Trasa

Zverovka – Adamcuľa – Spálená dolina – Baníkovské sedlo – Pachoľa – Skriniarky – Salatín – Brestová – sedlo Pálenica – Sivý vrch – sedlo Predúvratie – Chata pod Náružím – sedlo Predúvratie – Babky – Jalovec

Spálená dolina

Ešte za tmy sa lúčim s teplom izby a Zverovkou. Keďže chcem stihnúť svitanie na Adamculi, musím pridať do kroku. Nudný úsek asfaltkou k odbočke do Spálenej doliny si krátim mrmlaním nejakých nezmyslov. Je veľmi chladné jesenné ráno, predzvesť krásneho dňa. Začínam stúpať lesom, ktorý už osvetľujú prvé lúče slnka. Absolvujem povinnú odbočku k Roháčskemu vodopádu, stále hore kopcom až na križovatku modrej a žltej značky pod Roháčskymi plesami. Pomaly prechádzam do pásma kosodreviny. Zľava sa pripája zelená značka od plies. Keď sa rozhliadnem dookola, namojdušu sa cítim ako malý mravec v porovnaní s mohutnými stenami Baníkova. Ako stúpam, na severe sa vynára Osobitá. Jej charakteristickú siluetu jasne rozoznávam. Chodník vedie pomedzi mohutné balvany, neskôr stúpa po svahu až k záveru doliny. Posledných, hádam 150 výškových metrov prekonám serpentínami. No a po dvoch hodinách stúpania krásnou a divokou Spálenou dolinou stojím v Baníkovskom sedle.

Pachoľa, Spálená, Skriniarky

Sedlo je križovatkou turistických značiek. Pod sebou mám dolinu Parichvost. Liptov ešte drieme v zajatí inverznej oblačnosti, no Nízke Tatry sú už zaliate slnkom. Urobím prvé fotografie, oddýchnem si a stúpam na vrchol Pachole. Z vrcholu je kruhový výhľad. Vidím nielen blízke vrchy Západných Tatier, ale aj vzdialený Kriváň, Nízke Tatry, Chočské vrchy s Veľkým Chočom, Veľkú a Malú Fatru, Pilsko, Babiu horu...

Po tejto turistickej nirváne pokračujem ďalej. Hlavný hrebeň sa z vrcholu prudko stáča na sever. Chodník klesá exponovaným skalnatým terénom, občas treba skaly zdolať voľným lezením. Medzi skalami sa objavuje prvý sneh. Neskôr je terén menej náročný a na vrcholovú plošinu Spálenej vystúpim miernym trávnatým svahom. Z vrcholu sú výhľady na sever a východ. Za Spálenou sa hrebeň opäť stočí na západ. Úsek medzi Spálenou a Salatínom vypĺňa bralnatá, značne exponovaná, ale veľmi atraktívna časť hrebeňa, Skriniarky. Členité bralá prudko klesajú do dolín, najexponovanejší úsek je zabezpečený reťazou. Je to fascinujúce. Ostré skaly ako dračie zuby čakajú na turistov, aby ich zhltli do pažeráka dolín. Boh ochráň!

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Salatín, Brestová

Po prekonaní Skriniariek ma čaká výstup na Salatín. Chodník sa kľukatí, pomaly stúpam na vrchol. Tu ma víta hra svetla s tieňom pri výhľade na Brestovú a Osobitú. Zo Salatína sa dá zostúpiť cez Hlbokú a Jaloveckú dolinu do obce Jalovec. Keď doplním energiu slaninou, začínam zostupovať do sedla Parichvost. Chodník spočiatku vedie mierne klesajúcim terénom, neskôr začína prudko klesať až k sedlu. Eróziou a dažďami je značne vymletý, čo mi sťažuje zostup. Kolená dostávajú zabrať. Konečne som v sedle. Len si pofajčím a hneď začínam stúpať kamenistým chodníkom k turistickému smerovníku Brestová. Zprava sa pripája modrá značka, ktorá sem vedie zo Zverovky cez Spálený žľab a Predný Salatín. Odtiaľto je na vrchol Brestovej čo by kameňom dohodil. Idem pohodlným plochým hrebeňom a za necelých desať minút ho aj dosahujem. Je tu postavený kríž, od ktorého vidím Malú Fatru, Nízke Tatry, Chočské vrchy a Oravu. Samozrejme, vidieť aj blízke kopce Salatín, Sivý vrch, Babky. Práve kvôli tomuto výhľadu sa na vrchole zdržím dlhšie.

