Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Zasnežené vrcholky Veľkej Fatry
Zasnežené vrcholky Veľkej Fatry Zatvoriť

Túra Sliač – Sampor – Hrabová – Vlkanová

Po úmornom ničnerobení si treba trocha oddýchnuť a načerpať sily na pekné chvíle, ktoré prežívam počas turistických prechádzok. Kúpele sú na to priam ideálne, voda, procedúry a regenerácia po turistike. Aj keď len niekoľko dni v kúpeľoch, je potrebné to využiť a pozrieť sa niekde okolo. Nemusí to byť práve náročná turistika. Niekedy človeku stačí aj niečo len tak na poobedie. Preto sa rozhodujem veľmi rýchlo, aj keď musím povedať pravdu, že som sa s nejakými trasami pohrával už doma pred odchodom do kúpeľov. Ostatné bude nasledovať podľa možnosti, času a podmienok v priebehu štvordňového pobytu. Rozhodnutie padlo v priebehu dňa, keď sa podarilo prejsť procedúrami tak, aby som poobede nemusel nič z procedúr absolvovať a mal možnosť zaoberať sa záľube. Hneď po obede sa pôjdem prejsť a pozrieť si Zvolenskú kotlinu z juhu na sever.

Vzdialenosť
23 km
Prevýšenie
+542 m stúpanie, -604 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 28.04.2016
Pohoria
Podpoľanie: Zvolenská kotlina - Zvolenská pahorkatina a Sliačska kotlina
Trasa
Voda
Lukavica (minerálny prameň), prameň pod Kozlincom v závere Peťovskej doliny
Doprava
Sliač (vlak, bus)
Vlkanová (vlak, bus, MHD) - Banská Bystrica (vlak, bus, MHD)
SHOCart mapy
» č.1093 Kremnické vrchy, Poľan (1:50.000)

Trasa

Sliač – rázc. pri Salaši – pod Záhradou – salaš Hrabina – Sampor – Lukavica – Kamenná – Hrabová – Mičinské lúky – Vlkanová

Kúpele Sliač

Zo zašlej slávy kúpeľov s dlhodobou tradíciou veľa chýba, ale na Slovensku je to tak. Je tu mnoho chátrajúcich budov, ktoré sa minimálne využívajú alebo len chátrajú, ba stojí tu nedokončená stavba zarastená krovím a stromami. Kúpele sú vsadené vo veľmi peknom prostredí Zvolenskej kotliny obkolesené horami. Prvá písomná zmienka je z roku 1244, od polovice 15. storočia ich spomínajú významní spisovatelia a učenci. Liečia sa tu choroby srdca a ciev. Dnes je v prevádzke len hotel Palace a kúpeľný dom, kde sa vykonávajú kúpeľné procedúry. Ležia v 373 m medzi mestami Zvolen a Banská Bystrica. Vráťme sa k turistike a trase, ktorú dnes absolvujem. Nemalo by to byť náročne, ale trocha dlhšie na poobedie. Budem musieť ísť trocha rýchlejšie, aby som to zvládol do večere. Ak nie, tak budem hladný. To by však neprekážalo, veď mesto je len na skok od kúpeľov.

V stredu pri príchode pršalo, ale počasie by malo byť iba s prehánkami, a to hlavne až večer. Všetko čo budem potrebovať, mám v ruksaku, a tak poďme von. Smerovník je pri hoteli Slovensko, odtiaľ sa vydávam po zelenej okolo tenisových kurtov a vonkajšieho bazéna lesom na lúku a potom ku smerovníku pri Salaši (437 m). Váham, či nezmeniť trasu a ísť smerom na Zvolen, ostávam však pri pôvodnom rozhodnutí ísť do Vlkanovej. Už odtiaľ mám nádherné výhľady na celé okolie, otvára sa mi nádherná panoráma. Hľadaním v mape sa pokúšam určovať niektoré vrchy a pohoria. Je to ťažké, veď kraj nepoznám, som tu prvýkrát. Vždy je však niečo po prvýkrát, a tak sa teším na nové poznatky z priebehu túry.

V areáli kúpeľov ma zaujala neznáma značka (žlto-čierna veža) a nápis Barborská cesta. Neskôr som o tom pátral na internete, lebo som sa s ňou stretol aj počas trasy. Nekopíroval som ju, ale aj tak som časť z nej prechádzal. Celá by sa ani nedala, ale celkom je to zaujímavé, ak sa rozdelí na etapy, tak je toho niekoľko pekných turistických či cyklistických túr. Projekt Barborskej cesty sa viaže k baníctvu a preto je názov odvodený od sv. Barbory - patrónky baníkov. Začína a končí v Banskej Bystrici, prechádzajúc cez Španiu Dolinu, Staré Hory, Harmanec, Kordíky, Krahule, Kremnické Bane, Kremnicu, Šášovské Podhradie, Sklené Teplice, Banskú Štiavnicu, Banskú Belú, Dubové, Pustý hrad, Zvolen, Sliač, Hronsek, Vlkanovú a kalváriu v Banskej Bystrici. Dĺžka je cez 180 km, samozrejme, že o jednotlivých etapách viac na www.barborskacesta.com.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Moja trasa prechádzala nádhernou krajinou cez Zvolenskú pahorkatinu. Od smerovníka pod Salašom sa uberám smerom na východ až sa stočím pod lesom na sever. Zo začiatku ma opájajú nádherné panoramatické výhľady smerom na Kremnické a Starohorské vrchy, Veľkú Fatru, Nízke Tatry a Poľanu. Veľmi pekne je vidieť vysielač Suchá hora (kremnická Skalka), zasnežený vrchol Krížnej a vrcholky Nízkych Tatier, skutočne očarujúce. Dostávam sa k smerovníku pod Záhradou, kde je to trocha rozjazdené po ťažbe v lese, ale zas sa dostávam na lúčne vrcholky kopcov Zvolenskej pahorkatiny. Cestou miniem prameň pred salašom a kolibou Hrabová. Tam ma víta štekot psov, našťastie sú s bačom pri ovciach a ten ich hravo ustrážil. Pokračujem na sever až sa dostanem nad dedinku Sampor.

