Celé desaťročia bol úplný vrchol Devínskej Kobyly verejnosti neprístupný. Približne od roku 1977 sa tu nachádzal vojenský objekt, konkrétne palebné postavenie protivzdušnej obrany. Po páde socializmu a rozdelení Československa bol objekt využívaný 6. protilietadlovým raketovým oddielom patriacim pod 186. protilietadlovú raketovú brigádu. V rámci reorganizácie armády brigáda v septembri 1995 zanikla a objekt postupne prestal byť využívaný. V roku 1998 bol vojenský objekt zrušený, no naďalej zostal vo vojenskej správe ako nadbytočný. Keďže objekt postupne prestal byť akokoľvek strážený, odvážlivci sa cez otvory v plote dokázali dostať dnu a skúmať jeho útroby. Ešte v roku 2011 bola brána do objektu uzavretá s informáciou o zákaze vstupu do vojenských priestorov. To sa však zmenilo! Pred približne dvomi rokmi brána úplne zmizla a objekt je voľne prístupný verejnosti bez akýchkoľvek obmedzení. Teda ak v súčasnosti povieme že „ideme na Devínsku Kobylu,“ môžeme vyjsť až na jej vrchol.

Na vrchol Devínskej Kobyly sa dá dostať z viacerých strán. Ako východiskový bod odporúčam turistické rázcestie „Dúbravská hlavica,“ ktoré je dostupné červenou značenou trasou z Karlovej Vsi (mestská časť Bratislavy), alebo žltou značenou trasou z Dúbravky (mestská časť Bratislavy). K rázcestiu sa dostanete aj po asfaltke, ktorá viedla do vojenského komplexu a dá sa pri ňom i parkovať (z Dúbravky vyjdete autom po Plachého ulici). Za rázcestím sa nachádza závora a hoci asfaltka pokračuje, ďalej sa musí pokračovať peši.

Z Dúbravskej hlavice môžete vykročiť po asfaltke, alebo po červenej značenej turistickej trase, ktorá vedie prakticky paralelne s asfaltkou. Po vyše 1,5 kilometri sa dostanete pred bývalý vchod do objektu. Najneskôr tu musíte opustiť červenú trasu, ktorá pokračuje ďalej smerom do lesa a napokon až do Devína. Asfaltka vás popri telekomunikačnom vysielači vovedie do priestorov bývalého vojenského objektu. V objekte sa približne po 100 metroch treba na prvej križovatke vybrať vľavo a vyšliapať si ešte posledný pol kilometer pod vrcholom. Celou cestou môžete po stranách obdivovať opustené schátralé vojenské objekty a inštalácie. Tesne pred koncom sa asfaltka stáča doľava a vyústi na lúku s rozhľadňou.

Rozhľadňa je v skutočnosti asi 6 metrov vysoká kovová rúra s rebríkom vo vnútri. Hore sa pôvodne pravdepodobne nachádzala plošina s pozorovateľňou, po ktorej však v súčasnosti zostala iba kovová klietka. Pohyb po kostre kovovej konštrukcie si preto vyžaduje opatrnosť. Pozorovateľňu som navštívil dvakrát, pričom odporúčam návštevu v čase, keď sú stromy bez listov. Vrch rozhľadne je približne vo výške korún stromov, teda ich listy značne bránia vo výhľade (návšteva 28. mája 2016). Naopak, keď sú stromy bez listov (návšteva 1. apríla 2015), ponad stromy sa naskytá panoramatický výhľad skoro na všetky strany.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Treba tiež upozorniť, že hoci objekt a budovy sú úplne opustené a voľne prístupné, pri pohybe je vhodná obozretnosť, nakoľko sa tu stále môžu nachádzať rôzne otvory, jamy, či šachty. Ak sa vyberiete na výlet s malými deťmi, nemusí byť najrozumnejšie nechať ich voľne pobehovať po okolí.

Niekto si azda pomyslí, že jestvuje množstvo pekných vyhliadok na Bratislavu (napríklad Slavín, Kamzík, Bratislavský hrad, vyhliadka na moste SNP, či rakúska Königswarte), čo je určite pravda. Rozhľadňa na vrchole Devínskej Kobyly však ponúka netradičný pohľad na Bratislavu z miesta, z ktorého ste ju predtým nevideli.

Fotogaléria k článku

+5 ďalších fotiek