Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Pohľad na dominatné vrchy Smrk a Lysú horu z hrebeňa pohoria
Pohľad na dominatné vrchy Smrk a Lysú horu z hrebeňa pohoria Zatvoriť

Túra Mosty u Jablonkova – Gruň – Bumbálka – Makov

Prejsť si hrebeň Moravsko-sliezskych Beskýd bol môj dávny sen. Ale vždy som ho akosi odsúval do úzadia. Dával som prednosť iným hrebeňovkám či túram. Až v posledných rokoch, keď som si sám sebe sľúbil, že si budem plniť dávne sny, som sa s konečnou platnosťou rozhodol absolvovať túto nesporne atraktívnu hrebeňovú túru.

Vzdialenosť
69 km
Prevýšenie
+2812 m stúpanie, -2720 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
3 dni
Obdobie
jar – 16.05.2015
Pohoria
Západné Beskydy: Moravsko-sliezske (Moravskoslezké) Beskydy, Turzovská vrchovina Javorníky
Trasa
Voda
Prameň od Kyčerou, prameň pri kaplnke a Muřinkovém vrchu, prameň Glodno (pramenisko potoka Kyčmol), Mechový pramen, prameň Malý Polom, pramene Muroňka a ad Muroňkou, pranen U sv. Josefa, Bílý Kříž – prameň Černé Ostravice, studnička ad Doroťankou, prameň a studnička U Smažákovců, prameň pod Bobkom, studňa a Dybylce (Jašonec), studňa U chaty Snežná, studňa Smutnik, prameň Bumbálka, prameň Vsetínské Bečvy, prameň pod Papjovou Kykulou, studne za Valičkovcami
Nocľah
Gruň, prameň Vsetínské Bečvy
Doprava
Mosty u Jablunkova (vlak, bus)
Makov (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.1077 Kysucké Beskydy, Kysuc (1:50.000)

Trasa

Mosty u Jablunkova – Kostelky – Veľký Polom – Muřinkový vrch – Pod Malým Polomem – Bílý Kříž – Gruň, Švarná Hanka – Charbulák – Bílý Kříž – Súľov, št. hr. – Doroťanka, ch. – Konečná, št. hr. – Bobek, št. hr. – Hluchanka – Chata Kmínek – Bumbálka, št. hr. – Lemešná – sedlo pod Lemešnou – Makov, Kopanice – Bobíkovci – Makov

Expedične na Veľký Polom

Je ráno, niekoľko minút po pol deviatej, keď vystupujem z osobného vlaku v Mostoch u Jablunkova. Je to miesto, kde sa začne môj májový vander po hrebeni Moravsko-sliezskych Beskýd. Prv ako vyrazím, nájdem si miesto, kde sa „správne naštartujem“. V tomto prípade ide o útulnú krčmu na stanici. Pivo, nakladaný Hermelín a poldeci pálenky je čarovný elixír, ktorý ma raketovo vystrelí na červenú značku. Podchodom prejdem popod koľajisko a začínam stúpať. Idem v časti obce, kde prevažujú rekreačné chaty a chalupy. A keďže český národ má chalupárčenie, či chatárčenie v krvi, vládne tu čulý ruch.

Tesne predtým, ako sa ponorím do tieňa lesa, dostávam prvú odmenu za šliapanie v podobe pekného pohľadu na rozložitú Girovú. Horský masív s hustou sieťou turistikých chodníkov a niekoľkými chatami je vďačným cieľom turistov. Teda, celé široké okolie Mostov u Jablunkova ponúka bohaté, nielen turistické vyžitie. Obdivovatelia bastiónových opevnení tu nájdu hotové „eldorádo“ v podobe fortifikačných stavieb rôznych typov. Dnes ich ale nemienim skúmať, preto rezko pokračujem v stúpaní do kopca. Míňam osady Podlesí a Kyčera, medzi ktorými sa nachádza prameň pod Kyčerou. Postupne sa stúpanie zmierňuje, prechádzam cez lúku a les, až sa predo mnou objavuje Chata Skalka. Keďže je krásny májový deň, nielen reštaurácia, ale aj sedenia vonku sú plné turistov. Preto svoje pivo pijem len tak, rozvalený v tráve. Dopredu prezradím, že po celej trase je niekoľko chát (na môj vkus až veľa), kde sa dá občerstviť.

