Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Prechádzky na popoludnie - hrad Sitno

Tretia naša prechádzka nás zavedie do našich najväčších sopečných kopcov, do Štiavnických vrchov. So Štiavnickými vrchmi ma spája okrem mnohých turistických zážitkov aj to, že som v meste Banská Štiavnica strávil štyri roky na štúdiách. Preto patrí toto mesto a jeho okolie k mojim srdcovým krajom, do ktorého sa vždy rád vraciam.

Vzdialenosť
cca 6 km
Prevýšenie
+375 m stúpanie, -375 m klesanie
Náročnosť
ľahká, 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
0,5 dni
Obdobie
zima – 01.02.2007
Pohoria
Štiavnicke vrchy
Trasa
  • Štart: mapa
  • Koniec: mapa
  • Najvyšší bod: 1009 m n. m.
  • Najnižší bod: 634 m n. m.
Voda
pod Petrovym vrchom, pri Počúvadle
Nocľah
nie
Doprava
vlastná alebo autobus z Banskej Štiavnice
SHOCart mapy
VKÚ č. 138 - Štiavnicke vrchy

Štiavnické vrchy

Ako býva mojim dobrým zvykom, najprv pár riadkami priblížim kraj, v ktorom sa nachádzame. Štiavnické vrchy, ako som už povedal, je naše najväčšie sopečné pohorie a zároveň naše najväčšie veľkoplošné chránené územie. Ich rozloha je 77 630 ha a za CHKO boli vyhlásené v roku 1979. Ich prvé prebudenie sa k životu a teda prvá vulkanická činnosť začala v treťohorách pred asi 17 mil. rokmi. Postupne činnosť slabla, až na výnimky typu Putikov vŕšok pri Novej Bani, ktorý je naša najmladšia sopka. Prevažne sú Štiavnické vrchy zložené z andezitov a sopečných trosiek, s lokálnymi výskytmi čadiča a ostrovčekmi bridlíc, dolomitov a vápencov. Pôvodný tvar pohoria nie je zachovaný, ale je značne rozrušený tektonickými a erozívnymi pohybmi. Pre zaujímavosť, Štiavnicky stratovulkán radíme s jeho rozmermi cca 2000 km2 k najväčším sopkám v Európe. Najvyšším vrcholom Štiavnických vrchov a ich hlavná dominanta je Sitno s 1009 m n. m.
Štiavnické vrchy sú zaujímavé z viacerých hľadísk, okrem iného tým, že sa tu stretajú dva rozdielne klimatické typy a preto tu môžeme pozorovať zástupcov aj karpatských aj teplomilných druhov fauny a flóry. Ďalšou zaujímavosťou sú štiavnické tajchy, čo je sústava umelých záchytných vodných nádrží so zbernými jarkami, voda z ktorých slúžila na poháňanie banských strojov.
O Štiavnických vrchoch by sa dalo písať ešte veľa, veľa riadkov, preto spomeňme ešte niektoré zaujímavé prírodné miesta ako Kalvária, Vyhniansky travertín, Kamenné more, Kašivárová, Krupinské bralce, Žakýlske pleso, a poďme nazrieť trochu do histórie, ktorú už písal človek svojim umom a rukami.

Hrad Sitno

Na vrchu Sitno panoval čulý život už od prvých storočí nášho letopočtu. V rámci systému opevnení tu vybudovali opevnené hradisko Kvádi, prví Slovania sa tu usídlili v polovici 6. stor. Samotný hrad, ktorého ruiny sa nachádzajú asi 15 minút chôdze pod vrcholom Sitna pochádza pravdepodobne z prvej polovice 13. storočia a bol súčasťou rozsiahlej vojenskej pevnosti, ktorá mala veľký význam kvôli ťažbe vzácnych kovov a tatárskemu ohrozeniu. Viac zmienok pochádza z 16. storočia, keď hrad vyrvalo kráľovské vojsko z rúk lúpežného rytiera Melichara Balassu. Potom slúžil hrad ako protiturecká pevnosť a neskôr ho dostal do držby kapitán Ján Krušič. V 17. storočí sa dostal do vlastníctva rodiny Koháryovcov a na začiatku 18. storočia sa ho zmocnili a zničili ho kuruci Františka Rákocziho II. Odvtedy je hrad v ruinách.

