Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Roter Knopf spod Hornscharte
Roter Knopf spod Hornscharte Zatvoriť

Ferrata Schobergruppe – Roter Knopf

Vysoké Taury (Hohe Tauern) sa skladajú z deviatich horských skupín. Doposiaľ som navštívil šesť z nich a najviac sa mi páčila Schobergruppe. Preto som túto oblasť navštívil aj v roku 2016. Počas prvej polovice výletu som vyšiel na Großer Friedrichskopf, v druhej som bol na Roter Knopfe.

Vzdialenosť
47 km
Prevýšenie
+3700 m stúpanie, -4850 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
3 dni
Obdobie
leto – 15.08.2016
Pohoria
Rakúsko: Alpy (Alpen) - Východné Alpy (Ostalpen) - Centrálne Kryštalické Alpy - Vysoké Taury (Hoher Tauern) - horská skupina Schobergruppe
Trasa
  • Najvyšší bod: 3281 m n. m.
  • Najnižší bod: 820 m n. m.

Tretí deň výletu som prišiel na chatu Elberfelder Hütte (2348 m). Podľa dlhodobej predpovede počasia malo ďalší deň pršať. Preto som zatelefonoval domov a dozvedel som sa, že podľa nórskeho portálu bude zajtra pršať od 11-tej. Nemci pri stole tvrdili, že pršať bude až od 16-tej. Nespoliehal som sa na to a radšej som si privstal. Z chaty som vyrážal o 6.00 h.

Cez Hornscharte na Adolf Noßberger Hütte

Obloha bola jasná a bez jediného obláčika. Vystúpal som na rázcestie a kráčal som po obrovskom kamennom mori. Po pravej strane vidno žalostné zvyšky ľadovca Hornkees. Posledných 100 výškových metrov je zaistených. Je tu natiahnuté hrubé lano, náročnosť môže byť A/B.

Z Hornscharte (2958 m) je fantastický výhľad. Už sponad chaty ma fascinoval slnkom nasvietený Roter Knopf (Červený gombík), ktorý hral červenými farbami. Zo sedla však vidno aj majestátny Großglockner a na juhu trojicu štítov Friedrichskopf, Georgskopf a Petzeck.

Istenie sa nachádza aj na južnej strane sedla. Je natiahnuté na rampe tesne nad dnom žľabu, ktorým zrejme padajú kamene. Pod zaisteným úsekom treba prekrižovať snehový splaz a nasleduje dlhý zostup do doliny.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Zbehol som do Gradental a o 10.30 h som prišiel na chatu Adolf Noßberger Hütte (2488 m). Počasie drží, tak som sa rozhodol, že sa prejdem cez sedlá. Nepotrebné veci som nechal na chate v igelitových taškách a s odľahčeným batohom som vyrazil.

Okolo Adolf Noßberger Hütte

Do prvého sedla som chcel ísť chodníkom Höllander Weg. Prekrižoval som potok, našiel som značku a začal som stúpať. Chodník vedie oblým hrebeňom a značiek je pri ňom poskromne. Po chvíli začalo mrholiť. Rifle išli okamžite do batohu, na nohy som si natiahol šušťáky a softshellovú bundu som vymenil za čiernu hikingácku vetrovku.

Prišiel som do veľkého karu pod hrebeňom a značka sa vyparila. Chodil som tam ako bezprizorný, ale nie a nie ju nájsť. Skúšal som odhadnúť, kadiaľ by mohla ísť cez hrebeň, no beznádejne. Som poriadne vysoko nad chatou, po sedlo to nemôže byť viac ako 100 metrov, avšak okolitý hrebeň je kusisko vyšší.

Zopárkrát som prekrižoval kar a napokon som na skalných blokoch na ľavej strane našiel značku s nápisom “A.D. N.S.”. Tu zrejme začína chodník na Adolf Noßberger Hütte. Ďalej značka nevedie. Otočil som sa a napálený som sa vracal na chatu. Mrholenie sa medzitým zmenilo na dážď.

Na chate som si sadol do jedálne, objednal som si “Apfelsaft gespritzt mit Wasser” a začal som študovať mapu. Zistil som, že som nebol na Höllander Weg, ale na chodníku, ktorý je na mape zakreslený drobučkými čiernymi bodkami. Zrejme sa ním v minulosti, keď bol v kare ľadovec, dalo ísť na Petzeck. Teraz sa ľadovec roztopil a na svahoch odkryl neschodné zrázy.