Posilnený, v dobrej nálade pokračujem ďalej. Pod Kostelkami prechádzam cez hornú časť lyžiarskeho strediska Severka. Zo zjazdoviek sú pekné výhľady do doliny rieky Lomná a na masív Kozubovej. Kúsok povyše sa nachádza ďalšia chata – Severka. Jej návštevu si ale nechávam na budúcnosť. Onedlho prichádzam ku chate, ktorá sa volá Kamenná. Je tu o poznanie menej ľudí ako na Skalke, tak sa nechávam zlákať „nabídkou dne“ k návšteve. Naobedovaný sa chystám pokračovať v túre. No ešte predtým navštívim rozhľadňu Tetřev, ktorá stojí vedľa chaty. Z vyhliadkového poschodia je pekný kruhový výhľad. Vidieť nielen hrebeň Moravsko-sliezskych Bekýd, ale aj hrebene Javorníkov a Kysuckých Beskýd. Ako pokračujem vo výstupe, mám dojem, že chaty boli výškové tábory a ja pomaly, od „tábora k táboru“, priam “expedične“ postupujem na vrchol Veľkého Polomu. Míňam rázcestie Veľký Polom-sedlo, kde sa na červenú napája modrá z osady Raková – Korcháňovci. Zostáva mi zdolať len 50 výškových metrov, ktoré ma delia od vrcholu. Les je tu veľmi zaujímavý. Veľa stromov je vyschnutých, ale pod nimi si veselo bujnie mladina. Krása! A je to tu. Som na vrchole. Výhľad síce nie je, ale to mi neprekáža. Okolie vrcholu je mimoriadne pekné. Sadám si na padnutý kmeň, zapíšem sa do vrcholovej knihy a spokojný oddychujem.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Hrebeňom a pod Malým Polomom

Za Veľkým Polomom prechádzam atraktívnym úsekom ku kaplnke v sedle pod Muřinkovým vrchom. Hlboké lesy sú fascinujúce. Ich krásu znásobujú mohutné kamenné bloky stojace v okolí. Prichádzam na výrazný skalný prah, odkiaľ prvýkrát vidím kráľovnú Beskýd – Lysú horu. Za ním sa začína úsek klesania, ktoré končí pri spomenutej kaplnke. Kúsok vedľa sa nachádza prameň, odkiaľ si dočerpávam vodu. Etapa od kaplnky po rázcestie Čuboňov vedie v príjemne sa vlniacom teréne, stále lesmi, ktoré nie sú takmer vôbec poznačené ťažbou. To sa veru málokde na Slovensku vidí. Žiaľ... Na rázcestí sa na červenú značku napája zelená s modrou vedúce sem z Vrchpredmiera a od Klokočovského skália. V týchto miestach chodník opúšťa hrebeň a po vrstevnici vedie do sedla pod Malým Polomom. Jeho trasa ide cez prameništia potoka Lomná. Preto je v niektorých miestach dosť podmáčaná, rozbahnená. Neskôr prichádzam k malému prístrešku, vedľa ktorého sa nachádza prameň. Podľa mapy usudzujem, že ide o začiatok potoka Kyčmol. Chvíľu si tu oddýchnem. Keď vyrazím, po 100 metroch stretávam tri české turistky. Dve z nich ťahajú tretiu za pomoci paličiek z bahna, do ktorého zapadla vyše kolien. Neváham a zapájam sa do záchrannej akcie. Keď je slečna konečne z bahna von, prezerám si terén. Je záludný, silne podmáčaný, ale na prvý pohľad bezpečný. Len čo však postúpim pár krokov vpred, hneď sa začínam zabárať do bahna. Rýchlo ustupujem a lesom obchádzam nepríjemný úsek. Zakrátko konečne prichádzam k rázcestiu pod Malým Polomem, sedlo. Odtiaľto ide značka asi kilometer po asfaltke. Pred miestom, kde opustí cestu, sa nachádza Mechový pramen, ktorého výdatnosť je slabšia. Musím upozorniť na trochu menej výrazne vyznačenú odbočku značky z asfaltky späť na hrebeň.

