Trasa

Zochova chata – Tri kopce – popod Skalnatú – sedlo Javorina – Čmeľok – cesta na Pezinskú Babu – stará cesta od Veterán clubu - kóta Tatry (481 m) – Slnečné údolie – Kolárske – chatová osada nad Limbachom – Krkavec – Nová hora – Jurské hory – Pezinok-Grinava, U švagra

Niekdajší Orešanský Botocross sa po vyčerpaní kopcov v okolí a presťahovaní jedného z organizátorov do Pezinka premiestnil do Pezinka a jeho širšieho okolia. Účastníci dostávajú na štarte farebné mapky so zakrúžkovanými štyrmi kopcami, tlačivo s GPS polohou vrchov a tabuľkou, do ktorej je treba zapísať text pripevnený na niektorom zo stromov na vrchole. V drvivej väčšine prípadov ide o vrcholy, na ktoré nevedie značka. Za každý nájdený kopec sa účastníkovi priznáva 10 km, čiže maximálne 40 km.

Keď som sa pred vyše desiatimi rokmi zúčastnil po prvýkrát podujatia, mal som cyklomapu 1 : 75 000, kde navyše boli nakreslené hrady na ploche 5 x 5 cm. V daždi a hmle sme s kamarátkou našli dva kopce a zabalili sme to. Pred štyrmi rokmi som vďaka GPS partii zo Štartu, objavil čaro pohybu mimo značiek za pomoci tabletu - Lokusu Pro, či Orux Maps a absolvovanie Botocrossu sa stalo otázkou kondície, logického myslenia, dostatočnej výdrže a batérie v tablete.

Smer Tri kopce

Vystupujem ráno po 7.30 h z osobáku na pezinskej stanici a na prvom peróne sa okolo organizátorov tlačí celkom slušná kopa účastníkov. Popodávam si ruky s väčšinou z nich a po preštudovaní zoznamu dnešných štyroch kopcov – Tri kopce (nad Čermáčkou), Čmeľok, Tatry (kóta 481 nad Veterán clubom) a Jurské hory, sa rozhodujem ísť autobusom hore na Zochovu chatu a začať tam. Pridáva sa ku mne Ivan a neskôr Jozef, ktorý má však zakrúžkované Tri kopce nad Medveďou skalou. Ešteže máme mobily, a tak po konzultácii s Bahurom, zisťuje, že máme správne Tri kopce. Hore na "Zoške" sa k nám pridáva ešte dvojica, a tak piati konečne po 9-tej vyrážame na trasu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Ideme kúsok po žltej, no pri prvých chatách odbočujeme doľava, prekračujeme Vištucký potok a popri zrube Geronimo kráčame hore lesnou cestou na asfaltku k Panskému domu. Stáčame sa doprava a ideme po nej po rázcestie. Tu pokračujeme lesnou cestou na Zbojnícke. V týchto miestach som ešte nebol a prekvapuje ma hrob neznámeho nemeckého vojaka. Na kríži je hrdzavá, deravá prilba a vyrezaný rok 1944 je červenou farbou prepísaný na rok 1945. Som zvedavý, či tu hrob bol aj pred rokom 1989.

V poradí druhou, lesnou cestou sa stáčame doprava a stúpame k posedu s kopou rozsypaných bochníkov chleba a zrna. To majú poľovníci dohodu s pekárňami či supermarketmi? Lebo bochníkov nachádzame cez deň viacero. Pretneme zelenú na Čermáčku a o chvíľu stojíme na vrchole Troch kopcov, kde je v euroobale text Dnes je. Fotíme si ho do mobilov, lebo nikto nemá pero. Zároveň k nám prichádza asi desaťčlenná skupina iných diaľkoplazov. Keď sa chcú vrátiť na zelenú a po nej na červenú smerom na Skalnatú, volám ich, nech sa pridajú k nám, že mi ideme rovno dolu na zvážnicu popod Skalnatú. No, a zrazu je nás kopa.

Smer Čmeľok

Pri klesaní nachádzam druhý dnešný hrob. V 2014 tu asi zomrel mladý, 18-ročný Andrej. Aký príbeh sa skrýva za strohým údajom na kríži, obklopenom kahancami na okraji krátera po vyvrátenom strome?

Prepletieme sa pomedzi dva ploty na zvážnicu a skupina sa trhá, lebo každý ide svojím tempom. Na začiatku lesníckeho náučného chodníka pod sedlom Javorina sa oddeľujem od skupiny a idem sa pozrieť na haldu po ťažbe. Halda je pekne viditeľná, no po štôlni sú len náznaky v teréne a vytekajúca voda. Stúpam krížom doľava lesom na červenú a po nej pokračujem smerom na Čmeľok. Tu zastihujem Vlada s kamarátom, ako si fotia druhý nápis -Jubilejný. To už tušíme, aké bude pokračovanie na zostávajúcich dvoch kopcoch. Hovoria, že zvyšok skupiny sa chystal ísť na chatu pod Koreneným vrchom.

