Túra

Ostrá a Tlstá netradične

22.08.16
Keď sme boli malí "šraci", chodievali sme do Blatnickej doliny. Tatko nás odviezol autom na malú lúčku s totemom. My, deti, sme sa hrali, ale čo robil otec, netuším. Buď pracoval, alebo sa motal po okolí. Raz sa však s nami vybral na dlhšiu prechádzku. Na Ostrú. Rozhodol som sa, že si výlet z detstva zopakujem.

Blatnickou dolinou

O 6.45 h som svoje "Ferrari" odstavil na konci Blatnice a vyrazil som po štrkovej ceste. Po chvíli som si všimol, že po druhej strane potoka ide chodníček. Jedným z mostíkov som prešiel na druhý breh a vymenil som cestu za chodník. Ten sa dosť vlní. Chvíľu stúpa a chvíľu zasa klesá, ale priviedol ma na malú trojuholníkovú lúčku na miernom svahu.

Hurá, tak som to našiel. Toto je presne lúčina, na ktorej v minulosti stál totem. V smrečine poniže sa schovával otec, keď nám kriedou na stromoch vyznačil trasu, ktorou sme mali ísť. Lenže trasa obsahovala slučku, čo sme my, deti, nevedeli stráviť a tatko sa na tom z kríkov chichúňal.

Na lúke som zahol doľava a stúpal som hore suchou dolinkou. Napravo bola pod čečinou schovaná mŕtva srnka. Po pár minútach som natrafil na nedávno obnovený kopaný chodník. Zahol som naň. Chodník stúpal v serpentínach hore svahom, a čosi také sa mi vynáralo z pamäti. Lenže po čase sa chodník vyrovnal a začal kopírovať dolinu.

Traverzom na Ostrú

Chodníček vyústil na výrazný chodník. Keďže sa mi zdalo, že som príliš hlboko v Blatnickej doline, vybral som sa po výraznom chodníku smerom k Blatnici. Bolo to zle. Chodník začal prudšie klesať, preto som sa vrátil a zamieril som na juhovýchod.

Výrazný chodník traverzoval svahy a stúpal iba mierne. Bol značený červeným pásom, asi takým, akým sa značí rezervácia. Lenže na opačnej strane stromov dvojitý pás chýbal. Nebolo tam nič. Sprvu išiel traverz popod skaly, no ako stúpal, postupne sa dostal nad ne. Z dvoch ostrohov bol pekný výhľad na Drieňok. Na jednom mieste bol chodník spevnený brvnom, zdá sa, že je udržiavaný lepšie ako značené turistické trasy.

Prišiel som na rázcestie. Výrazný chodník pokračoval horizontálne, preto som zahol doľava. Ocitol som sa na slabo vychodenom chodníčku, ktorý bol vyznačený šípkami vyrezanými do stromov. Tu som si musel dávať trochu väčší pozor, aby som z chodníčka nezišiel. Po krátkom stúpaní ma vyviedol na lúku v sedle Misa a stratil sa. Neprekáža. Neďaleko som videl výraznú ryhu v tráve. Bola to žlto značená trasa, ktorá ide Juriašovou dolinou.

Prišiel som na Zadnú Ostrú. Je tu lúčka a na nej veľa skál. Nádhera. Trochu som zostúpil, minul som rázcestie a už som liezol na Ostrú. Na kopec sa ide cez malé skalné okno. Na vrchole Ostrej (1247 m) sú skaly, z ktorých je nádherný výhľad. Pokochal som sa a začal som rozmýšľať, čo ďalej. Pôvodný plán, obísť Blatnickú dolinu po hrebeňoch, som vzdal. Jednak som stratil veľa času na traverze, a tmavé mraky veštili dážď. Vrátim sa do Blatnice trasou, ktorou som chcel ísť hore.

Zbojníckym chodníkom

Vyrazil som po neznačenom, ale výraznom chodníku, na severozápad. Chodník ide hrebeňom a míňa zopár pekných skalných veží. Chodí ním viac ľudí ako Juriašovou dolinou, čo je celkom logické, pretože je kratší.

Zbehol som do sedla. Tu som zapol synovo GPS-ko a odskočil som si k neďalekému skalnému oknu. Je veľmi pekné, vidno cezeň Tlstú. Podľa informácií z internetu práve pri tomto okne bola jedna z prvých kešiek v Turci. Škoda, že sem nevedie značený turistický chodník.

