Túra

Západnou časťou Západných Tatier

17.01.07 Keď sa povie hrebeňovka Západných Tatier, tak veľa turistov hneď myslí na Baníkov, Plačlivé, či Ostrý Roháč. Nepopieram, ide o naozaj veľmi známy, zaujímavý a náročný úsek hlavného hrebeňa. V tomto príspevku sa ale budem venovať západnej časti hlavného hrebeňa, ktorá v ničom nezaostáva za krásou a náročnosťou centrálnej časti Západných Tatier.

Trasa

Zverovka – Adamcuľa – Spálená dolina – Baníkovské sedlo – Pachoľa – Skriniarky – Salatín – Brestová – sedlo Pálenica – Sivý vrch – sedlo Predúvratie – Chata pod Náružím – sedlo Predúvratie – Babky – Jalovec

Spálená dolina

Ešte za tmy sa lúčim s teplom izby a Zverovkou. Keďže chcem stihnúť svitanie na Adamculi, musím pridať do kroku. Nudný úsek asfaltkou k odbočke do Spálenej doliny si krátim mrmlaním nejakých nezmyslov. Je veľmi chladné jesenné ráno, predzvesť krásneho dňa. Začínam stúpať lesom, ktorý už osvetľujú prvé lúče slnka. Absolvujem povinnú odbočku k Roháčskemu vodopádu, stále hore kopcom až na križovatku modrej a žltej značky pod Roháčskymi plesami. Pomaly prechádzam do pásma kosodreviny. Zľava sa pripája zelená značka od plies. Keď sa rozhliadnem dookola, namojdušu sa cítim ako malý mravec v porovnaní s mohutnými stenami Baníkova. Ako stúpam, na severe sa vynára Osobitá. Jej charakteristickú siluetu jasne rozoznávam. Chodník vedie pomedzi mohutné balvany, neskôr stúpa po svahu až k záveru doliny. Posledných, hádam 150 výškových metrov prekonám serpentínami. No a po dvoch hodinách stúpania krásnou a divokou Spálenou dolinou stojím v Baníkovskom sedle.

Pachoľa, Spálená, Skriniarky

Sedlo je križovatkou turistických značiek. Pod sebou mám dolinu Parichvost. Liptov ešte drieme v zajatí inverznej oblačnosti, no Nízke Tatry sú už zaliate slnkom. Urobím prvé fotografie, oddýchnem si a stúpam na vrchol Pachole. Z vrcholu je kruhový výhľad. Vidím nielen blízke vrchy Západných Tatier, ale aj vzdialený Kriváň, Nízke Tatry, Chočské vrchy s Veľkým Chočom, Veľkú a Malú Fatru, Pilsko, Babiu horu...

Po tejto turistickej nirváne pokračujem ďalej. Hlavný hrebeň sa z vrcholu prudko stáča na sever. Chodník klesá exponovaným skalnatým terénom, občas treba skaly zdolať voľným lezením. Medzi skalami sa objavuje prvý sneh. Neskôr je terén menej náročný a na vrcholovú plošinu Spálenej vystúpim miernym trávnatým svahom. Z vrcholu sú výhľady na sever a východ. Za Spálenou sa hrebeň opäť stočí na západ. Úsek medzi Spálenou a Salatínom vypĺňa bralnatá, značne exponovaná, ale veľmi atraktívna časť hrebeňa, Skriniarky. Členité bralá prudko klesajú do dolín, najexponovanejší úsek je zabezpečený reťazou. Je to fascinujúce. Ostré skaly ako dračie zuby čakajú na turistov, aby ich zhltli do pažeráka dolín. Boh ochráň!

Salatín, Brestová

Po prekonaní Skriniariek ma čaká výstup na Salatín. Chodník sa kľukatí, pomaly stúpam na vrchol. Tu ma víta hra svetla s tieňom pri výhľade na Brestovú a Osobitú. Zo Salatína sa dá zostúpiť cez Hlbokú a Jaloveckú dolinu do obce Jalovec. Keď doplním energiu slaninou, začínam zostupovať do sedla Parichvost. Chodník spočiatku vedie mierne klesajúcim terénom, neskôr začína prudko klesať až k sedlu. Eróziou a dažďami je značne vymletý, čo mi sťažuje zostup. Kolená dostávajú zabrať. Konečne som v sedle. Len si pofajčím a hneď začínam stúpať kamenistým chodníkom k turistickému smerovníku Brestová. Zprava sa pripája modrá značka, ktorá sem vedie zo Zverovky cez Spálený žľab a Predný Salatín. Odtiaľto je na vrchol Brestovej čo by kameňom dohodil. Idem pohodlným plochým hrebeňom a za necelých desať minút ho aj dosahujem. Je tu postavený kríž, od ktorého vidím Malú Fatru, Nízke Tatry, Chočské vrchy a Oravu. Samozrejme, vidieť aj blízke kopce Salatín, Sivý vrch, Babky. Práve kvôli tomuto výhľadu sa na vrchole zdržím dlhšie.

