Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Pohľad na Ebenstein z cesty na Sonnschien Alm
Pohľad na Ebenstein z cesty na Sonnschien Alm Zatvoriť

Túra Hochschwab – výstup na Ebenstein

Keď som bol koncom novembra na Gößecku, najvyššom vrchole Eisenerzer Alpen (Železorudné Alpy), zaujal ma výrazný kopec na horizonte. Ležal už v Hochschwabe, no hoci mal ploský vrchol, po bokoch svahy klesali poriadne strmo. Trochu sa tým podobal na Klenovský Vepor. Doma som zistil, že sa volá Ebenstein a začal som plánovať, ako naň vyliezť.

Vzdialenosť
22 km
Prevýšenie
+1300 m stúpanie, -1300 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jeseň – 17.12.2016
Pohoria
Rakúsko: Alpy (Alpen) – Východné Alpy (Ostalpen) – Vápencové Alpy (Kalkalpen) – Severné Vápencové Alpy (Nördliche Kalkalpen) – Hochschwab
Trasa
  • Najvyšší bod: 2123 m n. m.
  • Najnižší bod: 884 m n. m.
Doprava
Grüner See (spoplatnená cesta do údolia Tragößtal)

Prvý pokus

Prvýkrát som sa pokúsil vyliezť na Ebenstein začiatkom decembra. Išiel som naň od severu, z Wildalpen, pretože severné úbočia Hochschwabu sú členitejšie ako južné. Na internete síce písali, že túra je náročná na kondíciu, ale tam toho píšu... Z Wildalpen (644 m) som vyrážal v noci, preto som išiel po asfaltke. Kým som prišiel na Siebensee Alm (850 m), rozvidnelo sa. Nasledovalo strmšie stúpanie na Kreuzpfäder (1194 m) a potom opäť rovný úsek k poľovníckej chate (1347 m). Až potiaľto išlo všetko podľa plánu.

Pri poľovníckej chate sa cesta vetví. Vybral som sa letnou trasou (Sommerweg), pretože zimná (Winterweg) na prvom úseku klesá asi 100 metrov do údolia, zatiaľ čo letná traverzuje svahy Schaufelwandu. Problém bol v tom, že na chodníku bol sneh. Nie veľa, avšak dosť na to, aby ma spomalil. Pod čerstvým iskrivým snehom bol na mnohých miestach ľad, takže som párkrát zletel na zem. Na jednom mieste bolo staré istenie z tyčkovitej reťaze, na ďalšom bol nádherne zamrznutý potok. Z celého chodníka sú prekrásne výhľady.

Do sedla Schafhals Sattel (1557 m) som prišiel okolo 11.15 h, pričom doposiaľ som išiel tak rýchlo, ako som vládal, a nemal som žiadnu zastávku. Na vrchol mi zostávalo 600 výškových metrov, avšak spočiatku treba ísť viac ako kilometer horizontálne. Keď si spravím prestávku na obed, tak prv ako o 14-tej hore nebudem. Znamená to, že sa za vidna sotva stihnem vrátiť k poľovníckej chate. Tak som to vzdal.

Pre návrat som si zvolil zimnú trasu, tá však nie je nijako vyznačená. Najprv treba ísť pomedzi kosodrevinu, potom lesom, neskôr lúkou a treba trafiť do správneho cípu lúčky. Keďže som správny cíp netrafil, asi 20 metrov som sa musel prebíjať kosodrevinou. Od poľovníckej chaty to už išlo. Výlet sa nepodaril, no ľudoprázdna oblasť južne od Wildalpen s nádhernými štítmi Brandstein, Schaufelwand a Griessteinami sa mi páčila. Určite sa tam ešte vrátim.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Druhý pokus

O dva týždne, víkend po stretnutí Hiking.sk na Magurke, bolo v horách opäť nádherné slnečné počasie. Podľa web-kamery na Schiestlhause sa zdalo, že je Hochschwab bez snehu. Tak som sa rozhodol, že idem na Ebenstein. Tentoraz som sa na kopec vybral kratšou trasou od juhu.

Cesta dolinou Tragößtal je za Grüner See spoplatnená. Treba zaplatiť 3 eurá, ktoré som nemal. Vedľa v automate som si rozmenil 10-eurovú bankovku a snažil som sa napchať mince do automatu na lístky, no neúspešne. Až vtedy som si všimol, že na displeji svieti “Außer Betrieb”, čiže “mimo prevádzky”. Cestu som mal teda zadarmo. Na parkovisku (884 m) som sa ocitol tesne pred siedmou. Prezul som sa, na rifle som si natiahol šušťáky a mohol som vyraziť.

