Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Štramberk a okolie s 3,5-ročným dieťaťom

Čaká nás posledný aprílový deň a hoci je ráno mrazivé, črtá sa krásna jarná sobota. Treba to využiť na nejaký výlet. Kubíkovi na počítači schválne pustím obľúbené video z moravského mestečka Štramberk, kde sme boli asi pred polrokom. Veľmi ho zaujala veža „Štramberská Trúba“ a hlavne drevená bábka, ktorá bola akože väzeň v hladomorni veže. Pri pohľade na jej zmenšeninu, ktorú sme si kúpili na pamiatku, sa vždy pýta, kedy tam znovu pôjdeme. Keď mu poviem, že ideme dnes, tak s nadšením beží za maminou a pýta si svoj ruksak, aby sa pobalil. Do polhodinky vyrážame.

Vzdialenosť
4 km
Prevýšenie
+394 m stúpanie, -393 m klesanie
Náročnosť
ľahká, 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 30.04.2016
Pohoria
Česká republika - Morava: Moravsko-sliezske (Moravskoslezské) Beskydy
Trasa
Doprava
parkovisko pred školou

Kým dorazíme do Štramberku, povedzme si niečo o malebnom mestečku v predhorí Moravsko-sliezskych Beskýd, ktorému sa hovorí aj „Moravský Betlehem“. Štramberk založil 4. decembra 1359 syn českého kráľa Jána Luxemburského, mladší brat českého kráľa Karla IV. - Ján Jindřich Luxemburský povýšením podhradia na mesto. Mestu dominuje Štramberská Trúba – 40 m vysoká valcová stavba s priemerom 10 m, najzachovanejšia časť hradu (dnes zrúcanina). Povesť hovorí, že hrad mal pôvodne stáť na protiľahlom kopci Kotouč, no trpaslíci z jaskyne vždy stavbu prekazili – v noci zasypali vykopané základy, ktoré bolo treba opätovne vykopať, až to miestnych prestalo baviť a hrad postavili na kopci oproti.

Trasa

Štramberk, Národní sad - Jaskyňa Šipka – Kamenárka – Bíla hora – skala Rudý – Hrad Štramberk – Štramberk, Národní sad

A práve jaskyňou začneme dnešný výlet. Zaparkujeme pred miestnou školou, ktorá vyzerá skôr ako zámok. Ujo na parkovisku nás odľahčí o 50 Kč. V cene je celodenné parkovanie. Vstupujeme do areálu „Národního sadu“, národnej prírodnej pamiatky Šipka, ktorý bol otvorený v roku 1922. Je to vlastne galéria v prírode, v ktorej sú prostredníctvom búst a pamätných dosiek predstavené osobnosti českých dejín a kultúry. My však ideme k jaskyni Šipka hľadať trpaslíkov. V podzemí sa našli kostrové zvyšky človeka neandertálskeho a v jej okolí rastie veľa chránených rastlín viazaných na vápenec. Práve vápenec je dôvodom, prečo je časť kopca Kotouč zničená jeho ťažbou. Našťastie ťažiť začali zo strany, ktorú od mesta nevidno.

Nie som odborník na kvetiny, ale tie čo sme videli okolo chodníka boli veru zaujímavé. Pred vstupom do jaskyne treba samozrejme pripraviť čelovku, aby sme videli spomínaných trpaslíkov. Zrejme sa svetla boja a schovali sa nám. S Kubkom pokračujeme ešte kúsok nad jaskyňu a prichádzame ku zvoničke, od ktorej je krásny pohľad na mesto s Trúbou. Kuba od malička fascinujú zvony a ich zvuk. Asi to bude tým, že vždy keď som ho ako malého kočíkoval po Modre, tak pravidelne v čase obeda sme sa nachádzali pred modranskými kostolmi, ktorých zvony nám oznamovali poludnie, vždy ho zobudili a niekedy som v duchu a inokedy aj nahlas na ne nadával. Čo myslíte, zazvonili sme si? No jasné! To by si krpec nenechal ujsť.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Vraciame sa späť ku škole a pokračujeme do centra mesta. Dnes si však krásne námestie necháme až na záver. Oproti hotelu odbočíme vpravo do kopca. Chodníkom pomedzi chalúpky sa dostaneme k hornej bráne budúcej botanickej záhrady a arboréta. Botanická záhrada s rozlohou 10 hektárov sa nachádza v priestoroch starého vápencového lomu Dolní Kamenárka. Začala vznikať v roku 1996 a je súčasťou náučného chodníka. Dovtedy bolo na jej mieste škvarové futbalové ihrisko a pod ním staré smetisko. Sem sa určite musíme vrátiť. Až pri písaní článku som narazil na webe na fotky so zaujímavými kamennými „stavbami“. Pokračujeme k prírodnej pamiatke Kamenárka. Je to dvojetážový vápencový lom. Vápenec sa tu začal ťažiť údajne už v stredoveku. Po roku 1880 sa ťažba postupne zastavila a v súčasnosti je bývalý lom domovom pre mnoho vzácnych druhov rastlín a živočíchov. Žije tu teplomilná kobylka, modrokrídla kobylka, tiež sa tu znovuobjavil aj jasoň červenooký, ktorý je najväčším denným motýľom Európy a patrí medzi chránené druhy. Nám sa podarilo pri jazierku vidieť len jašterice, žaby a babôčky. Ale možno jedným z plazov bola jašterica múrová (Podarcis muralis), ktorá v Českej republike žije iba v Štramberskom krase.

