Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Výhľad smerom k Oblíku
Výhľad smerom k Oblíku Zatvoriť

Túra Čierna hora, Tri chotáre a Tri oltáre

Konečne sa dostávam do severozápadnej časti Slanských vrchov a môžem si postupne poprezerať lokality, ktoré vôbec nepoznám. O to viac ma láka spoznať nové miesta a postupne prejsť podrobnejšie rozsiahle pohorie (dĺžka okolo 60 km a šírka 20 km). Je to obrovské územie s množstvom vrchov, dolín, skalných útvarov a prírodných výtvorov, potokov...

Vzdialenosť
23 km
Prevýšenie
+1386 m stúpanie, -1541 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 23.05.2016
Pohoria
Slanské vrchy
Trasa
Voda
prameň pri chatke Sova
Doprava
Prešov (vlak, bus) - Zlatá Baňa (bus)
Ruská Nová Ves (bus) - Prešov (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.1111 Košice sever (1:50.000)

Stále ma utvrdzuje, že ešte stále je čo nájsť a objaviť v mojej srdcovke. Aj keď dnes vo väčšine prípadov príroda trpí ťažbou dreva a devastáciou krás, stále však prevyšuje to krajšie, čo nám príroda ponúka. Poďme sa pozrieť za zaujímavosťami, ktorými som na poslednom vandri spoznal v oblasti nad Zlatou Baňou v okolí druhého a tretieho najvyššieho bodu - Čierna hora a Tri chotáre.

Trasa

Zlatá Baňa – sedlo Červená mláka – Čierna hora – Lysá – Hanušovské sedlo – Tri chotáre – Javornícka poľana – chata Fricka – Tri oltáre (Nad Remetovou) – chata Sova – Soľnohrad – Zbojnícky hrad – Ruská Nová Ves

Čaká nás s priateľom trocha dlhšia cesta autobusmi, ale inak sa to nedá realizovať. Musíme si trocha privstať, aby sme mali čo najideálnejšie spojenie do Košíc, Prešova a následne do Zlatej Bane, kde v strede dediny pri kostole a obecnom úrade začneme putovanie. Zlatú Baňu trochu poznám, a tak len zopár fotografických záberov a vyrážame okolo Zlatobanského potoka smerom do rovnomennej doliny za novými poznatkami. Niekedy dávno, ešte pred viac ako štvrťstoročím som tade schádzal pri jednej túre na Šimonku. Smerovník ukazuje po modrej značke stále hore v smere cez Hermanovský hrebeň do Bystrého. Sme v lese, až prídeme k miestnemu smerovníku náučného chodníka, kde chodník odbočuje vpravo k bani na zlato, ale tam nejdeme. Budeme pokračovať stále len miernym stúpaním až do sedla Červená mláka. Ešte počas trasy, kým sa dostaneme do sedla, máme možnosť po pravej strane vidieť peknú skalu. A vedľa, len niekoľko desiatok metrov je baňa Jozef (vľavo), kde sa ťažil počas vojen antimón. Trocha si to poprezeráme a pokračujeme vpred.

Dostávame sa do sedla Červená mláka na medzinárodnú magistrálu, hrebeňovku s označením E3. V sedle sa pripája zelená značka z Petroviec na Zlatú studňu. Nás bude zaujímať práve červená E3, ktorou sa dostaneme na druhý najvyšší vrchol Slanských vrchov - Čierna hora. Ak by sme chceli ísť na najvyšší vrch Šimonku, tak by sme odbočili na opačnú stranu, tá však nie je dnes pre nás smerodajná. Naše ciele sú celkom iné, pre mňa neznáme miesta v severnej časti pohoria.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Smer Čierna hora (1073 m)

Zo sedla budeme stúpať hrebeňom na vrchol. Keď sme tu boli vo februári, tak sa všetko belelo snehom a bolo to úplne iné ako dnes. Slniečko hreje a občas sa objaví kopovitý oblak. Všetko je v plnom kvete, veď máj je v druhej polovici a čo nevidieť príde leto. Dnes nás zaujímajú skalné vyhliadky a miesta, ktoré sme si v zime počas organizovaného výstupu nemohli detailnejšie poprezerať.

Zo sedla Červená mláka od hríbika stúpame stále strmšie hrebeňom a sprevádza nás červená medzinárodná E3, ktorá dnes pre nás bude až do záveru dňa jedinou značkou, ktorou pôjdeme. Prechádzame hrebeňom plným skál a skaliek ku kóte 1001,3 m (označované ako Adamovo peklo). Potom sa trocha zíde dole do sedielka a opäť sa stúpa k prvej vyhliadke pod Čiernou horou s malou skalkou. Otvára sa nám nádherný výhľad na majestátny a mýtmi opradený Oblík a ďalej na juh Ivanov vrch, Praporec, a tiež aj najvyššiu Šimonku. Východnejšie je vidieť Hermanovce nad Topľou, Bystré, Hanušovce nad Topľou a ďalšie dediny.