Prvá časť výstupu po Sonnschien Hütte vedie po ceste. Zhruba od 1000 m bol na nej sneh, čo som nečakal. Po ceste však včera prešlo zopár áut, ktoré v snehu vyjazdili koľaje. Šliapalo sa po nich celkom pohodlne. Postupne svitalo. Slnko nasvecovalo skaly nad cestou, no z lesa som toho veľa nevidel. Až som sa prehupol cez hranu a predo mnou sa otvorila nádherná panoráma. Dolu lúka s chatkami a okolo veniec nádherných štítov.

Borenie sa snehom

Čosi po deviatej som prišiel k smerovníkom pri Sonnschien Hütte (1523 m). Velili mi odbočiť z cesty a vydať sa po stopách dvojice turistov. Lenže stopy po 100 metroch skončili a začal zápas so snehom. Zväčša som sa doň prepadal 20 až 30 centimetrov, no občas aj pol metra.

V hlbokom snehu som napredoval veľmi pomaly. Keby bolo aspoň vidno nejakú značku! Takto kráčam iba od oka a vôbec netuším, či idem správne. Prešliapávanie chodníka v hlbokom snehu je pomalé a poriadne namáhavé. Dnes mi snežnice veru chýbali. Je to na nervy. Idem na Ebenstein druhýkrát a zdá sa, že ani dnes hore nevyleziem. Čo už. Pôjdem, pokiaľ to pôjde. Najneskôr o jednej sa však budem musieť otočiť, aby som sa vrátil na Sonnschien Alm za vidna.

Postupne sa okolo začali objavovať značky. Znamená to, že idem dobre. Začal som si zasneženú krajinu vychutnávať. Je tu krásne. Zdá sa, že na hrebeni bude sneh ozaj sfúkaný. Ako som stúpal, snehu ubúdalo a šliapalo sa mi ľahšie. Na rázcestí pri Spitzkogeli (1743 m) som kráčal po tráve. Je 11.00 h, čo znamená, že som dva kilometre s biednym prevýšením 200 metrov šliapal takmer dve hodiny. Ďalej to snáď pôjde lepšie.

Miernym svahom som vystúpal ku Kleines Ebensteinu (1943 m) a kráčam lúkou. Sú tu veľké fľaky snehu, ktorý je nafúkaný do tvrdých dosiek. Takmer som sa doň nezabáral. Za lúkou ma však čakal svah pokrytý ľadom. Snežnice som si nechal doma, ale na mačky s čakanom som nezabudol. Teraz sa dostali k slovu. Posledný úsek na vrchol sa ide po kameňoch, je tam pár metrov zbytočného lana.

Na vrchole

Je 12.30 h a stojím na vrchole Ebensteinu (2123 m). Tak sa mi to podarilo. Tesne pod vrcholom ma dobehli traja skialpinisti, okrem nich som za Sonnschien Alm nestretol nikoho. Je nádherné slnečné počasie, tak si vychutnávam výhľady. Na východe oblé kopce Hochschwabu, na juhu kopčeky trčiace z inverznej oblačnosti, na západe Gesäuse s impozantným Lugauerom a na severe celá plejáda izolovaných vrcholov. Najbližšie sú Griessteiny, Riegerin, Hochstadl, Hochtürnach a Hochkar, v diaľke Dürrenstein, Ötscher, Gemeindealpe a Göller s Gippelom. Z týchto kopcov mi do zbierky chýbajú už iba Griessteiny.

Ebenstein má dva vrcholy. Na južnom je kríž, na severnom skalná pyramída. Kým som fotil, začalo fúkať. Bol najvyšší čas vydať sa na zostup. Dolu som sa vracal rovnakou trasou, stačilo teda sledovať stopy. Už na lúke pod Ebensteinom sa k nim pridali ďalšie, neskôr ďalšie a ďalšie. Zdá sa, že sa tu dnes motalo veľa pešiakov, hoci úplne hore sa im vyliezť nepodarilo.

Pôvodne som plánoval, že si oddýchnem na lavičke pod Kleines Ebensteinom, od ktorej je neskutočne krásny výhľad. Lenže na lavičke fúkalo. A tak som obedoval až dolu v kosodrevine, kde bolo závetrie. Teraz bol v hlbokom snehu vyšliapaný krásny chodník, po ktorom sa kráčalo dobre. O 14.45 h som prišiel k Sonnschien Hütte a o 16-tej som bol pri aute.

Záver

Ebenstein je asi najkrajším kopcom v Hochschwabe. Týči sa vysoko nad planinou a ponúka nádherné výhľady. Mám sto chutí vrátiť sa na planinu pod kopcom a obehať ju na snežniciach. Možno nabudúce.

Fotogaléria k článku

Najnovšie