Sivý vrch

Časť hrebeňa až pod Sivý vrch vedie príjemným terénom. Najprv idem za stálych výhľadov lúkou (najmä pekný pohľad do záveru Bobroveckej doliny s plesami), neskôr kosodrevinou do sedla Pálenica. Tu križujem žltú značku z oravského Zuberca do liptovského Jalovca. Na kus zbehnem žltou značkou do Bobroveckej doliny k pramenisku Polianskeho potoka, kde dopĺňam vodu. Vrátim sa do sedla, aby som chodníkom presekaným v mohutných kosodrevinových porastoch postúpil pod severné úpätie Sivého vrchu. Výstup na vrchol vedie po strmej skalnatej stráni.

Na vrchole spokojne sedím, obzerám si kopce, ktorými som len pred chvíľou prechádzal (Salatín, Pachoľa a pod.). Na západe sa ježia veže skalného mesta – Radové skaly. Iný výstup na Sivý vrch, zo sedla Huty cez Bielu skalu a Radové skaly ja osobne radím medzi najkrajšie výstupy na Slovensku! Tentokrát sa poberám z vrcholu po zelenej značke na juh, do sedla Priehyba.

Chata pod Náružím

Podobne ako výstup, aj zostup vedie skalnatým terénom. Zo sedla idem chodníkom pomedzi kosodrevinu, traverzujem vrch Malá Ostrá (Malé Ostrô) a ďalej pokračujem pod vrch Ostrá (Ostrô). Z lúk medzi porastmi kosodreviny je dobre vidieť Sivý vrch s rebrom Radových skál. Neodolám, posadím sa do trávy a neviem sa nabažiť tohto pohľadu. Mám dojem, že práve Sivý vrch patrí medzi najkrajšie vrchy u nás. V týchto miestach sa dá vystúpiť na vrchol Ostrej po turistickom chodníku. V súčasnosti vrch traverzuje vychodený neznačený chodník cez kosodrevinu do sedla Predúvratie. Kúsok za sedlom, po zelenej značke, sa nachádza prameň. Zo sedla sú zaujímavé pohľady, pekne vidieť Babky. Po modrej značke obchádzam Malú Kopu. Takmer priamo z chodníka mám viacero pohľadov na masív Baníkova, Pachoľu, Salatín. Idem krajinkársky hodnotnými lúkami, postupne začínam klesať lesom, až stojím pri Chate pod Náružím. Hneď sa ubytujem. Spím v podkroví na matraci, deka a vankúš k tomu. Prezlečiem sa a idem nasávať veľmi príjemnú atmosféru chaty. Chatár už kúri v krbe, ja popíjam čaj s rumom. V hlave si premietam dnešný deň ako film. Atmosféra chaty ma natoľko očarovala, že idem spať veľmi neskoro.

Ostrá a Babky

Hmmm, toto ráno sa mi nejako ťažko vstáva. Ale pivko od chatára všetko napraví. Pobalím veci, urobím fotku chaty a vraciam sa späť do sedla Predúvratie. Cestou obdivujem ranný výhľad na Nízke Tatry. V sedle ukryjem ruksak a len tak naľahko vybehnem na Ostrú. Predsa nevynechám tento výhľadový vrch! Vrátim sa do sedla a po zelenej značke prichádzam na lúky pod vrchom Babky. Miernym stúpaním za stálych výhľadov dosiahnem ich vrchol. Cítim sa tu ako vartáš na predsunutej varte Tatier. Výhľad je ďaleký, nebyť inverznej oblačnosti, mám celý Liptov ako na dlani. A tie hory na obzore! Chočské vrchy, obe Fatry, Nízke Tatry, Západné Tatry. Dlho sedím tešiac sa z tejto panorámy. No, predsa len musím pokračovať. Zo zadumanosti z výhľadu ma hneď preberá prudký zostup. Ledva čakám na prameň pod Babkami, odkiaľ je terén miernejší. Po čase prichádzam na lesnú cestu vedúcu od Chaty pod Náružím. Je tu malé odpočívadlo, kde sa dá ukryť pred nepohodou počasia. Značka vedie ďalej po lesnej ceste k ústiu Jaloveckej doliny. Od rázcestia na Tokárinách je to do obce Jalovec príjemná prechádzka. Ešte sa obzriem za Babkami a v krčme pri pive počkám na najbližší autobus do Liptovského Mikuláša. Nie zbohom, ale dovidenia o rok, sa lúčim zo Západnými Tatrami.

Do vašej pozornosti ešte odporúčam článok Tomáša Trstenského, Západné Tatry – málo známe zákutia, ktorý podrobne opisuje oblasť Babiek a Sivého vrchu.