Po čase dážď ustal a na oblohe sa zjavila dúha. I povedal som si, že by nebolo zlé prejsť sa okolo plesa, pri ktorom stojí chata. Počas prechádzky som si obzrel chodník cez Klammerscharte. Na mape je vyznačený, ale včera ma pred ním varovali. Vraj je nebezpečný, pretože ide po zvyškoch ľadovca Gößnitzkees a padajú ním veľké kamene. Našiel som smerovníky, no hoci je chodník veľmi dobre vyznačený, v tráve sa dá sotva rozoznať. Nik ním nechodí. Smola. Zajtra sa vrátim na Elberfelder Hütte rovnakou trasou, akou som sem prišiel.

Po daždi bol vzduch nádherne čistý, takže som sa mohol vyblázniť s fotoaparátom. Obrázky chaty na brehu jazera, či štítov nad ním, sú ako z reklamnej brožúry. Vrátil som sa na chatu a opäť začalo pršať. Lialo poriadne a keď prestalo, znova sa na oblohe zjavila dúha. Dnes druhá.

Roter Knopf

Na druhý deň som sa cez Hornscharte vrátil na Elberfelder Hütte (2348 m). Na chate som si nechal zopár vecí a začal som stúpať na Roter Knopf. Sprvu sa ide po oblých, ľadovcom vyhladených skalách, neskôr po kamennom mori. Na predvrchole je štíhla kamenná vežička. Ďalej sa ide chvíľu hrebeňom a nato krajom veľkého snehového poľa.

Nad snehovým poľom treba trochu liezť. Sú tam hladké platne prekladané s minikomínikmi. Smerom hore je to za I UIAA, no pri návrate to bolo za II- UIAA. Nad lezením je jedno menšie snehové pole a už je tu vrchol.

Roter Knopf (3281 m) je iba o 2 metre nižší ako Petzeck, najvyšší kopec Schobergruppe. Vďaka tomu je z neho výhľad na celé pohorie. Spoznával som špicatý Glödis, rozložitý Hochschober, Kruckelkopf, Petzeck, Großer Friedrichskopf, ale aj ďalšie vrcholy.

Na kopci som zjedol obed a začal som zostupovať. Času som mal dosť, preto som sa podchvíľou vyvaľoval medzi skalami. Vychutnával som si Alpy. Keď sa ochladilo, zbehol som na chatu. Vyzdvihol som si odložené veci a pýtal som sa chatárky, kde budem spať.

Viete kde je Roter Knopf? – pýtala sa chatárka.

Viem, už som tam bol – hovorím.

Tak tam spíte.

???

V tom mi došlo, že na niektorých chatách dávajú izbám a lágrom mená. Zrejme sa môj láger volá Roter Knopf. Vyšiel som na poschodie a keď som láger našiel, musel som si jeho dvere odfotiť. “Roter Knopf” totiž znamená “Červený gombík”.

Okolo plies

Posledný, šiesty deň výletu, som sa vrátil do Heiligenblutu. Išiel som chodníkom okolo plies. Sú tri. Hinterer, Mittlere a Vorderer Langtalsee. Plesá sú pekné, očakával som však, že bude ich okolie členitejšie.

Chodník je atraktívny až za Vorderer Langtalsee, keď zbehne z pásma alpských lúk do pásma lesa. Nízky lesík tvoria smrečky s borovicami, v podraste sú čučoriedky. Vedľa chodníka rastie množstvo húb. Je tu zopár pekných chatičiek a tri vyhliadky dolu na Ebenalm.

O 11.30 h som sa vrátil k autu a presunul som sa pár kilometrov južnejšie. Kúsok nad parkoviskom je vysokánsky vodopád Jungfernsprung. K vodopádu vedie chodník, no najkrajší výhľad naň ponúka drevená vežička nad mostom cez Möll.

Danielsberg Klettersteig

Poslednou atrakciou, ktorú som navštívil, je ferrata Danielsberg Klettersteig v údolí Möll. Danielsberg je izolovaný kopec, ktorý vyrastá z dna doliny. Na jeho vrchole je reštaurácia a na východnom ostrohu kostolík. Asi kilometer za kostolíkom je neveľká lezecká stena a na jej pravej strane via ferrata.

Ferrata je istená iba hrubým oceľovým lanom, nie sú na nej žiadne kolíky, či kramle. Skala je však drsná, topánky na nej držia dobre. V úvode je mierny previs, nasledujú strmé platne so zárezmi a výšvih na plošinu. Za ním je oblez rebra a dvojlanový most, ktorý mi dal zabrať. Má totiž laná veľmi blízko pri sebe. Po pár metroch som sa radšej prikrčil a išiel som ho čupiačky. Náročnosť ferraty je C/D. Po prejdení železnej cesty som sa vrátil na parkovisko a uháňal som domov.

Záver

V Schobergruppe sa mi páči. Predpokladám preto, že sa sem o rok vrátim. Možno sa pozriem do západnej časti pohoria do oblasti Hochschoberu a Prijaktu.

Fotogaléria k článku

Najnovšie