Sivý vrch

Časť hrebeňa až pod Sivý vrch vedie príjemným terénom. Najprv idem za stálych výhľadov lúkou (najmä pekný pohľad do záveru Bobroveckej doliny s plesami), neskôr kosodrevinou do sedla Pálenica. Tu križujem žltú značku z oravského Zuberca do liptovského Jalovca. Na kus zbehnem žltou značkou do Bobroveckej doliny k pramenisku Polianskeho potoka, kde dopĺňam vodu. Vrátim sa do sedla, aby som chodníkom presekaným v mohutných kosodrevinových porastoch postúpil pod severné úpätie Sivého vrchu. Výstup na vrchol vedie po strmej skalnatej stráni.

Na vrchole spokojne sedím, obzerám si kopce, ktorými som len pred chvíľou prechádzal (Salatín, Pachoľa a pod.). Na západe sa ježia veže skalného mesta – Radové skaly. Iný výstup na Sivý vrch, zo sedla Huty cez Bielu skalu a Radové skaly ja osobne radím medzi najkrajšie výstupy na Slovensku! Tentokrát sa poberám z vrcholu po zelenej značke na juh, do sedla Priehyba.

Chata pod Náružím

Podobne ako výstup, aj zostup vedie skalnatým terénom. Zo sedla idem chodníkom pomedzi kosodrevinu, traverzujem vrch Malá Ostrá (Malé Ostrô) a ďalej pokračujem pod vrch Ostrá (Ostrô). Z lúk medzi porastmi kosodreviny je dobre vidieť Sivý vrch s rebrom Radových skál. Neodolám, posadím sa do trávy a neviem sa nabažiť tohto pohľadu. Mám dojem, že práve Sivý vrch patrí medzi najkrajšie vrchy u nás. V týchto miestach sa dá vystúpiť na vrchol Ostrej po turistickom chodníku. V súčasnosti vrch traverzuje vychodený neznačený chodník cez kosodrevinu do sedla Predúvratie. Kúsok za sedlom, po zelenej značke, sa nachádza prameň. Zo sedla sú zaujímavé pohľady, pekne vidieť Babky. Po modrej značke obchádzam Malú Kopu. Takmer priamo z chodníka mám viacero pohľadov na masív Baníkova, Pachoľu, Salatín. Idem krajinkársky hodnotnými lúkami, postupne začínam klesať lesom, až stojím pri Chate pod Náružím. Hneď sa ubytujem. Spím v podkroví na matraci, deka a vankúš k tomu. Prezlečiem sa a idem nasávať veľmi príjemnú atmosféru chaty. Chatár už kúri v krbe, ja popíjam čaj s rumom. V hlave si premietam dnešný deň ako film. Atmosféra chaty ma natoľko očarovala, že idem spať veľmi neskoro.

Ostrá a Babky

Hmmm, toto ráno sa mi nejako ťažko vstáva. Ale pivko od chatára všetko napraví. Pobalím veci, urobím fotku chaty a vraciam sa späť do sedla Predúvratie. Cestou obdivujem ranný výhľad na Nízke Tatry. V sedle ukryjem ruksak a len tak naľahko vybehnem na Ostrú. Predsa nevynechám tento výhľadový vrch! Vrátim sa do sedla a po zelenej značke prichádzam na lúky pod vrchom Babky. Miernym stúpaním za stálych výhľadov dosiahnem ich vrchol. Cítim sa tu ako vartáš na predsunutej varte Tatier. Výhľad je ďaleký, nebyť inverznej oblačnosti, mám celý Liptov ako na dlani. A tie hory na obzore! Chočské vrchy, obe Fatry, Nízke Tatry, Západné Tatry. Dlho sedím tešiac sa z tejto panorámy. No, predsa len musím pokračovať. Zo zadumanosti z výhľadu ma hneď preberá prudký zostup. Ledva čakám na prameň pod Babkami, odkiaľ je terén miernejší. Po čase prichádzam na lesnú cestu vedúcu od Chaty pod Náružím. Je tu malé odpočívadlo, kde sa dá ukryť pred nepohodou počasia. Značka vedie ďalej po lesnej ceste k ústiu Jaloveckej doliny. Od rázcestia na Tokárinách je to do obce Jalovec príjemná prechádzka. Ešte sa obzriem za Babkami a v krčme pri pive počkám na najbližší autobus do Liptovského Mikuláša. Nie zbohom, ale dovidenia o rok, sa lúčim zo Západnými Tatrami.

Do vašej pozornosti ešte odporúčam článok Tomáša Trstenského, Západné Tatry – málo známe zákutia, ktorý podrobne opisuje oblasť Babiek a Sivého vrchu.

Fotogaléria k článku

+17 ďalších fotiek