Bílý Kříž

Chodník sa kľukatí hustým lesom, prechádzam cez potok, pri ktorom sa nachádza prameň pod Malým Polomom. Zakrátko som späť na hrebeni. Lesný chodník sa napája na lesnú cestu vedúcu priamo po hranici. Najprv klesnem do plytkého sedla, aby som vzápätí po miernom svahu vystúpil na plochú Polomku. Poniže vrcholu sa otvárajú pekné výhľady severným smerom. Vidieť hlboké lesy, horské lúky a na nich charakteristické osady. Nad scenériou sa týčia dominatné vrchy Travný a Lysá hora. Postupujem v miernom klesaní, míňam niekoľko domov osady Vilémovice, až sa nakoniec ocitám pri kamennej kaplnke nad strediskom Bílý Kříž (Biely Kríž). Zostáva mi zbehnúť dole kopcom k turistickému smerovníku pri Chate Sulov. Ide o významnú križovatku značiek na pomedzí Moravy a Slovenska. Nachádza sa tu viacero hotelov (Sulov, Baron – Kysuca), apartmánov (Bílý Kříž) a súkromných chát. Z lúk sa návštevník môže pokochať širokou panorámou vrchov a údolí. O pôvode názvu Bílý Kříž sa dodnes len špekuluje. Aj keď asi najpravdepodobnejšou verziou je tá, ktorá hovorí o hrobe – hroboch portášov, strážcov hranice, ktorí buď padli v prestrelkách s pašerákmi, alebo pomreli na mor. Končí sa tu, resp. začína Náučná stezka Gruň – Bílý Kříž vedúca zo zatopenej obce Staré Hamry.

Osada Gruň

Pri turistickom smerovníku si doprajem kratší oddych. Vyberám mapu a dumám, kde sa dnes položím táborom. Totižto, pri plánovaní vandra som uvažoval, či nevyužijem chaty na trase k prenocovaniu. Keď som si ale skúšal rezervovať nocľah, všetky boli z piatka na sobotu alebo zo soboty na nedeľu beznádejne obsadené. Takže nakoniec budem zaspávať v tábore pod hviezdami na mohutnom a rozložitom výbežku Smrkoviny, volanom Gruň.

Bol osídlený na základe valašskej kolonizácie už v 17. storočí. Na rozsiahlych horských klčoviskách neskôr premenených na pasienky vzniklo niekoľko usadlostí, z ktorých väčšina existuje dodnes. Najväčší rozkvet osady Gruň bol v 19. stor., keď tu žilo až 600 ľudí. Z tej doby pochádza krásny drevený kostol Panny Marie–Pomocnice kresťanov, postavený v roku 1891, kde sa v lete dodnes slúžia bohoslužby. Prehliadku interiéru si možno vopred dohodnúť v neďalekom ubytovacom zariadení – Dům sv. Josefa. Stále existuje škola nesúca meno básnika Petra Bezruča, v ktorej sa naposledy vyučovalo v roku 1972. Za prvej ČSR tu vznikli tri turistické útulne, ktoré sa postupne pretvorili na chatu Švarná Hanka, ubytovňu Dům sv. Josefa a hotel Charbulák.

