Jarný Žiar

Trasa

Ráztočno - Sklenianske lúky - Chrenovské lazy - Štyri chotáre - Pod stĺpom - Žiare - Jasenovo

Na hrebeň

Na hrebeň nastupujeme z Ráztočna po modrej značke od železničnej stanice. Ráztočno je pôvodne poľnohospodárska obec, neskôr sa rozvinula aj ťažba dreva. Ako v každej dedine je tu krčma a rannogotický kostol, zasvätený Blahoslavenej Panne Márii pôvodne z 13. storočia. V súčasnosti je v dedine vybudovaný vlek a krásna príroda v okolí predurčuje obec k rozvoju cestovného ruchu a agroturistiky.

Z dediny pomaly stúpame blatistým chodníkom cez listnatý lesík, počasie nám praje, aj keď vzduch je dosť ťažký a vlhký. Za chrbtom sa nám otvárajú pohľady na Handlovskú a Hornonitrianskú kotlinu, dominuje banícke mesto Handlová. Oddychujeme a vychutnávame výhľad z Hájskej skaly, krasového útvaru, zaujímavého určite aj pre miestnych skalkolezcov.
Pokračujeme ďalej modro značkovaným chodníkom, terén postupne mení charakter. Prehupli sme sa cez hrebeň nad Sklené, najjužnejšiu dedinku Turca. Táto časť Žiarského pohoria nie je zalesnená, tvoria ju malebné lúky a lazy, využívané najmä ako pasienky. Tu opúšťame modrú značku a ďalej už kráčame po červenej Ceste hrdinov SNP (E8). Znovu vstupujeme do lesa, tentoraz zmiešaného. Na oblohe sa začali zoskupovať oblaky, ale na dážď to zatiaľ nevyzerá. Široký chodník, značený aj ako zimná lyžiarska trasa, je po včerajšej búrke miestami rozmočený a rozbrádený lesnými mechanizmami. Musíme obchádzať kaluže.

Lesným terénom

Táto etapa je chudobná na výhľady do dolín, no okolitá jarná flóra nám poskytuje dostatočnú satisfakciu. Prechádzame cez chatársku oblasť nad Jalovcom, tu nás zaujalo riešenie ubytovania jedného z chatárov – použil starý vlakový vozeň bez podvozku a zariadil si ho ako chatku. Oddychujeme na Chrenovských lazoch, kde je možné doplniť si aj zásoby vody v studničke asi 200 metrov od chodníka.

Ďalší oddych si doprajeme na Havranove, značne sa však ochladilo a zatiahlo. Posilnení pokračujeme miernym klesaním okolo horárne. Spustila sa prehánka. Snažíme sa schovať na schodíkoch pred vchodom do chaty, ale predsienka je maličká, neposkytuje dosratočný úkryt pred dažďom. Našťastie sa po pätnástich minútach opäť vyčasilo, takže pokračujeme. Od rázcestníka Pod Stĺpom sa pridáva aj modrá značka z Pravenca.

Útek pred dažďom

Znovu sa nad nami nakopili tmavé oblaky, tentoraz sa spustila prietrž mračien s krupobitím, dobiehame do najbližšieho lesa, kde sa obliekame do nepremokavých búnd. Z diaľky počuť hrmenie, oblohu križujú blesky, dážď ešte zosilnel. Okolo nás prešli turisti schádzajúci z hrebeňa do Pravenca. Po pol hodinke prestáva pršať, vyliezame z lesa a mokrým chodníkom plným kaluží sa vyberáme ďalej. Rozhodli sme sa, že na Vyšehrad nepôjdeme, pretože počasie je stále neisté. Schádzame po modrej až do Jasenova, podľa značky by nám to malo trvať hodinu, ale do dediny prichádzame ani nie po tridsiatich minútach.

Na záver

Ako býva zvykom, náš výlet končí v miestom pohostinstve, kde si doprajeme zaslúžený čaj s rumom. Hodnotíme dnešnú túru – najviac nás mrzí Vyšehrad, ktorý ostal nepokorený, ale aspoň máme dôvod sa sem vrátiť.