Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Skalná brána Vaskapu
Skalná brána Vaskapu Zatvoriť

Túra Piliš – rozhľadňa a roklina Vasas szakadék

Z túr v Piliši, resp. Vyšehradských vrchoch som zopár článkov napísal, ale ešte chýba niečo z túry na samotný vrch Piliš (Pilis tetö). Zaujímavosťou vrchu je bývalá raketová základňa (podobne ako na Devínskej Kobyle), skalné okná Vaskapu (v preklade Kamenná brána) a nová rozhľadňa. Ďalej by som chcel priblížiť jednu menej známu zaujímavosť v okolí – Vasas szakadék.

Náročnosť
ľahká, 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 2015
Pohoria
Maďarsko: Pilis (Piliš/Pilišské/Plešské vrchy) - Vyšehradské vrchy (Visegrádi hegység)
Trasa
  • Štart: mapa
  • Najvyšší bod: 756 m n. m.
  • Najnižší bod: 110 m n. m.
SHOCart mapy
» č.228 Podunajsko – východ, B (1:100.000)
» mapa momentálne nie je v ponuke

Prvý raz som sa na Pilis vybral počas cyklotúry zo Štúrova cez Mlynky (Pilisszentkereszt) a Szentendre naspäť do Štúrova. Po sedlo Dva buky (Két bukfa) som išiel tak ako v uverejnenom článku... Odtiaľto až na vrchol je to asi 5 km po lesnej asfaltke, stúpanie je miernejšie ako to po sedlo. V tom čase sa rozhľadňa na vrchole iba budovala, ale pekné výhľady boli aj z ruín raketových síl. Vrchol je prevažne odlesnený, zo základne zostali len raketové silá (bola tu sovietska armáda). Z vrcholu som sa nevracal rovnakou cestou, ale cez Vaskapu Völgy (po červenej krížovej značke). Nebol to až taký dobrý nápad, lebo v spodnej časti doliny nadobúda charakter tiesňavy a miestami nie je zjazdná. Z rokliny vychádzam pri križovatke so zelenou a žltou značkou. Je tu oddychové miesto s lavičkami stolmi a dokonca dreveným prístreškom - domčekom (je v ňom dosť smrad). Lokalita sa volá Mária pad. Odtiaľto je možné po značenom chodníku zísť cez lúky do Mlynkov (Pilisszentkereszt). Na jednej z lúčok sú zrúcaniny Paulínskeho kláštora. Zaujalo ma, že nad základmi stĺpov sú drevené striešky (viď fotografie), a neďaleko je pekne upravený prameň Klastrom kút s pitnou vodou (overené – pil som ju).

Cez skalnú bránu

Druhý raz som išiel peši s kamarátom, vyrážali sme zo sedla Dva buky po zelenej (smerom dole kopcom) až k Mária pad. Cestou si pozeráme zhora jaskyňu, či priepasť, Ördöglyuk barlang (Čertova diera). Je to hlboká diera pod skalou, je tu zábradlie, aby tam niekto nespadol a dole vraj železné dvere. Hĺbka (preskúmaná) by mala byť približne 110 metrov. Jaskýň a iných krasových útvarov je tu, ako v každej krasovej oblasti, viac. Od Mária pad pokračujeme ďalej po zelenej, ale na druhej neznačkovanej odbočke doprava sa po nej vydáme tiež, aby sme prišli do Vaskapu szurdok (roklina), po ľavej strane majú byť bralá so skalnými oknami. Samozrejme, že hneď ako zbadáme skaly, vyliezame strmo na hrebeň. Keby sme pokračovali po chodníku, tiež by sme ku skalám prišli, ale pohodlnejšie.