Z rázcestia Bílý Kříž pokračujem po žltej značke. Míňam odbočku Visalaje a prichádzam k Experimentálnemu ekologickému pracovisku Bílý Kříž, kde prebieha projekt „Atmosféra 2045“. Viac sa o tom dozvedám z tabule situovanej pred bránou výskumnej stanice. Pokračujem lesnou cestou okolo usadlosti Muroňky. O jej pohnutej minulosti ma informuje panel náučného chodníka. Povyše aj poniže bývalej osady sa nachádzajú pramene. Nakoniec ma značka privádza na začiatok rozsiahlych lúk. Míňam niekoľko samostatne stojacich domov a po necelej štvrťhodine konečne stojím pred Chatou Švarná Hanka. Vovalím sa dnu, dávam si pivo a nesmelo sa pýtam, či sa náhodou nejaké miesto na spanie neuvoľnilo. Dostávam ale zápornú odpoveď a poučenie, že ubytovanie si cez víkendy treba zabezpečiť aspoň mesiac dopredu. Rozmýšľam, že si niekde na okraji lesa postavím tábor, ale moje plány zhatí plagát oznamujúci sledovanie hokejových zápasov Kanada – Česko a USA – Rusko na MS 2015 v hoteli Charbulák. Toto si veru nenechám ujsť, a tak sa presúvam k hotelu. Cestou míňam bývalý salaš Bačova chyža, kde sa dá taktiež ubytovať. Hneď poniže, pri košatom strome ma zaujme drevená socha ovce. So záujmom si ju prezerám. Na tabuli náučného chodníka si prečítam, že ide o pôvodné plemeno ovce – valašky, ktoré šlachtením a krížením takmer zaniklo. Onedlho paralelne prechádzam popri ďalšej miestnej zaujímavosti, ktorou je „Chodník pro bosé nohy“. Ide asi o 500 metrov dlhý chodník s rôznym povrchom (tráva, drevo, kameň, štrk apod.). Pri jeho dolnom konci sa nachádzajú dve panoramatické tabule s veľkými fotkami okolia a popismi vrchov a miest, ktoré je odtiaľto vidieť. Keď prechádzam cez rázcestie Kozelna, začínam cítiť únavu v nohách. Za Kozelnou sa začína pôvodné jadro osídlenia Gruňa. Míňam kostolík Panny Marie, poniže ktorého sa nachádza ubytovňa - Dům sv. Josefa. Obďaleč stojí trochu zanedbaná tzv. Bezručova škola. Od nej je to k hotelu Charbulák na skok. Konečne si sadám k pivu. Je tu plno, nálada má pravú hokejovú atmosféru, vlajky, rapkáče, dresy... Akoby som sedel na štadióne.

Je dobojované, sláva víťazom, česť porazeným! Zdvíham sa a nenápadne odchádzam von. Tábor si staviam v lese, neďaleko chaty horskej služby. Som unavený, a tak len čo zaleziem do spacieho vaku, hneď zaspávam.

Cez Doroťanku na Konečnú

Ráno sa budím tesne po východe slnka. Rýchlo raňajkujem, balím tábor a hneď vyrážam. Na Bílý Kříž (Biely Kríž) sa vraciam po rovnakej trase, akou som sem prišiel. Pri smerovníku sa znova napájam na červenú značku. Vedie ma okolo chaty Sulov, pri ktorej je pekne upravený jeden z prameňov Černé Ostravice. Na chate sa nezastavujem, lebo sa tam podávajú raňajky ubytovaným hosťom. A akosi ani nemám chuť na pivo, čaj alebo kávu. Značka najprv vedie po ceste popri viacerých súkromných chatách, neskôr ide lesom. V týchto miestach sa od červenej odpája žltá, ktorá pokračuje do Klokočova, časť Vrchpredmier a zelená vedúca do dediny Bílá. Za vrcholom Súľova prichádzam ku krásnej skalnej stene volanej Mrazový srub – Vlčia skala. Ide o pomerne mohutné bralo, dlhé 300 metrov a vysoké takmer 18 metrov. Značka ide po jej vrchole a z viacerých miest su pekné pohľady na Lysú horu a protiľahlý masív s osadou Gruň.

Terén mierne klesá a dostávam sa do oblasti, kde lesy striedajú horské lúky s osadami, ktoré sú typické pre tunajší kraj. Prechádzam osadami Repové, Viadačka a Šučíkovci. Z lúk sú krásne výhľady do okolia, ktorému dominuje Lysá hora. Za poslednou osadou vidieť pod lesom učupenú horskú chatu Doroťanku. Zrýchľujem krok a zakrátko sedím pri pohári načapovaného piva. Chutí výborne, tak ako aj neskoré teplé raňajky. Po hodinke sa príjemne naladený vydávam vpred. Sprvu strmšie stúpanie sa zakrátko zmierni, chodník traverzuje vrchol Čudáckej a znovu ma privádza na lúky s osadami Beskyd a Baraní. Odtiaľ je to do pohraničnej osady Konečná na skok. Stačí prejsť cez krátky úsek lesa a hneď som pri jej prvých domoch. Križuje sa tu červená značka s modrou a zelenou. Modrá prichádza z osady Gruň od Chaty Švarná Hanka a zelená z Turzovky, časť Predmier. Osada je zaujímavá tým, že polovica patrí do Českej republiky (k obci Bílá) a druhá do Slovenskej republiky (k obci Klokočov). Turista tu cez pracovné dni nájde otvorený malý obchod a v letnej sezóne ubytovňu s krčmou. Ale keďže dnes je nedeľa a mesiac máj, všetko je zatvorené. Preto sa tu dlho nezdržujem a čo najskôr pokračujem ďalej.

