Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Busov (1002 m)
Busov (1002 m) Zatvoriť

Túra Cigeľka – Busov – Gaboltov

Ak som v blízkosti pohoria Busov, tak stále myslím na to, ako sa tam dostať, ale akosi sa mi to doposiaľ nepodarilo. Predsa ma lákal názov aj najvyšší vrch (1002 m) s identickým menom. Zopárkrát som bol v blízkych Bardejovských kúpeľoch, ale vždy som sa pohyboval len v ich okolí. No začiatkom apríla som sa dozvedel, že študenti z gymnázia Pavla Horova v Michalovciach a tiež aj turisti z I. michalovského KST tam chcú usporiadať túru. Neváhal som ani sekundu a už som volal: „Dobrý deň prajem, vraj organizujete turistickú akciu na Busov, máte ešte miesto, môžem sa prihlásiť?“ „ Áno.“ A je to vybavené, to mi odľahlo, veď si budem môcť splniť sen. Dostať sa na slovenské miniatúrne pohorie.

Vzdialenosť
11 km
Prevýšenie
+632 m stúpanie, -751 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 16.04.2016
Pohoria
Nízke Beskydy: Busov
Trasa
Voda
minerálny prameň Cigeľka, prameň pod Busovom, prameň medzi Busovm a Gaboltovom
Doprava
Bardejov (vlak, bus) - Cigeľka (bus)
Gaboltov (bus) - Bardejov (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.1113 Bardejov a okolie (1:50.000)

Trasa

Cigeľka – Pálenica (Busovec) – Busov – Priehyba pod Suchou – Gaboltov

Už len dočkať dátum, ktorý bol určený na 16. apríla a vyraziť na miesto stretnutia. Zisťoval som si nejaké informácie o trase, a tak som vedel, že to bude len krátka turistika do 10 kilometrov, ale čo ak sa bude dať trocha niekam odbehnúť a pozrieť si okolie počas cesty k vrcholu, veď uvidíme, ako sa to bude vyvíjať počas trasy.

Na parkovisku pred gymnáziom som včas, aby nemuseli čakať práve na mňa, cesta bude trocha dlhšia. Postupne sa tam zišlo neúrekom študentov, ale aj zo dvadsať starších turistov a potom prišli tri autobusy. Stretol som zopár priateľov, s ktorými som mal česť na iných túrach. Fajn, aspoň bude veselšie. Nastupujeme do autobusu a vyrážame smerom na Bardejov a následne do dediny Cigeľka. Cesta ubehla v priateľských rozhovoroch dosť rýchlo, občas sme sa pozreli von z okna na okolie a prebúdzajúcu sa prírodu, ktorú ladí matka príroda do jarných farieb.

Cigeľka

Dedinka pod najmenším pohorím Slovenska, rozložená po stranách potoka Oľchovec. Je známa minerálnou vodou rovnakého mena. Dnes však je v čiastočnom zabudnutí. Napĺňa sa len v menšom množstve pre lekárne. Škoda, lebo musíme dovážať iné s rovnakým zložením z cudziny. Niekoľko budov sa črtá aj pod vrchom Sivá skala, ale tam sa nepozrieme, čo by tiež nebolo od veci - spoznať okolie dediny a aj ju samu. Tiež sa musím prispôsobiť podmienkam celého zoskupenia.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Konečne sme na začiatku obce Cigeľka, hneď pri rómskej osade, a tak vystupujeme z autobusov von. Je to v miestach, kde je smerovník. Počasie sme si objednali celkom pekné, akurát na turistiku. Smerovník udáva, že to dnes nebude dlhá trasa, ale môže byť o to náročnejšia a aj zaujímavá. Kým sa nás také množstvo trocha zrovná na chodníku, tak sa to natiahne do peknej dĺžky. Mladí študenti idú pomerne rýchlo, ale zrazu zisťujeme, že nie sme na značenom chodníku a išli sme ako bezhlavé stádo za prvými. Nič tragické sa predsa nestalo, ale aj tak sa musíme po skoro pol kilometri vracať späť k miestu, kde odbočila značka. Veď prečo by ju mal vpredu niekto sledovať. Po tej ceste sa predsa išlo fantasticky, bez náročnosti stúpania, len tak po vrstevnici okolo hory. Podstatné je, že občas niekto pozrie po stromoch a značkách.

Sme na mieste, kde je značka, ktorú sme museli najprv nájsť, lebo z ohybu cesty a zarastenej lúky bolo viac cestičiek, ktorými by sa dalo ísť. O chvíľu bolo počuť hlas, že tu je značka, a tak sa všetci začíname postupne posúvať na turistickú cestičku. Hneď od začiatku je to stále stúpanie. Pred nami je okolo 500 m prevýšenia. Chodník je miestami mokrý, ale všade naokolo je všetko zelené od medvedieho cesnaku, ktorý akurát začína rásť. U nás doma už kvitne. Predsa je to len dosť veľký veľký výškový rozdiel a samozrejme, že sme aj severnejšie.