Skalné okná sú dve blízko seba. Nižšie položené je väčšie a hneď pri ňom je jaskynka s nápisom Bivak. Tu si dávame oddych, boli sme tu v lete a bolo výrazne cez 30 stupňov. Po stúpaní som mal pocit, že dostanem infarkt, museli sme sa schladiť pivkom. Vaskapu znamená skalná brána a naozaj tak vyzerá a len pár metrov vyššie je ďalšia menšia skalná brána. Síce sem nevedie značkovaný chodník, ale sú to asi najkrajšie skaly v okolí. Evidentne sem chodí mnoho lezcov, lebo sú v skale zatlčené skoby. Po skalnom hrebeni prichádzame na vrchol s výhľadom na Dobogókő (Chotárna skala) a pokračujeme lesom a cez lúky (vrchol Piliša je takmer plochý, je to krasová plošina), približnej severným smerom, lebo viem, že tam narazíme na asfaltku, ktorou som išiel na bicykli. Trvalo to trocha dlhšie než som čakal, ale prídeme k nej a pokračujeme na vrchol. Páľava je neznesiteľná, ale rozhľadňa na vrchole je hotová a odmení nás nádhernými výhľadmi. Naspäť do sedla zbiehame po asfaltke, lebo chceme navštíviť ešte Vasas Szakadék pri Szentendre, kam sa presúvame autom.

Na pilišskú rozhľadňu som sa vybral aj s deťmi. Chceli vidieť hlavne zvyšky raketovej základne. Zo sedla Dva buky sme sa vybrali k rozhľadni asfaltkou a naspäť cez Vaskapu Volgy. Hore bolo vo vzduchu plno paraglajdistov, pri pohľade z rozhľadne to bol veľmi pekný pohľad.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Vasas szakadék

Zo Szentendre treba ísť smerom na Dömör kapu a za Anna Völgy pokračovať po zelenej značke. Najprv ideme popri potôčiku po zelenej, ale neskôr treba odbočiť na žltú krížovú značku a hneď po pár metroch na zelenú značku jaskyne. Tu sa ide do kopca, prechádzame okolo jaskyne (diery zakrytej konármi, aby tam niekto nespadol). Jej názov je Vasas-szakadék IV. sz. Barlangja. Mala by byť 25 m dlhá a 15 m hlboká, ale v súčasnosti je nepriechodná pre zával. V okolí rokliny je päť jaskýň a tiež samotná roklina je vlastne jaskyňa s prepadnutým stropom. Je len asi 250 m dlhá, miestami je široká menej ako meter a ani v najširších miestach nie je širšia ako približne 3 metre. Je to puklina v andezitovom bloku. Na konci rokliny je vstup do jaskyne. Mala by byť asi 40 m dlhá a 20 m hlboká, ale neodporúčam skúmať ju. Nemuseli by ste sa dostať naspäť, lebo ide strmo dolu.

Roklinka je omnoho zaujímavejšia ako som si myslel, keď som videl fotku na internete. Na jej konci je strmo klesajúca diera vstup do spomínanej jaskyne, netrúfame si tam vliezť. Môžete ísť aj po svahu okolo a pozrieť sa do rokliny zhora. Objavil som tu v dutine stromu hniezdo divých včiel. Neďaleko je studnička s informačným panelom náučného chodník (má len jednu tabuľu) okolo, ktorej rastie plno prasličiek. Ďalej pokračujeme po žltej a cez Čerešňový jarok (Czeresnyes árok). Dolina s pomerne strmými svahmi a so stopami po zosuvoch, kde v hornej časti je veľmi mladý les, skôr krovie. Namiesto značky nasledujeme stužky, ktoré sú popri chodníku priviazané o stromy. Po žltej krížovej značke sa vraciame naspäť. Možno za pár desaťročí tu bude ďalšia roklina, v sopečných pohoriach sa reliéf mení rýchlo. Ešte sa mi podarilo zazrieť líšku prechádzajúcu po kmeni zvaleného stromu na druhú stranu doliny, kde zmizla v nejakej diere...

Na vrchol Pilisa vedú aj iné značkované cesty, no najkratší je výstup zo Santova (Pilisszántó). Každý rok na jar sa tu koná výstup Slovákov na Pilis, kde sa stretávajú Slováci z nielen z tejto oblasti, ale aj zo Slovenska. Je to mimoriadne populárna akcia, na vrchu sa koná piknik a dole v Mlynkoch je kultúrny program.

Fotogaléria k článku

Najnovšie