NCH K prameňom Bebravy

Rozhodli sme sa navštíviť chodník k prameňom Bebravy, o ktorom som sa dozvedela prostredníctvom krásnej knižky Náučné chodníky juhozápad a severozápad. Zobudili sme sa do pekného sobotného ránka, ako stvoreného na výlet do prírody. Po výdatných raňajkách sme vyrazili do obce Čierna Lehota. Prechádzali sme peknými dedinkami s nádhernými lúkami. Na azúrovo modrej oblohe lietali dravce.

Dostali sme sa do obce, ktorá je ukrytá pod malebnými Strážovskými vrchmi. Nachádzajú sa tu pekné domčeky so záhradami, v ktorých si ľudia pestujú plodiny alebo vegetia na lavičke. Prekvapilo ma, že tu majú tabuľku označujúcu parkovisko s miestom na pohodové parkovanie. V odľahlej dedinke by som to vôbec nečakala, zvyčajne máme niekedy problém nájsť miesto na parkovanie. Smerovníky označovali Rohatú skalu - Hrádok a Bebravskú dolinu. Majú tu peknú drevenú tabuľku: „Kto sa v práci nenaskáče, pri sedavom zamestnaní, tomu výstup na Rohatú spraví dobre, skúste sami“. Rozhodli sme sa najprv prejsť na Hrádok, ku ktorému viedol náučný chodník.

Náučný chodník Hrádok Rohatá skala

1. Obec Čierna Lehota,
2. Zver našich lesov,
3. Rohatá skala,
4. Rastliny nášho regiónu,
5. Lokalita Hrádok.

Stúpali sme do strmého kopca a kochali sme sa pohľadom z lúky na krásnu prírodu, doliny Bebravy. Vládol tu pokoj a ticho hôr. Slniečko pomaly začalo pridávať na sile hrejivých lúčov a stúpali sme do strmého kopca. Ocitli sme sa na rozľahlej lúke, z ktorej sme sa pozerali priamo na Hrádok. Na tráve sa ligotali kvapky rosy. Započúvali sme sa do hlasu dravca, ktorý prelietaval nad nádhernou krajinou. Vstúpili sme do lesného chrámu, v ktorom sa nachádzali majestátne staré buky, ktoré mali bizarne pokrútené tvary. Oblasť mi vyrazila dych z krásnej prírody. Stromy boli obrastené machovým kobercom a ozdobené boli hríbikovými strieškami. Staré popadané drevo bolo všade navôkol a navodzovalo atmosféru prastarého lesa. Územie mi pripomínalo blízku Rysiu rezerváciu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Na vrchole Hrádku sme sa najedli a kochali sme sa pohľadmi na kopce so zelenými stromami a zvlnenými lúkami. Lokalita Hrádok bolo zaniknuté opevnenie z 12. a 13. storočia.

Náučný chodník K prameňom Bebravy

1. Čierna Lehota,
2. Voda v živote našich predkov,
3. Zraniteľnosť vody,
4. Ponitriansky skupinový vodovod,
5. Ochrana vody.

Z Hrádku sme pokračovali náučným chodníkom k prameňu Bebravy, ktorý je venovaný vzácnej vode. Cieľom chodníka je poskytnúť informácie o miestnych zdrojoch kvalitnej podzemnej vody. Dĺžka chodníka je 7,5 km a čas prechodu okolo 3 hodiny.

Chodník viedol dolu kopcom, kde sa nachádzali pekné stromy. Dostali sme sa k náučnému panelu, venovanému vzácnej vode. Nachádza sa tu ohnisko, kde si môžete opiecť proviant. Je tu odkaz pre turistov, aby sa správali ako na návšteve a dodržiavali čistotu v lese a neplašili hlukom zver.

Prechádzali sme lesnou cestou a zrazu sme zbadali, ako sa na nás díva srnka. Nehybne sme stáli a sledovali obyvateľku lesa. Po peknom zážitku sme pokračovali hore dolinou priamo k prameňu Bebravy. Naskytli sa nám pekné výhľady na zelené hory a pri prameni sedela hnedá žabka. Sadli sme si do trávy a vychutnávali sme si pokoj prírody. V horúcom počasí sme sa osviežili studenou vodičkou z prameňa. Bebrava je vrchovinovo-nížinným typom rieky. Pramení na severných svahoch vrchu Záhradčie. Bebrava je druhou najkratšou riekou na Slovensku.

Pokračovali sme peknou Bebravskou dolinkou. Cestu nám lemovali pekné stromy a potôčik nám svojim zurčaním spríjemňoval cestu. Vdychovali sme svieži horský vzduch s vôňou horských byliniek, ktorým sa nevyrovná žiadna voňavka. Pri aute nás oslovil domáci a poradil nám, že tu môžeme chodiť aj týždeň a stále je tu čo objavovať. Keďže na začiatku sme si nevšimli odbočku k Rohatej skale, rozhodli sme ju navštíviť, ťahalo ma to k nej ako magnet.