Bobek, Kelčovské sedlo a chata Kmínek

Krátke stúpanie ma vraciam späť na hrebeň. Znovu idem malebnou krajinou lesov a horských lúk s roztrúsenými osadami. Prechádzam popri viacerých z nich a v duchu uvažujem, či sem neprídem niekedy fotografovať. Lebo mnohé zákutia vyžarujú silné „genius loci“. Hrebeň sa v týchto miestach len mierne vlní, terén je nenáročný, dovoľuje vnímavo pozorovať okolie. Z viacerých miest sú výhľady. Po hodine chôdze prichádzam na lúku so smerovníkom a prístreškom pod vrchom Bobek. Sprava sem prichádza modrá značka z neďalekej obce Bílá. Od smerovníku značka klesne k osade Ulčáky, kde sa pri jednom dome nachádza upravený prameň. Nasleduje úsek lesom cez vrchol Lukavice a zostup do Kelčovského sedla k rázcestiu Hluchanka, kam prichádza ďalší chodník z obce Bílá. Zo sedla sú pekné pohľady do doliny Kelčovského potoka a na rozstrúsené osídlenie Vyšného Kelčova. Značka pokračuje po asfaltovej ceste vedúcej k malebnej samote Janoše. Premenlivá oblačnosť vykúzluje zaujímavú hru svetla a tieňa. Kúsok za smerovníkom sa nachádza zastrešená studnička. Ešte postúpim na kus lúkami a opäť lesom prichádzam na vrchol Korytova. Odtiaľ zostupujem po lesnej ceste k chate Kmínek. Samotná chata ma osobne veľmi uchvátila. Príjemný interiér, obsuha, dobré pivo a jedlo len znásobujú môj pozitívny dojem. Sediac dnu vyberám mapu a hneď plánujem túru, v rámci ktorej sa sem chcem v budúcnosti vrátiť. Kúpania chtivých hostí určite poteší v lete prevádzka nekrytého bazéna a v zime možnosť kúpania sa vo vyhrievanom sude. Od chaty sa dá dostať po vyznačených trasách cez rázcestie sedlo nad Bitalovcami do centra Makova, jeho časti Gašparík, či ku Chate Makov alebo do Nižného či Vyšného Kelčova.

Cez tri chaty k prameňu Vsetínské Bečvy

Vo veľmi dobrej nálade vyrážam na posledný úsek dňa. Spať plánujem pri prameni Vsetínskej Bečvy. Ak sa tam chcem dostať, musím zdolať 4,5 kilometra a prejsť popri troch chatách. Ide o Súkenickú chatu, Masarykovu chatu a horský hotel Bumbálka. Keďže som ešte ani na jednej nebol, rozhodol som sa, že ich po ceste navštívim. Času má dosť, tak sa ani veľmi neponáhľam. Za rázcestím nad Kmínkem sa napojím na lesnú cestu vedúcou k hraničnému priechodu Bumbálka. Neprejdem ani 100 metrov, keď ma smerovka „Chata Snežná“ spoľahlivo naviguje k chate. Jednoduchý interiér, príjemný personál a pohodlné sedenie na terase ju u mňa zaraďuje do zoznamu chát, ktoré sa oplatí navštíviť. Na hrebeň sa vraciam rovnakou cestou. Značka vedie osadou Beskyd, kde ma uchvacuje viacero pôvodných domov. Neskôr odbočujem na chodník a okrajom menšieho rúbaniska schádzam k rázcestiu Smutníky, kde sa začína modro značený turistický chodník vedúci k významnej križovatke značiek – sedlo nad Bitalovcami. Kúsok povyše sa nachádza zastrešená studnička. Za ňou stúpam na vrch Beskyd, pod ktorým stojí ďalšia chata, ktorú plánujem navštíviť. Ide o Masarykovu chatu. Pôvodná stála hneď vedľa vrcholu, tá však v roku 1952 úplne vyhorela a zostala z nej len kamenná podmurovka, ktorú dodnes vidieť vedľa trasy značky. Novú chatu vybudovali v roku 1970. Jej dnešná podoba pochádza z rekonštrukcie, ktorá prebehla v roku 2014. Vchádzam do rozsiahlej jedálne, ale pekné počasie ma vyháňa na veľkú terasu odkiaľ je výhľad na „starú známu“ Lysú horu. Degustujem nielen pivo, ale aj chatárom odporúčanú šošovicovú polievku. Boli výborné.