Sme hore v sedle medzi veľkým a malým Busovom (Pálenica). Je tu nejaká skriňa z nákladného auta, slúžiaca určite pre potrebu lesných robotníkov. Je vidieť, že sa tu ťaží drevo. Sme tu medzi prvými a tak Malek navrhuje, aby sme sa išli pozrieť po hrebeni malého Busova (kóta 930 m), budeme mať dostatok času, kým sa sem ostatní dostanú. Hrebeň nie je ďaleko, a tak o chvíľu sme medzi dvomi vŕškami. Najprv ideme mierne smerom na SZ, kde nachádzame menšie skalky. Hrebeň je kamenistý s miernymi výstupkami skál a kameňov. Sú tu dva trigonometrické body a od druhého sa to už zvažuje smerom dole, tak sa vraciame na opačnú stranu, tiež niekoľko metrov prevýšenia a malé skalky. Prieskum hrebeňa máme za sebou, a tak poďme ku skriňovej kabíne. Je vidieť, že ešte je tam zopár turistov, ktorí oddychujú. Odtiaľ vyrážame do posledného stúpania smerom na juh a na hrebeni odbočíme na SZ, aby sme sa dostali na k najvyššiemu bodu Busova.

Busov

Vrchol miniatúrneho pohoria má, ako býva na väčšine vrcholov, postavený drevený kríž, vedľa na strome teplomer a schránka pre vrcholovú knihu. Ja odtiaľ vyhliadka smerom k Vyšnému Tvarožcu. Je tam tabuľa – ružica okolia miest a vrchov, ktoré sú v blízkom okolí. Z rúbane na opačnej strane je vidieť na Gaboltov a Čergov. Podľa letiskových smerových vakov to vyzerá, že sa odtiaľ občas niekto vznesie do vzduchu na rogale.

Všetci sme dorazili na vrchol a je potrebné si pred zostupom do Gaboltova oddýchnuť, doplniť tekutiny a niečo zjesť. Pred odchodom ešte spoločná fotografia a niekoľko na pamiatku s priateľmi a odchádzame po hrebeni a značke do sedla Priehyba pod vrchom Suchá. Ešte v okolí vrcholu objavujem nejaké snežienky a celkom peknú skupinku v úkryte za kmeňom stromu. Predsa je to tu oveľa vyššie a čas vegetácie je posunutý.

Hrebeňom sa schádza celkom dobre a na jeho severnej strane sa objaví nejaká menšia skalka a sme dole v sedle Priehyba pod Suchou. Odbočujeme na juh a budeme len a len stále klesať až nad dedinu Gaboltov. Cestou dole sa nachádza prameň, v ktorom by sa dalo osviežiť, ale mám ešte dosť svojho nápoja. Je to hneď pri lesnej ceste, a tak sa nedá ho nezbadať. Dostávame sa k asfaltovej ceste, ktorá je na prechádzku ideálna, treba si však práve dať pozor na značenie, aby sa niekto potom nemusel vracať späť, hneď po zídení na cestu sa stáča do lesa. Na začiatku cesty sme práve v úvode túry zle odbočili, a ak by sme pokračovali, tak by nás doviedla práve k zelenej značke, ale to by sme nevystúpili na vrchol. Posledné metre cez les a sme na velikánskych lúkach. Tu sa nám stráca značka, ktorá vedie viac vľavo. V podstate je to aj tak jedno, lebo dedinu je dobre vidieť a tiež okolie. Nádherné posledné pohľady k miestam Sivá skala, Busov a len kráčať zelenejúcou sa trávou k dedine.

Z lúky sa dostaneme k základnej škole, kde je priechod na ulicu, stáčame sa vľavo a pokračujeme ulicou k miestu, kde by nás mali čakať autobusy. Po necelom kilometri sa opäť napájame na značku. Je to v blízkosti kostola a krížovej cesty.

Gaboltov

Nachádza sa v severovýchodnej časti Slovenska, 15 km SZ od mesta Bardejov. Rozložená je po stranách potoka Kamenec a pod vrchom Busov. Patrí k najstarším dedinám v oblasti. Pred 11. storočím bola majetkom krížovníkov z Poľska (rehoľný rád s červeným srdcom). Prvá písomná zmienka o osade je z roku 1247. V roku 1270 ju uhorský kráľ Štefan V. daroval šľachticovi Ottovi z Bielersteinu. Obyvateľstvo sa dodnes zaoberá poľnohospodárstvom. Je známa cirkevnými odpustovými púťami k svätej Bohorodičke Panne Márii. Rímskokatolícky kostol pochádza z 2. polovice 14. storočia a v roku 1715 bol barokovo prestavaný. V jeho blízkosti je krížová cesta svetla(na zelenej značke). Škoda, že sme trocha odbočili zo značky, a tak sme nemali možnosť časť z nej prejsť. Dá sa však o tom dozvedieť na stránke obce, alebo farnosti Gaboltov. Dedinou v minulosti viedla krajinská cesta od údolia Tople smerom do Poľska.

Kilometer po chodníku vedľa cesty sme prešli rýchlo a konečne je vidieť naše autobusy na zastávke. Najdôležitejšie je, že hneď vedľa je pohostinstvo, a tak nám padne vhod občerstvenie podľa chuti. Treba počkať na posledných oneskorencov, oddýchnuť si, poniektorí niečo zjesť a putovanie v miniatúrnom pohorí máme za sebou.

Zhodnotenie

Pre pedagóga michalovského Gymnázia Pavla Horova to určite nie je ľahká akcia. Ale možno tak dokonale pozná správanie študentov, že nemá vôbec pochybnosti o ich zvládnutí. Klobúk pred ním dole. V poriadku sme všetci prešli celú trasu a každý si určite odniesol z dnešného dňa príjemné spomienky.

Malé, ale o to zaujímavejšie pohoríčko. Jeho príroda, nevšedná krása a všetko, čo som tam videl, ma len utvrdilo v predstave o nádhernej slovenskej prírode a jej zákutiach. Jednoznačne sa oplatilo spoznať Busov!

Fotogaléria k článku

Najnovšie