Máme za sebou prvú vyhliadku a pokračujme k ďalšej. Tú nachádzame vpravo asi 150 m SV od odbočenia červenej vľavo na JZ. Je na skalke a pod skalkou na rúbanisku. Taktiež poskytne rovnaké pohľady ako predchádzajúca. Vraciame sa na značku a ideme ďalej smerom k vrcholu, len 50 m od značkovaného chodníka je vidieť pekné skalné zoskupenie so zarastajúcou vyhliadkou. Zaujímajú ma však pohľady zdola na skaly a tiež iná časť, mohutnejšia, ku ktorej som sa počas zimnej návštevy nedostal. Musím si to poprezerať a až potom pôjdem k vrcholu. Môj parťák dole nejde, a tak upaľujem za ním, aby som ho dohonil ešte pred príchodom k smerovníku s vrcholovou knihou. Samotný vrchol s vrcholovým kameňom je ešte okolo 200 metrov v smere žltej značky na Sigord. Vrchol si však musíme ísť pozrieť, odtiaľ pôjdem po neznámych miestach. Celá Čierna hora je zalesnená okrem spomínaných vyhliadok. Zápis do vrcholovej knihy, chvíľka na oddych, niečo zjesť i uhasiť smäd a kráčame ďalej lesným chodníkom okolo vrcholu západným smerom ku Zbojníckej skale.

Zbojnícka skala

Nachádza sa v nadmorskej výške okolo 980 m západne od vrcholu Čiernej hory nad Zbojníckou dolinou. Je to veľmi pekné skalné zoskupenie menších a väčších skál aj s vyhliadkou do doliny a okolie. Určite by potrebovali trocha viac času na prieskum okolia, hlavne z dolných častiach pod skalami, ale na to dnes nie je čas. Ešte toho dnes bude naozaj veľmi veľa. A tak zopár fotografii do turistického albumu z neznámeho miesta a sme späť na značkovanom chodníku a pokračujeme k ďalšej zaujímavosti putovania (severovýchodne od skál). Cesta k Lysej ubehne rýchlejšie, ideme zvážnicou, a tak je to pohodlnejšie. Konečne sa dostávame k tabuľke na strome s označením Lysá (900 m) podľa máp je vrchol trocha vyšší - 956 m.

Vartáši – Slovenské Moai

Priateľ navrhuje, aby sme išli hľadať zaujímavé skaly, ktoré sa nachádzajú na dvoch miestach. Jedno sa ma nachádzať podľa údaja, ktorý si dal do gpx práve niekde od nás nižšie dole. Strmým svahom schádzame z kopca dole severným smerom až na zvážnicu, pod ktorou sa nám objavia dve zaujímavé skalky, ktoré si zdokumentujeme a odfotíme. Teraz potrebujeme nájsť ďalšiu časť, a tak to ideme hľadať. Mali by sa nachádzať západnejšie, niekde po ceste, na ktorej sme. Prejdeme niečo cez 300 m a po ľavej ruke sa objavujú Vartáši. Ak by sme pokračovali hrebeňom, tak by sme sa k ním dostali, ale na druhej strane možno by sme nešli k druhým. Krásne skalky stali za to, aby sme si ich obzreli. Motáme sa v druhej časti, kde je prírodných výtvorov viac, neskutočné, čo príroda dokáže vytvoriť. Od Vartášov vystupujeme na vrchol hrebeňa, kde je informačná tabuľa o lokalite, a tak sa niečo môžeme dozvedieť. Skutočne nevšedná podivná Obria skala, skalné ihly a vežičky, nepravé skalné okno a postava, ktorá pripomína sochu z Veľkonočných ostrovov. Preto názov Vartáši - Slovenské Moai. Uvedená je miestna legenda. Citujem: „Skántrili ste mojich verných vartášov z Lysej! Od tej chvíle vaše čierne duše na večnosť budú skliate do skál s vartovaním pred takým zlom, ktoré opantalo vás parobci z podhoria,“ hrmel duch Slanských kopcov, spravodlivý a mocný Šimon nad štvoricou bratov vražedníkov. Zrazu sa tu pod bradou Lysej vypli prečudesnobizarné štíhle skaliny Zdajú sa byť onakvejšie, čo by zo sveta človečieho a nie z nemého, kamenného. Vartáši!.

Nádherné miesto nad Hanušovským sedlom, ani sa nám odtiaľ odísť nechce, ale čas tlačí, a tak musíme pokračovať ďalej, veď to sme asi v polovici naplánovanej trasy. Za chvíľu sa po hrebeni dostaneme do spomenutého Hanušovského sedla a odtiaľ nás čaká opäť výstup hrebeňom na v poradí tretiu najvyššiu horu pohoria.