Čím mám lepšiu náladu, tým mám ťažšie a ťažšie nohy. Asi to bude z piva. Našťastie k ďalšej zastávke, k horskému hotelu Bumbálka, je to len kilometer. Zdolávam ho celkom bezproblémovo. Tu už nedegustujem, ale len dokupujem do čutory „dezinfekčné pálené“ a niekoľko plechoviek Budvaru. Žiaľ, hotel na mňa pôsobí tak trochu zanedbaným dojmom. Nezdržujem sa a po pár desiatkach metrov prichádzam k horskému priechodu Bumbálka. Vedie tadiaľto cesta spájajúca Považie a Valašsko, je tu parkovisko, niekoľko zmenární, stánkov a motorest RG 4. Za cestou značka začína stúpať priesekom lesa, neskôr okrajom lúky až na križovatku značiek Nad Bumbálkou. Odtiaľto zostupujem po žltej k miestu, kde ma významová odbočka privedie k pekne upravenému prameňu Vsetínskej Bečvy. Obďaleč si pod mohutnými smrekmi staviam stan. Pôvodne som chcel navštíviť neďaleko stojacu rozhľadňu Čarťák, ale dnes sa mi už nič nechce, tak jej návštevu odkladám na zajtrajšie ráno. Keď sa začne stmievať, zapaľujem indiánsky ohník a pri jeho mihotavom svetle sedím pomerne dlho do noci.

Cez Makovský priesmyk do sedla pod Lemešnou

Budím sa do krásneho slnečného rána. Rýchlo vstávam, balím tábor a presúvam sa k rozhľadni Čarťák. Tá je ale zatvorená. Bádam prečo. Na stene visí oznam „Rozhľadňa je otvorená v mesiacoch jún až september v časoch od 9.30 do 12.30 a od 13.30 do 16.30 h. V iných mesiacoch je možné požiadať o jej otvorenie v neďalekom hoteli Súkenická“. Doparoma! Zrovna sa mi nechce ísť pre kľúče do hotela, späť k rozhľadni a znovu späť vrátiť kľúče, tak sa radšej vraciam na rázcestie nad Bumbálkou. Značka klesá, z východnej strany obchádza vrch Beskydek a za necelú polhodinu vstupujem do Makovského priesmyku. Vedie ním cesta z Kysúc na Vsetínsko. Na slovenskej strane sa nachádza reštaurácia Valašský šenk, na českej monumentálny pamätník SNP. Práve v týchto miestach došlo 25. 9. 1944 k veľkému ozbrojenému stretnutiu. Počas viacdenných bojov partizánska brigáda Jána Žižku zneškodnila viac ako 400 fašistov a zničila veľké množstvo zbraní a streliva. Sama stratila cez 200 bojovníkov. Neskôr v boji padol jej prvý veliteľ, por. Ján Ušiak.

Za priesmykom sa začína ďalšia veľmi príjemná časť cesty. Chodník v miernom stúpaní traverzuje vrchy na hrebeni a po západných svahoch ma privádza tesne pod vrchol Lemešnej. Vlastný vrchol sa nachádza asi 100 metrov západne. Z moravskej strany sem vedie modrá značka z Velkých Karlovic. Nakoniec mi zostáva len zbehnúť dole do sedla pod Lemešnou, kde nadobro opustím hrebeň. Značka pomerne strmo klesá okrajom lesa na lúku, ktorá vypĺňa sedlo. Ním prechádza miestna komunikácia z Makova do Velkých Karlovíc. Červená značka pokračuje po hrebeni cez Veľký Javorník až na Makytu a ďalej na Moravu. Okrem nej vedie sedlom žltá spájajúca Malé Karlovice s osadou Makov – Kopanice. Aj tu sa nachádza pamätník SNP. Sediac na malom pni dopíjam posledný Budvar a zároveň sa lúčim z hrebeňom. Už teraz som pevne odhodlaný opäť si ho prejsť po červenej značke až po Makytu. Dnes sa ale moje kroky poberú dole po žltej do osady Makov – Kopanice.