Zdieľaj:  
Reakcie
Západnou časťou Západných Tatier 18/07/11 13:56 25 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Útulňa Koliba Príslop Počas mojich fotograficko-turistických potuliek po Veľkej Fatre som sa dostal koncom minulého roka do sedla Príslop. Z predchádzajúcej túry po turčianskom hrebeni pohoria som vedel, že kúsok pod sedlom sa nachádza malý prístrešok, kde som vtedy spal. Dnes je situácia iná. 23/07/16 Anton Zahradník Veľká Fatra a Choč
Túra Dravce – Gehuľa – Chata Vinná – Nižné Ružbachy Keď som sa v roku 2006 prvýkrát dozvedel, že sa plánuje zrušenie Vojenského obvodu Javorina v Levočských vrchoch, tajne som dúfal, že sa tam čoskoro vyberiem. Nakoniec bol vojenský obvod z rozhodnutia Vlády SR zrušený k 1. januáru 2011. O rok nato bolo vyznačených viacero nových turistických trás. Najdlhšia, vedúca naprieč pohorím, vznikla v roku 2012. Práve jej trasa ma dlho lákala, až som sa rozhodol, že si ju v máji 2016 konečne celú prejdem. 04/07/16 Anton Zahradník Levočské vrchy
Prístrešok Bochnicová vo Veľkej (Nolčovskej) doline Veľká Fatra je povestná množstvom miest, kde sa dá viac či menej pohodlne stráviť noc počas viacdňových potuliek. Na jednej túlačke po dolinách pohoria som sa dostal do Veľkej (Nolčovskej) doliny nad obcou Nolčovo. V jej hornej časti som natrafil na stavbu prístrešku, ktorý sa dá zaradiť do zoznamu miest vhodných na bivak v tejto časti horstva. 02/07/16 Anton Zahradník Veľká Fatra a Choč
Najnovšie články na titulke
 
Túra Piliš – rozhľadňa a roklina Vasas szakadék Z túr v Piliši, resp. Vyšehradských vrchoch som zopár článkov napísal, ale ešte chýba niečo z túry na samotný vrch Piliš (Pilis tetö). Zaujímavosťou vrchu je bývalá raketová základňa (podobne ako na Devínskej Kobyle), skalné okná Vaskapu (v preklade Kamenná brána) a nová rozhľadňa. Ďalej by som chcel priblížiť jednu menej známu zaujímavosť v okolí – Vasas szakadék. dnes Vladimír Prutkay Maďarsko
Túra Podhorie Slanských vrchov 11 Je máj, lásky čas a tak treba lásku k prírode nejakým spôsobom prejaviť. Počasie je priam ideálne, aby sme mohli pokračovať ďalej po západnej strane podhoria Slanských vrchov. K južnej hranici to už nie je ďaleko, ale na jedenkrát to asi nedáme, a tak budeme musieť ešte raz prísť. V poslednej časti sme skončili v dedine Ruskov, tak tam dnes opäť zavítame, aby sme si prešli zaujímavostí z jej histórie, ale aj zo súčasnosti, spoznali jej okolie, niečo sa dozvedeli a potom pokračovali v putovaní. Je to vcelku pútavé prechádzanie a hľadanie niečoho, čo môže turistov potešiť pri túlaniach sa prírodou. včera Marián Jaššo Slanské vrchy
Túra Z Krpelian cez Kľak do Podhradia čarovne Takmer som zabudla ako vonia ticho na horách a ako chutí cesta k nemu, preto som nadšene súhlasila s túrou, ktorú navrhla kamarátka Ivka. Pôvodne sme chceli absolvovať dvojdňovku s prespaním na Chate pod Borišovom, no kvôli počasiu sme náš plán museli zmeniť. A keďže sme nechceli prejsť len časť z plánovanej túry, hľadala som na Hikingu inú alternatívu. Zvažovala som odchody a príchody do okolitých obcí pri Martine, kombinovala, skladala jednotlivé trasy ako puzzle a výsledok sa dostavil. Trasu začneme v Krpeľanoch a cez tamojšiu vodnú nádrž, Ľubochnianske sedlo a Vyšné Rudno vyjdeme na Kľak. Odtiaľ zídeme do Pohradia. Vlakom do Krpelian, autobusom z Podhradia do Martina, zvyšok po svojich. Prvýkrát. Hurá! 28/08/16 Lýdia Černegová Veľká Fatra a Choč

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Západnou časťou Západných Tatier 18/07/11 13:56 25 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Západné Tatry
  • Počet dní
    • 2
  • Nadmorská výška
    • max: 2167 m n. m.
    • min: 685 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 2175 m
    • klesanie: 2495 m
  • Vzdialenosť
    • 32 km
  • Náročnosť
    • 4
  • Ročné obdobie
    • jeseň
  • Dátum túry
    • 25.09.2006
  • Štart trasy
    • šírka: 49.24448 ° SŠ
      dĺžka: 19.71104 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.13833 ° SŠ
      dĺžka: 19.62965 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • Chata pod Náružím
  • Voda
    • Potok a občasný prameň v Spálenej doline, potok v závere Bobroveckej doliny pod sedlom Pálenice (žltá značka), prameň pri sedle Predúvratie, Chata pod Náružím (aj čaj a pivo), prameň pod Babkami
  • Mapa
    • VKÚ Západné Tatry 1 : 50 000 list č. 112, 1 : 25 000 list č. 3
  • Doprava
    • SAD Zverovka, Jalovec
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
Práve nás číta 1986 ľudí
1.5 (1.11)