Ľudia si v kameňolome z kameňov stavajú rôzne odkazy, väčšinou svoje mená. Jeden takýto odkaz sme aj my rozobrali a vyskladali nápis KUBKO. Dodatočne som sa na internete dočítal, že je tu zákaz manipulovať s kamennou suťou. Ospravedlňujem sa štvornohým obyvateľom, ktorí mohli byť schovaní pod kameňmi, s ktorými sme manipulovali. Prisahám, že sme však ani jednu jaštericu nevyplašili. Koho by pri pohľade na nespočetné množstvo odkazov a ľudí skladajúcich ďalšie nápisy napadlo, že je to zakázané? Vystúpime na prvé poschodie kameňolomu, Kubíka radšej beriem na plecia, chodník miestami vedie veľmi blízko od okraja lomu. Samozrejme, že musíme pokračovať aj na druhé poschodie.

Neďaleko od lomu sa nachádza lipa U Panny Márie. Chránený strom má obvod kmeňa okolo 2,5 metra a výšku 18 metrov.

Cik-cak chodníkom pokračujeme na vrchol Bílej hory (557 m n. m.) Kubo na chvíľu začína štrajkovať, pýta sa na koňa, no keď zbadá na zemi velikánsku palicu, je to pre neho výzva a berie si ju na plece. Takto ju donesie až k rozhľadni. Rozhľadňa, ktorá využíva symbol štruktúry DNA je vysoká 43 m a vyhliadková veža sa nachádza vo výške 26 m. S myšlienkou postavenia rozhľadne na tomto mieste sa pohrávali už v 20. storočí, kedy tu mala stáť ako pamätná mohyla obetiam Prvej svetovej vojny. Na rozhľadňu sa platí vstupné vo výške 25,- Kč a v cene je pohľadnica. V prípade dobrého počasia vidno do Ostravy a ponúkajú sa pohľady na najvyššie vrcholy Moravsko-sliezskych Beskýd a tiež Jeseníkov.

Som prekvapený, že Kuba dnes rozhľadňa neláka a dokonca ani mňa nechce pustiť hore. Keď však zistí, že som s ním vybabral a kývam mu z vyhliadkovej plošiny, pýta sa hore aj on, no na železných roštoch, cez ktoré vidieť dole sa bojí a mamina ho hore nevynesie. Vlani po podobných roštoch behal po rozhľadni Na Podluží na južnej Morave ako veľký hrdina. Ešte chvíľku ukladáme pri lavičkách pod rozhľadňou paličky a robíme „akože oheň“.

Oficiálna modrá značka od rozhľadne Bíla hora do Štramberku vedie okľukou, my sa vydáme skratkou priamo cestičkou cez les. Oproti minuloročnému letu tu pribudli skoky a odbudlo zopár stromov. Pravdepodobne tu budujú singletrack. Dnes sa tu našťastie žiadni cyklisti nevyskytujú. Po necelých 500 metroch vychádzame z lesa a prudkým klesaním sa dostaneme na lesnú cestu, na okraji ktorej sa nachádza lavička s krásnym výhľadom na Trúbu. Chvíľku si posedíme a Kubík si spomína, ako tu pred pol rokom ukladal s babkou paličky, kým som bol s mojim bratom na rozhľadni.

Zídeme o kúsok nižšie a nachádzame sa pri skalnom útvare s názvom Rudý. Svoj názov dostal vďaka detskej hre. V časoch, keď bol populárny seriál „Štyria tankisti a pes“ predstavovala skala pre miestne deti tank, ktorý hral v seriáli hlavnú úlohu. Na skalu napísali bielou farbou nápis Rudý. Zaujímavosťou je, že v 19. storočí sa skale hovorilo „Čertovo hovno“, keďže skala mala inú farbu ako ostatné.