Smer kóta Tatry (481 m)

Nám sa nechce, a tak im navrhujem pokračovať z Čmeľku doľava neznačeným chodníčkom popod Trojárovú na asfaltku na Pezinskú Babu. Vychádzame v jednej zo zákrut a musíme ísť doprava, aby sme mohli za zákrutou prekročiť zvodidlá a pokračovať lesom k starej asfaltke od Veterán clubu hore. Nejdeme po nej dlho. Vďaka mostíku ponad prítok Blatiny sa môžeme začať štverať doľava hore na kótu 481 m. Na viacerých mapách je označená ako Tatry. Trošku sme sa spotili pri krátkom, ale strmom výstupe. Utešujeme sa, že si odpočinieme hore, kde sa plánujeme naobedovať. Nachádzame triangulačnú tyč, vrcholový kameň, ba dokonca kameň s vytesaným rokom 1936, len euroobal s predpokladaným textom – Tridsiaty, nenachádzame. Voláme Bahurovi, opisujeme mu kde sme a uisťuje nás, že sme dobre. Nuž si sadáme, vybaľujeme poživeň a obedujeme. Po čase prichádza veľká skupina od Pezinskej Baby, ale ani oni nič nenachádzajú. Putuje vrcholová a po kolečku sa celá grupa vyberáme smerom dole na modrú.

Smer Jurské hory

Hoci vpredu majú Garminy, postupujú nejako veľmi doľava, a tak ich haltujem. Napokon sa zvŕtame doprava a strmým svahom klesáme k potoku a od neho opäť štvornožky hore. Ako vyliezam na lúku, nachádzam všade bedle jedlé a nemienim ich tam nechať. Napokon ich mám v ruksaku 15 a som sám v lese. Pokračujem v pokoji sám na modrú, kúsok idem po nej, ale napokon sa spúšťam doprava dole a vychádzam pri chatách v Slnečnom údolí. Kúsok pred vodnou nádržou Limbach zabáčam doprava a po lesnej ceste idem smerom na Kolárske. Vyplašil som v lese muflóny. Ďaleko však neutiekli a so záujmom pozorujú, či sa k nim veľmi nepribližujem. Nemám so sebou teleobjektív, a tak pokračujem ďalej. Prechádzam cez chatovú osadu Kolárske, pretínam žltú a lesom idem k Lajkovej búde. Žiaľ, naozaj je zdevastovaná, ale keďže je naznačená aj na mape, pochybujem, že to spravil niekto na základe jej opisu na Hikingu.

Kráčam stále priamo na Limbach a nad zrušenými vinohradmi prekračujem Žobrák a chvíľu sa márne pokúšam cez ploty za chatami, dostať na modrú značku. Napokon sa pretisnem cez kríky, prejdem bez pohryzenia psom trávnik, otvorím si bráničku a pokračujem po asfaltke hore pomedzi chaty. Keď sa skončia, stáčam sa doľava, prekračujem Lúčanku, idem kúsok po jej toku a napokon sa začnem štvornožky štverať hore na kopec. Vyšiel som na lesnú cestu, ktorá ma doviedla na asfaltku spod Bradavice. Po chvíľke som ju opustil a zbehol som doprava dolu lesom na zelenú vedľa Račieho potoka. Dostal som sa k asfaltke, ktorá odbočuje na Krkavec. Chvíľu som mohol kráčať bez pozorovania, kam stúpam, aby som sa nepotkol o konár pod lístím. Ako z asfaltky v zákrute odbočovala doľava lesná cesta smerom na Hergotovu chatu, vybral som sa po nej a pod Novou horou som ju opustil. V lese som s prekvapením našiel pri ohníčku, stane a prístrešku troch chalanov s dvomi motorkami. Pozvali ma na čaj, opekanú klobásku a prenocovanie. Pokecali sme, ale s vďakou som pozvanie odmietol. Pomaly sa zmrákalo a chcel som dôjsť bez problémov do Grinavy. Vyšiel som z lesa, prekrižoval som lesnú cestu od Kotlíkov ku Hergotovej chate a pokračoval som rovno. O chvíľu som bol na úrovni Jurských hôr a mohol som odbočiť doľava a prečítať si posledný, štvrtý nadpis – Ročník.

Tablet ma začal upozorňovať, že batéria má len 15 % kapacity. Napojil som tablet na powerbanku, ktorú som si kúpil, keď mi došla šťava na minulom ročníku pred Malým Javorníkom (nad Medvedím údolím). Čelovku sa mi nechcelo vyťahovať z ruksaku, a tak som si prisvecoval obrazovkou tabletu. Klesal som opatrne doľava lesom smerom na Kotlíky, keď som v lese narazil na trampský flek. V šere som ho nemal ako odfotiť.

Šťastlivo som zišiel na lúky, preplazil som sa ešte jednou húštinou a bol som na asfaltke pri Starej Hore. Do zadymenej krčmy U švagra, som vstúpil o piatej. Bola plná turistov, ale mňa zaujímal len Bahuro. Naozaj sa nerád zdržujem v zafajčených priestoroch! Potriasli sme si rukami, odovzdal mi diplom a pelášil som na autobus. V "minihorách" Malé Karpaty som spravil za 7 hodín prevýšenie skoro 1 500 m! Hoci bol sivý, veterný deň, bol som spokojný a už sa teším, čo vymyslia chalani o rok!

Fotogaléria k článku

+5 ďalších fotiek