Vrátil som sa do sedla a pokračoval som v zostupe. Na Xichtoknihe mi ktosi napísal, že som tu išiel po takzvanom Zbojníckom chodníku. Nie je značený, je však uvádzaný v starých sprievodcoch. Chodník ústi na traverz značený červeným pásom v dosť ostrom uhle. Ľudia, ktorí to tu nepoznajú, môžu odbočku na hrebeň ľahko minúť.

Takže ďalej som zostupoval traverzom. Ten sa v závere vetví ako delta rieky. Snažil som sa voliť vždy najviac vychodený chodníček a prišiel som k amfiteátru v ústí Blatnickej doliny.

Tlstá

Hodil som očkom na parkovisko, skontroloval som svoje vozidlo a zamieril som do Gaderskej doliny. Asfaltka v doline má presne rovnakú funkciu ako dunajská hrádza pri Bratislave. Premávajú sa po nej cyklisti a korčuliari. A tak ako pri Bratislave, aj tu ide najmä o imidž.

Zahol som do Konského dolu. Podľa mojich spomienok z detstva tu mala byť divoká dolinka, v ktorej sú porozhadzované obrovské balvany. Lenže šutre sa časom akosi zmenšili a dolina vôbec nepôsobí divoko.

Minul som Muráň a po miernom blúdení som našiel rázcestie. Na ostrohu s vyhliadkou som zjedol neskorý obed. Za ostrohom sa chodník akosi čudne krúti, dolinu som mal raz napravo a raz naľavo, no nakoniec som vyšiel na Tlstú (1373 m).

Z Tlstej je ešte krajší výhľad ako z Ostrej, pretože je vyššia a viac vytŕča do Turčianskej kotliny. Keďže hore dosť fúkalo, oddychoval som vyvalený v tráve. Nakoniec dnes pršať nebude. Aj na Tlstú vedie neznačený kopaný chodník, ale ešte nikdy som ním nešiel.

Zostup z Tlstej trochu skomplikoval nedávny polom, no značkári trasu vyčistili a kde bolo treba, tam ju preložili. Je tu zopár vyhliadok. Na všetky som odbočil. Páčili sa mi.

Mažarná

Tesne nad jaskyňou Mažarná sú reťaze. Hmm. Takže som dnes išiel dvomi zaistenými cestami. Jednou do skalného okna na Ostrej a jednou tu. Boli však kratučké a ich náročnosť bola A/B. Na Mažarnú som si pamätal. Akoby aj nie, veď sa spomína v knihe povestí z Turca, ktorú som ako decko čítal. Tuším sa volala “O Blažejovi, čo sa nebál”. Prekvapilo ma však, že sú pod Mažarnou aj ďalšie, možno o čosi menšie jaskyne. Zbehol som na asfaltku a o 16.15 h som sa vrátil k autu. Nakoniec som dnes absolvoval peknú prechádzku, hoci inú, ako som pôvodne zamýšľal.

Záverom

Ráno som išiel do Blatnice po panelovke, ktorá bola takmer prázdna. Je to tak otrasná cesta, že som sa rozhodol vracať cez Mošovce a Turčiansky Michal. A tu som zistil, prečo po panelovke z Turčianskych Teplíc skoro nikto nechodí. Dedinami ju obchádzali nielen autá s ešpézetkami BB, PP a TT, ale aj z Čiech.