Rohatá skala

Zopakovali sme si úvodný výstup a na rozľahlej lúke sme odbočili doprava. Na strome boli namaľované šípky označujúce krásnu vyhliadku k Rohatej skale. Bolo tu krásne zelené papradie a rôznorodá kvetena s materinou dúškou voňavou, ktorá má liečivé účinky. Dostali sme sa k zaujímavým skalným hrotom Rohatej skaly, z ktorých bol výhľad na dedinku Čierna Lehota a za ňou sa rozprestierali zelené lesy a vrchy. Jašterice sa snažili pred nami rýchlo ukryť. Napili sme sa vodičky, ktorou sme si pripili na ochranu vzácneho nápoja. Boli sme nadšení z peknej vyhliadky a ani sa nám nechcelo odísť z pokojného kraja.

Z parkoviska sme sa išli pozrieť k náučnej tabuli č. 2, ktorá ponúka príbeh jediného vodného mlyna v Čiernej Lehote, ktorý musela mlynárova rodina rozobrať. Maľba vodného mlyna bola vytvorená na základe spomienok mlynárovho syna. Je škoda, že sa objekt nezachoval. Mlynica v Čiernej Lehote existovala niekoľko storočí až do roku 1966, a bola postavená hneď na začiatku dediny. Drevené žľaby privádzali vodu na vodné lopatkové koleso zvrchu a prevodová sústava prenášala získanú energiu cez ozubené kolesá k mlecím kameňom.

Vedľa informačnej tabule je možnosť občerstvenia pre turistov a za symbolický príspevok sa môžete osviežiť pivkom, ktoré je umiestnené v skrýši zakryté krytom. Posedíte si na drevenej lavičke a pokocháte sa výhľadom na krásne skaly a prírodu. Bola som očarená z neznámej oblasti a kladne hodnotím výborné značenie chodníka a pútavé náučné tabule v kombinácií s čarovnou prírodou Strážovských vrchov. Náš výlet sme ukončili na Inoveckej chate, kde sme si pochutili na šošovicovej polievke a obrovskej parenej buchte s makom. Porozprávali sme naše zážitky cyklistom pri dobrom pivku.

Zaujímavosti z náučného chodníka

V katastrálnom území obce Čierna Lehota je zdokumentovaných viac ako 23 jaskýň. Poznáme ich pod názvami ako Jaskyňa pod Brečtanom, Jaskyňa v Osičí, Jazvečia jaskyňa, Dubná skala a iné. Čierna Lehota je podhorskou obcou s prvou písomnou zmienkou z roku 1389.

Nachádza sa tu chránené vtáčie územie európskeho významu. Podhorie podľa informácií odborníkov patrí na Slovensku k najbohatším lokalitám z hľadiska výskytu orchideí. Stará Bebrava je prírodná pamiatka na ochranu lokality výskytu skamenelín živočíchov z obdobia druhohôr.

Zdrojmi pitnej vody v obciach Podhoria, vrátane Čiernej Lehoty, boli v minulosti studničky a pramene, z ktorých voda prirodzene vytekala. Až neskôr k nim pribudli ručne kopané studne. Voda bola tiež nevyhnutnosťou v mnohých výrobných procesoch, konkrétne v Čiernej Lehote sa využívala pre vodný mlyn i na močidlá. Na Štedrý večer sa do studne dávala štipka soli, orech, jablko, chlieb, oblátka, cesnak, aby nevyschla, aby bola chutná a zdravá. Vodu a jej zdroje mali ľudia oddávna v úcte a považovali ju za posvätný živel.

Vedci sa zhodujú v názore, že život vznikol práve vo vode. Bez vody, naopak, život zaniká. V roku 1993 vyhlásilo Valné zhromaždenie OSN 22. marec za Svetový deň vody.

Bez našej každodennej aktívnej účasti na ochrane a šetrení vody nie je možné trvalé zabezpečenie kvalitnej pitnej vody. Preto zodpovedne nakladajme s látkami, ktoré môžu kvalitu vody vážne ohroziť. Ide najmä o rôzne chemikálie a obaly z nich, čistiace prostriedky či nadmerné používanie postrekov a hnojív. Podieľajme sa na dobrovoľníckych aktivitách v komunitách zameraných na ochranu miestnych vôd. Buďme aktívni! Existuje množstvo spôsobov, ako každý z nás môže znížiť spotrebu pitnej vody v prostredí, v ktorom žije. Od šetričov splachovacej vody v toaletách, až po regulátory prietoku vody vo vodovodných batériách, vrátane sprchových časovačov.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek