choroba - vyrubovanie stromov. Bol som veľmi nemilo prekvapený, veď len pred týždňom ich tu stálo oveľa viac. Určite je to veľká škoda, ale choroba je choroba, a tak sa musí liečiť. Sadáme si na lavičku a dojedáme zvyšky, ktoré nám zostali v ruksakoch. Máme ešte niekoľko minút do príchodu autobusu do Bidoviec, kde budeme prestupovať na prípoj.

Záver

Dnešný deň nám vyšiel, mali sme nádherné slnečné počasie, takmer letné. Prešli sme kus cesty po značkovaných trasách a miestach známych, ale aj miestach, kde sme boli prvýkrát. Príroda nám ukázala, že je stále pripravená turistovi nachystať nevšedné zážitky.

Fotogaléria k článku

Najnovšie