Diskusia
Ostrá a Tlstá netradične 23/08/16 15:31 7 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Cez Hochanger na snežniciach Niektoré kopce majú čudné mená. Taký Hochanger by sa dal preložiť ako Vysoký hnev. Kopec je lúčnatý, mali by byť z neho pekné výhľady. Najjednoduchší výstup je zo sedla Seeberg Sattel, no od Turnau je to zaujímavejšie. Túru som plánoval podľa stránky pána Paulisa. Musel som si ju však trochu skrátiť, pretože jeho tempo nijako nestíham. 21/02/17 Martin Knor Svet
Extra Najvyššie kopce Slovenska - záverečné zhrnutie Turisti zbierajú rôzne veci. Niekto turistické známky, iný kamienky z vrcholov, ďalší rozhľadne či fotografie smerovníkov. Poznám však viacero turistov, ktorí zbierajú najvyššie kopce. Jeden chce vyliezť na najvyššie kopce všetkých svetadielov, ďalšiemu stačia štáty Európy. Séria článočkov je venovaná najvyšším kopcom oblastí Slovenska. Geomorfologických celkov, čiže pohorí, kotlín, pahorkatín... Je ich u nás 84 jednotiek. Dosť na to, aby človeku chvíľu trvalo, kým vylezie na najvyšší kopec každej z nich. 15/02/17 Martin Knor Zaujímavosti
Extra Najvyššie kopce Slovenska - západ Posledný diel seriálu o najvyšších kopcoch je venovaný geomorfologickým celkom na západe Slovenska. Nachádzajú sa tu nižšie pohoria a najmä rozľahlá Podunajská nížina. Podobne ako v predchádzajúcich častiach, oblasti sme zoradili abecedne a písmenom sme ich vyznačili na priloženej mapke. Za názvom oblasti nasleduje najvyšší kopec a stručný opis s odkazom na mapu. 08/02/17 Martin Knor Zaujímavosti
Najnovšie články na titulke
 
Túra Náučný chodník Zbojnícke studničky v Novej Bani V okolí Novej Bane pribudlo v posledných rokoch viacero noviniek pre turistov. V roku 2014 vznikol náučný chodník Zvonička, značený žltou pásovou značkou KST a najnovšie aj tvarovými zelenými značkami náučného chodníka (NCH). V roku 2016 značkári KST vyznačkovali novú modrú TZT, spájajúcu mestá Nová Baňa a Žarnovica. Napokon, v novembri 2016 pribudol aj druhý náučný chodník - Zbojnícke studničky, ktorý spája oblasť Kohútova s Tajchom a dopĺňa tak novovzniknutú sieť značených chodníkov. Zdá sa však, že to ešte nie je všetko. V budúcnosti sa počíta so sprístupnením chodníka k najmladšej sopke na Slovensku – Putikovmu vŕšku pri Tekovskej Breznici. dnes Vladimír Kobza Pohronský Inovec
Cyklotúra Ľubochnianskou dolinou k Vyšnému tajchu a Močidlu Ľubochnianska dolina patrí svojou dĺžkou 25 kilometrov medzi najdlhšie na Slovensku. Z tohto dôvodu tu veľa peších turistov nenájdete. Avšak pre bicykel je dolina ako stvorená. A tak jedného dňa počas leta padá rozhodnutie, že sa práve sem pôjdeme pozrieť a pokúsime sa prebicyklovať dolinu z Ľubochne až na Močidlo. Pôvodný plán bol otočiť sa pri horárni Blatná, o niečo nižšie. Ale keď som sa dočítala, že práve vo vyšnej časti doliny sa nachádza zaujímavý tajch, náš cieľ sme posunuli až na Močidlo nad tajchom. Uvidíme, či sa nám to podarí... včera Jana Bílešová Veľká Fatra a Choč
Test Bergans Helium W 40 – batoh pre gramárov Batohy v kategórii 35-45 litrov mám najradšej zo všetkých pre ich univerzálnosť. Viem sa do nich pohodlne zbaliť na predĺžený víkend do hôr a zároveň, keď stiahnem kompresné popruhy, sú v pohode použiteľné aj na jednodňovku. Tým pokryjem značnú časť svojich aktivít v horách. Taký je aj Bergans Helium W 40, ktorý navyše pridáva "visačku" najľahšieho batohu s chrbtovou konštrukciou vo svojej veľkostnej kategórii – váži totiž iba 1 kg. 22/02/17 Ľubomír Mäkký Batohy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Ostrá a Tlstá netradične 23/08/16 15:31 7 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Veľká Fatra - Bralná Fatra (Národný park Veľká Fatra)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1373 m n. m.

    • min: 515 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1720 m

    • klesanie: 1719 m

  • Vzdialenosť
    • 21 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • jar

  • Dátum túry
    • 29.05.2016

  • Štart trasy
    • šírka: 48.9316 ° SŠ
      dĺžka: 18.9337 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.93149 ° SŠ
      dĺžka: 18.93366 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Gader

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Martin (vlak, bus) - Blatnica (bus, veľké parkovisko na konci obce)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
Práve nás číta 746 ľudí
1.56 (1.09)