Ako na hrad

Trasa, pri ktorej som spojil prehliadku hradu Sitno a návštevu vrcholu Sitna, začína pri najznámejšom tajchu – Počúvadle. Počúvadlo je v sezóne strediskom rekreácie ľudí, čo si vychutnávajú skôr prítomnosť vody ako vrchov. Od Počúvadla vyrazíme z parkoviska východným smerom po zelenej značke. Začneme stúpať, ale nič náročné, je to tak akurát na jemné zadýchanie s naberaním výšky. Chodník je výrazný, vedie pomedzi buky a duby, postupne sa mierne dvíha a skalnatie. Po necelom kilometri sa dostaneme k studničke. Pri nej sa chodník točí doprava a potom mierne doľava a vychádza na Tatársku lúku. Zároveň sa dostávame aj na Náučný chodník Sitno. Tatárska lúka je známa lúka pod samotným masívom Sitna a tvorí v podstate sedlo medzi Sitnom a Petrovým vrchom. Bol na nej vysadený tzv. Jubilejný háj, čo je lesík v tvare starého štátneho znaku. Obrysy sú zo Sitna ešte ako-tak viditeľné, ale to je všetko. Po prejdení Tatárskej lúky sa dostaneme pod les na križovatku značiek. My si budeme všímať modrú značku, ktorá prichádza zo sedla Krížna a pokračuje nahor pod skalné veže Sitna. Po krátkom stúpaní lesom a pár umelých aj kamenných schodoch sa dostávame pod prvé skalné veže rovno pred Téryho štrbinu. Značka pokračuje doľava systémom serpentín a devených schodov, mimochodom čerstvo zrekonštruovaných, až na vrcholové temeno Sitna. Schodov som narátal 277, ale aj s pár kamennými. Po posledných schodoch je dobre hneď strmo odbočiť doprava a dostaneme sa na výhľadové skaly s asi najkrajšími výhľadmi zo Sitna. Máme ako na dlani Banskú Štiavnicu, Tatársku lúku a pri dobrej viditeľnosti aj celé spektrum severných pohorí. Treba však zachovať zvýšenú opatrnosť, skaly sú dosť exponované a vzdušné.
Na vrchole Sitna sa nachádza výhliadková veža s malou expozíciou o sitnianskej prírode, potom rozostavaná chata na mieste starej chaty A. Kmeťa a dominanta je obrovský vykrývač s vojenskou základňou. V letnej sezóne je vo výhliadkovej veži otvorený aj bufet.
Po krátkom oddychu a pokochaní sa výhľadmi pokračujeme ďalej. Tentoraz zamierime z vrcholu Sitna smerom na juh a po pár metroch sa napojíme na asfaltovú cestu. Ideme po modrej značke. Asi po 15 minútach zostupu sa nám po pravej strane otvorí lúka s pár stromami. Pri ceste nájdeme aj smerovník s nápisom „HRAD“. Odbočíme na lúku a na jej konci sa nám mierne vľavo ukáže skalné bralo so zakonzervovanými ruinami hradu. Po pravej strane máme zase prístrešok, ktorý sa dá v lete slušne využiť na prespanie. Pri prehliadke hradu opäť odporúčam zvýšenú opatrnosť a rešpekt pred prácou nadšencov, ktorí ruiny konzervujú. Zaslúžia si náš obdiv.
Prehliadka hradu nám nezaberie veľa času. Z hradu sa vrátime na asfaltovú cestu a pokračujeme smerom dole. Po niekoľkých minútach prídeme k altánku so studničkou a informačnou tabuľou NCH. Je tam aj drevený smerovník s nápisom „Tatárska lúka“. Pri nej odbočíme doľava na lesnú cestu a po 10 minútach prídeme na starú známu križovatku na Tatárskej lúke.
Z križovatky sa vyberieme po modrej značke, ktorá ide severozápadným smerom, čiže mierne šikmo doprava od našej prístupovej trasy, chodníček nás navedie na pravú stranu jubilejného hája. Za ním vojdeme do lesa, po ľavej ruke budeme mať svah Petrovho vrchu. Postupne pôjdeme dole zalesneným hrebeňom a asi po 700 metroch od vchodu do lesa sa chodník prudko stočí doľava z hrebeňa. Tu si treba dať pozor, ale chodník nás navedie intuitívne. Potom sa nájdu aj značky, aj keď poriedko. Vyjdeme na velikánske rúbanisko s pásom lesa v strede, treba sa držať pravej strany tohto pásu, ktorý potom križujeme a schádzame do ľavého dolného rohu rúbaniska. Ďalej pôjdeme stále dole lesnou cestou a prídeme na križovatku kde sa križujú dve lesné cesty. Značka, ktorú tam žiaľ nie je vidieť, ide cestou doprava, ale my zbehneme nadol, je to na hlavnú cestu asi 150 metrov. A odtiaľ ešte asi 500 metrov doľava popri Počúvadle na parkovisko k bufetom a dobrému pivku.

Dovetok

Štiavnické vrchy poskytujú obrovské množstvo podobných trás a variant, táto nám trvala v snehu a fujavici aj s alternáciou v trase a zdržaním sa na hrade a vrchole asi 3,5 hod. Chcel by som týmto poďakovať môjmu spoločníkovi Jankovi Roháčovi za spoločnosť a kvantum informácií o kraji, ktorý mu tak prirástol k srdcu.
Ďalšie info o hrade a kraji nájdete na týchto stránkach:

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Hrady.sk
Zámky.sk
Správa CHKO Štiavnické vrchy
CHKO Štiavnické vrchy
Mesto Banská Štiavnica

Fotogaléria k článku

Najnovšie