Aj tu je salaš a zaujímavá novostavba kostola. V dedine sa dozvedám, že je to kláštor benediktínov, ktorý tu bol postavený v roku 2010 a je zasvätený Premeneniu Pána. Viac však o lokalite sa dozviete na www.benediktini.sk. Dedina je od roku 1988 administratívne pripojená pod mesto Sliač. V roku 2011 tu odkryli základy gotického kostolíka. Z dediny pokračujem asfaltkou ku rázcestiu Sampor, kde odbočujem vpravo a pokračujem štátnou cestou k dedine Lukavica. Pred obcou pri potoku Lukavica je cez lávku prístup k minerálnemu prameňu Medokýš. Je pod pekným dreveným prístreškom s chutnou minerálnou vodou, z ktorej si pre istotu doplním prázdnu fľašu. Samotná dedina nie je veľká, prechádzam cez ňu až k miestu, kde je smerovník pri potravinách a autobusovej zastávke. Vidím zvonicu z konca 19. storočia a požiarnu zbrojnicu. Za potravinami odbočujem na západ a idem k smerovníku Kamenná, kde odbočujúc vpravo na sever budem pokračovať k majeru Hrabová (niekoľko opustených budov). Tam odbočí miestna žltá značka na Hronsek (drevený artikulárny kostol, pamiatka UNESCO) a odbočuje spomínaná Barborská cesta (typická značka veže). Vnáram sa do lesa a stále sa držím modrej a pokračujem pod Vysokým vrchom (543 m) a Ostrým vrchom (574 m) k smerovníku Mičinské lúky (495 m), kde sa opäť objavuje Barborská cesta.

V sedle sú maringotky a salaš, odkiaľ pôjdem do Vlkanovej po žltej. Čas na smerovníku je niečo cez 1,5 hodiny. Ešte zväzujem, či nepokračovať do Banskej Bystrice, ale je to o trocha dlhšie a nechcem riskovať spojenia do kúpeľov, aj keď určite medzi Banskou Bystricou a Zvolenom premávajú spoje. Rozhodol som sa pre žltú do dediny Vlkanová. Od Mičinských lúk budem stále klesať Peťovskou dolinou. Miestami je to trocha mokrejšie, ale inak celkom v pohode. Cestou míňam označenie NPR Kozlinec, až potiaľ som držal smer západ a teraz sa stáčam na juh západnou časťou Ostrého a Vysokého vrchu. Stále som v Peťovskej doline na lúke, a tak sa kráča veľmi dobre a pohodlne. Stratili sa výhľady, ale príroda je aj tak pekná a cestou dole zaujme rastlinstvo.

Dostávam sa k ďalšiemu salašu, ktorých cestou bolo dosť. Dokonca ešte stretnem baču, ktorého sa pýtam ako ďaleko je do dediny... 3 km. Fajn, to zvládnem. Pri kolibe a maringotke ma zaujme ohrada, kde sa doja ovce - strunga. Stočil som sa západným smerom a nad potokom sa dostávam k dedine. Hneď nad obcou sú na potoku rybníčky a nové domy. To už kráčam zástavbou, prechádzam cez koľaje a pri stretnutí s prvým obyvateľom zisťujem, kde je železničná a autobusová zastávka, kam musím prejsť ešte pekných pár stoviek metrov.

Niekoľko metrov od rieky Hron kráčam ku kostolu a obecnému úradu. Za chvíľu som pri moste, kde je smerovník a autobusová zastávka, ale žiaľ, spoj na Sliač nejde, tak ostáva len vlak. Poďme teda hľadať železničnú zastávku, ktorá by mala byť neďaleko. Dochádzam ku stanici a vidím, že práve odchádza nejaký vlak smerom na Zvolen. Škoda, ale čo už, veď nebudem utekať za vlakom a naskakovať počas jazdy. Časovo som na tom veľmi dobre, takže ak niečo pôjde do hodiny, budem stíhať záverečnú v jedálni. Pozerám cestovný poriadok a ten mi napovie, že ďalší vlak ide o 40 minút. Sadám do čakárne, trocha si oddýchnem, doplním vypotené tekutiny a v kľude počkám. Aspoň si prejdem a zhodnotím dnešné popoludnie a trasu, či to stálo za námahu. Aj keď to nebolo náročné v prevýšení, tak to bolo náročné v rýchlosti a dĺžke. Veď skoro 23 km od 11.30 do 17.00 hodiny je celkom pekná rýchlosť cez 4 km/h, predsa som strávil určitý čas tiež fotením. Je tu konečne vlak a už sedím v ňom a uháňame na Sliač. Posledné stovky metrov cez mestečko od stanice, čo je stúpanie ku kúpeľom a je na dnes dobojované. Večer som stihol som ako sa hovorí "o päť dvanásť".

Záver

Po dobrej večeri je potrebné všetko v pokoji zhodnotiť. Stálo to za to, využiť chvíle, počas ktorých som mohol leňošiť a v pokoji sedieť na lavičke a oddychovať, prechádzať sa alebo sadnúť si do kaviarne ku káve. Určite áno, ale potom by som nezažil stretnutie so srnkami, zajacom, neočarovali by ma pohľady na nádhernú prírodu a panoramatické výhľady.

Fotogaléria k článku

Najnovšie