Prederieme sa okolo plota a dostávame sa na poľnú cestu, ktorá nás dovedie k starým dreveničkám, ktoré sú súčasťou pamiatkovej rezervácie. Dole na námestie by sme sa dostali, keby sme pokračovali vľavo, my však chceme ísť na hrad a k Trúbe, preto ideme uličkou smerom na hrad. Bufety pod hradom sú ešte zatvorené, preto dúfame, že na turistickej chate Dr. Hrstky budú mať niečo pod zub. Okrem krpca sú hladní aj dospelí. Chata stojí v areáli hradu od roku 1925. Na webovej stránke píšu, že majú pre nás pripravenú príjemnú obsluhu, ktorá nám splní takmer každé želanie. Dnes ma však prekvapilo, že aj na Morave sa nájde ofučaný personál a atmosféra medzi čašníkmi je napätá. Kým si zvyšok partie objedná, vyberiem sa hore na Trúbu. Kubo dnes nemá záujem ani o druhú vyhliadku.

Kým v lete 2015 sa vstupné na vežu platilo v provizórnom prístrešku, dnes ma privíta zrekonštruovaná Jaroňkova útulňa, ktorá slúži ako informačná kancelária, predajňa vstupeniek a suvenírov. Miestnosť bola zrekonštruovaná podľa dobových fotografií.

Predo mnou je 166 schodov na vyhliadkovú plošinu veže. Drevená bábka v hladomorni dnes chýba, takisto aj panely s dobovými fotografiami. Stojím na najvyššom možnom bode a kochám sa výhľadmi. Pod sebou mám štramberské námestie s kopcom Kotouč, kde sme začínali, rozhľadňu na Bílej hore, ale aj žlté repkové polia.

Vrátim sa späť do chaty k vychladnutej polievke a nealko pivu. Jedným uchom počúvam, ako vedúca buzeruje personál kvôli úplným blbostiam. Neviem, či sú slečny iba študentky na praxi alebo stály personál, ale pred hosťami bola takáto výmena názorov dosť nevhodná. Zaplatíme a radšej sa poberieme ďalej, aby sa hubovej polievky od pani vedúcej neušlo aj nám. Valašská kyselica chutila oveľa viac.

Prejdeme sa po nádvorí hradu a po schodoch zídeme na námestie. Predtým nemôžeme obísť „krámek“ so špecialitou mestečka – štramberskými ušami. Je to perníkové cesto stočené do tvaru kornútku a pečie sa na území mesta. Legenda hovorí, že v roku 1241 napadli mesto Tatári, ktorí odsekávali obyvateľom vyplienených dedín na znak víťazstva uši. Do Štramberku však prišli na večer a neodvážili sa po tme dobyť kopec Kotouč, kde sa miestni ukryli. Tatári sa teda utáborili okolo kopca. Miestni, keď zistili v akej situácii sa nachádzajú, padli na kolená a začali sa modliť. Z neba sa prihnala búrka, Štramberčania prekopali hrádzu neďalekého rybníka a voda z neho útočníkov spláchla. Po Tatároch ostalo iba niekoľko vriec s ukoristenými ušami. A od tej doby sa v Štramberku pečú tzv. štramberské uši.

Kým si vychutnávame kávu a uši so šľahačkou, okolo nás po schodoch rezkým krokom a so slzami v očiach prechádza jedna z čašníčok z chaty. Takže vedúca dosiahla svoje a slečnu vyštvala.

Po káve nás čaká ešte niekoľko schodov a stojíme na krásnom námestí. Prejdeme sa po námestíčku a vyberieme sa smerom k základnej škole k parkovisku. Ešte by sme mohli navštíviť zopár zaujímavých múzeí, ktoré sa v Štramberku nachádzajú, no tie si necháme nabudúce. Niektoré z nich určite zaujmú aj deti, napr. múzeum bábok, múzeum Zdeňka Buriana s expozíciou „Cesta do pravěku“ či Mini ZOO s akvarijnými a terárijnými zvieratami. Oteckovia, pokiaľ nemajú službu za volantom, si tiež prídu na svoje – Štramberk má mestský pivovar. Ako jeho produkty chutia som, žiaľ, ešte nemal česť ochutnať. Pre chlapcov a chlapov môžem odporučiť blízke Technické múzeum Tatra v Kopřivnici.

Záver

Po pár kilometroch Kubík zaspáva, určite je príjemne unavený a nabitý zážitkami a návštevu tety v Rožnove pod Radhoštěm, na ktorú sa veľmi tešil, odkladáme nabudúce.

Fotogaléria k článku

Najnovšie