Tri chotáre (1025 m)

Cez Hanušovské sedlo naprieč červenú hrebeňovku pretína modra značka v smere Sigord, Šťavica, cez Zlatú studňu do Pavloviec. Nás čaká len stúpanie po hrebeni až k vrcholu Troch chotárov. Cestou ešte s malým odbočením k výhľadu nad rúbaniskom v smere SV do doliny a Hanušovce nad Topľou. Časť vrcholu je takisto zalesnená a neposkytuje veľa výhľadov. Príroda je aj napriek tomu, že prechádzame lesom, nádherná a krásna. Vždy nám dokáže niečo nepredvídané pripraviť. Zažil som tu veľmi príjemné stretnutie s priateľom Lacom, ktorého som mal možnosť spoznať len na Facebooku. Práve spoločné záujmy a príroda zariadila milé a srdečné stretnutie.

Ešte musím spomenúť, že v jednej časti vrcholu som odbehol k miernej kamennej vyvýšenine a potom len smer dole na nádhernú lúku v úkryte okolitých stromov s názvom Javornícká poľana, kde prichádza zelená značka od dediny Podhradík. Z Javorníckej poľany sme za štvrťhodinku pri chate Fricka, ktorú si tiež trocha poobzeráme. Je to tu nevykosené a je vidieť, že sem skoro nikto nechodí (50 m nižšie je smerovník). Nás čaká ešte jedno stúpanie, a to smerom po hrebeni na vrchol Tri oltáre, tiež Nad Remetovou alebo len Oltáre.

Oltáre

Stúpame hore hrebeňom, zo začiatku je to ťažšie, cesta je rozbitá od ťažby, ale ponúkla nám na rúbanisku výhľad do doliny pod Zlatou Baňou v údolí potoka Delňa. Južná strana hrebeňa je strmšia a skalnatejšia, tak sa dostaneme k miestu, kde je farbou na strome vypísané: Oltáre. Nachádzajú sa tu skaly, ktoré by mohli pripomínať názov. Trocha zídem aj dole nižšie, ale na dôkladnú prechádzku nie je čas a ani dostatok síl. Ešte nás čaká jedno zaujímavé miesto, ku ktorému sa dostaneme až zídeme dole z hrebeňa.

Dostávame sa ku chatke Sova. Vyzerá trocha lepšie a je vidieť, že sem občas niekto zavíta aj okrem turistov. Celkom fajn posedenie pri chatke, kde na terase by sa dalo prespať alebo schovať v nečase. Len niekoľko metrov nižšie je studnička s príjemnou pitnou vodou (nemal som žiadne zdravotné ťažkosti). Odchádzame po malej lúčke od chatky, kde sme si trocha oddýchli a niečo zahryzli. Cesta lesom a mladinou ubieha rýchlo, a tak niečo cez dva kilometre máme opäť za sebou a stojíme pod miestom, kde stál niekedy Soľnohrad – Zbojnícky hrad, čo nám zvestuje informačná tabuľa v sedle pod dnes posledným výstupom.

Soľnohrad – Zbojnícky hrad

Nad dedinou Ruská Nová Ves sa na vrchu Zámček (661 m) nachádzajú pozostatky hradu. Je tu len niekoľko pozostatkov múra a veže. Najprv tu bol vraj stavaný drevený hrad a následne kamenný. Povolenie na stavbu dostal Juraj Bokša od Ladislava IV. za zásluhy v boji proti českému kráľovi Otakarovi. Bol tiež majetkom Soosovcov. Tak ako väčšina hradov na Slovensku bol v roku 1715 zbúraný. Od roku 1964 je to prírodná rezervácia s rozlohou 8 ha.

Po obhliadke ruín hradu schádzame dole a pokračujeme cestou do dediny, kde dnešné putovanie ukončíme čakaním na spoj do Prešova. Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške 430 m. Dnes je dedina takmer súčasťou mesta a premáva sem miestna hromadná doprava. V blízkosti stojí vojenská posádková strelnica.

Zhodnotenie

Určite budeme dlho spomínať na prežitý deň. Sme plní nových zážitkov, spoznaných nových miest v Slanských vrchoch, ktoré nám učarovali a nedajú spať. Ešte chvíľu potrvá, kým ich spoznáme. Aspoň najkrajšie a najdôležitejšie miesta, ktoré nám počas turistiky odhaľujú. Aj napriek tomu, že ich mám prejdené po celej dĺžke, ale nie po šírke, tak ma budú ešte vždy lákať. Hory sú popretkávané spleťou ciest a cestičiek, či už turistických, ale aj neznačených, ktoré ma dovedú k neznámym miestam a odkryjú ďalšie svoje tajomstvá. Dnes je na konci jeden z najkrajších turistických dní, ktoré som mal možnosť stráviť v prírode s množstvom zážitkov.

Fotogaléria k článku

Najnovšie