Popod Papajovu Kykulu do Makova

Pomaly sa poberám vpred. Prechádzam krížom cez lúku k osade Jašovci. Tu som chcel požiadať v nejakom dome o vodu, ale dnes je pracovný deň, nikoho tu niet a na moje búchanie či zvonenie nik nereaguje. Mohol by som si vodu doplniť z potoka pretekajúceho osadou, ale jeho voda sa mi nepozdáva. Nezúfam, veď v mape pri osade Makov – Kopanice je značka bufetu – krčmy. Dúfam, že bude otvorené. Dnes je totižto mimoriadne teplo a potrebujem si doplniť tekutiny. Nevylučujem, že sa poobede môže prihnať aj búrka. Takto uvažujúc prichádzam k rázcestiu Makov – Kopanice. Hneď vedľa smerovníka na priedomí miestny gazda okopáva predzáhradku. Pýtam sa, či je bufet, respektívne krčma otvorená. Dozvedám sa, že je niekoľko rokov zatvorená. Tak si aspoň vody vypýtam. Nemám dôvod sa tu zdržovať, radšej pridám do kroku. Modrá značka hneď za osadou začína stúpať. Idem v tieni stromov, takže naberanie výšky je celkom príjemné. Za osadou Kršlisko sa vnáram do tieňa lesa. Miernym traverzom obchádzam Papajovu Kykulu. Chodník vedie okolo citlivo zrekonštruovanej usadlosti. Vedľa sa nachádza pomerne výdatný prameň, z ktorého si naberám vodu. Nasleduje ďalšia príjemná a zaujímavá etapa cez lúky a riedke háje k osade Lovasovci. Niekoľko tradičných domov sa mi tu veľmi páči. Sú krásne fotogenické, hlavne tie, ktoré sú v pôvodnom stave. Za osadou značka klesá do sedla medzi Kykulou a Papajovou Kykulou. Odtiaľto ma privádza do Bobíkovcov. V nej ma veľmi udivuje niekoľko totálne zdevastovaných dreveníc, respektíve domov. Môj údiv znásobuje fakt, že sú obývané! Pred jednou si dokonca na provizórnej piecke „domáci pán“ varí klasickú vifonku. Dosť divne na mňa zazerá, tak radšej rýchlo miznem. Presúvam sa cez Valičkovcov, cestou míňam niekoľko studní, ale vody mám dosť, tak ich neskúmam. Lesná cesta ma privádza na lúku pod Kykulou. Z nej sú výhľady na široké okolie. Tu sa začína posledné výrazné stúpanie celého vandra. Idem ponad osadu Buková, povyše ktorej sa napájam na zvážnicu. Tá ma dovedie ku Koleňákovcom. To je posledná osada na mojej ceste. Tam ma tiež veľmi oslovila jedna usadlosť pozostávajúca z viacerých stavieb.

A je to tu. Posledný úsek, posledné metre... Do centra Makova mi zostáva prejsť približne 3 kilometre. Značka klesá lesom po spevnenej ceste, neskôr ústi na rozsiahle lúky nad dedinou. Okrajom jednej z nich prichádzam k prvým domom, kde sa napájam na asfaltku. Prichádzam ku kostolu, oproti ktorému sa nachádza reštaurácia. Pokračujem ešte 50 metrov na križovatku, kde sa moje putovanie končí pri smerovníku Makov – centrum.

Užitočné odkazy

Mosty u Jablunkova
Chata Skalka
Chata a lyžiarsky areál Severka
Kamenná chata a rozhľadňa Tetřev
Stredisko Bílý Kříž
Podrobné dejiny osady Bílý Kříž
Bílý Kříž, Hotel Sulov a apartmány Bílý Kříž
Biely Kríž, Hotel Baron – Kysuca
Naučná stezka Gruň – Bílý Kříž
Gruň – Chata Švarna Hanka
Gruň – Bačova chyža
Gruň – ubytovňa Dům sv. Josefa
Gruň – hotel Charbulák
Ski park Gruň
Horská chata Doroťanka
Chata Kmínek
Chata Snežná
Masarykova chata
Horský hotel Bumbálka
Motorest – penzión RG 4, Bumbálka
Rozhľadňa Súkenická – Čarťák
Horská chata Súkenická
Obec Makov
Pramene a studničky v Českej republike

Fotogaléria k článku

Najnovšie