Oravská vrchovina

Miestna samoška to zachraňuje a tak už nič nám nebráni pokračovať ďalej. Cez záhradnú kolóniu, neskôr lúkou, stále stúpame až na Predný Krnáč (801 m). Tu chvíľu odpočívame a kocháme sa fantastickým kruhovým výhľadom na okolie. Oravská Magura s Kubínskou hoľou, Roháče, Veľká i Malá Fatra a dominantný Veľký Choč. To všetko máme ako na dlani. Prekrásnou zvlnenou krajinou pokračujeme a podľa mapy si určujeme dedinky, ktoré máme po oboch stranách trasy. Terén tvoria prevažne lúky s fliačkami lesíkov. Značka kopíruje nenáročný hrebienok trasy a dostáva sa na okraj obce Malatiná. Náš plán je prejsť dedinu krížom dolu a pokračovať po neznačkovanej ceste idúcej okrajom lesa na stretnutie so zelenou značkou. Je asi 32 °C a preto nemôžeme vynechať miestnu krčmu a doplniť tekutiny. Krčma je drevená chata na vysokej podmurovke a miestni štamgasti už obrážajú svoje borovičky s pivom. Celé okolie pracuje teraz na senách a tak je čo hasiť. Už z obce vidíme, ako sa pod lesom v našom smere blíska strecha nejakého seníka. Z vidinou bezva nocľahu sa spúšťame najprv krížom cez lúky dolu k potôčiku a potom mierne hore k lesu. Seník tam naozaj je skvelý a tak je pre dnes rozhodnuté. Rozťahujeme spacáky, varíme a kecáme. Hneď za seníkom vedie lesná cesta, po ktorej chceme zajtra pokračovať. Domorodci ju však hojne využívajú a pretože je sobota a v Malatinej je diskotéka, tak nám až asi do tretej jazdia miestni kaskadéri okolo seníka a z dediny revú repráky diskotékové hity. Nuž disko v seníku sme veru ešte nezažili.

Ráno vstávame dosť skoro a po raňajkách pokračujeme po neznačkovanej ceste krajom lesa. Po ľavej strane pozeráme na prekrásne lúky so salašmi a pasúcimi sa ovečkami a kravkami. Asi za 1 hod. narážame na zelenú značku. Po nej pokračujeme až do záveru Prosieckej doliny. Batohy si schovávame v lese a len naľahko zostupujeme dolu Prosieckou dolinou až do obce Prosiek. Je ešte len asi 10.30 a už stojíme dolu v dedine a dávame si jedno či dve pivká. V dedine máme akési „domovské právo“, pretože dlhé roky sme sem chodievali na konci každého vandru. A preto aj ideme navštíviť niektorých naších známych. Začína mrholiť a my sa opäť vydávame na cestu späť, hore dolinou. Prehánka sa skončila a my nahadzujeme batohy a pokračujeme lúkami Svoradu do Veľkého Borového. Z návštev v Prosieku sme mierne lapnutí nuž a preto asi nemôžeme vynechať ani peknú novú krčmu a okrem kapustnice si dať aj nejaké pivko. V nálade schádzame Boroviankou do Kvačianskej doliny. Pri mlyne si konečne poriadne navaríme a odchádzame po červenej smer Huty. Na kraji dediny nachádzame útočisko pod prístreškom pri rozostavanom dome.

Budíček nám robia murári zo stavby. Pokecáme si s nimi a po raňajkách vyrážame po ceste smer Veľké Borové a potom vpravo po neznačkovanej ceste smer Klin (945 m) až na hrebeň, kde sa napájame na červenú. Značka nás vedie okrajom lesa a my zase len vzdycháme nad krásou tohto kraja a výhľadmi. Míňame okraj dediny Malé Borové, tu tankujeme vodu a začíname prudko stúpať. Trochu ‘kufrujeme‘ ale nakoniec už prekrásnou rovinkou sa dostávame pod vrch Kopec (1251 m). Opäť prudké stúpanie cez porast čučoriedok a za chvíľu sme na vrchu Kopec. Značka začína schádzať lúkami a my sa zas kocháme výhľadom na Roháče a Oravu aj s priehradou. Habovku a Zuberec máme ako na dlani. Dlho klesáme do dediny Oravský Biely Potok (644 m). Stále je veľká horúčava a preto nemôžeme vynechať miestnu krčmu. Dokupujeme i vynikajúci chlieb a je rozhodnuté, že pre dnešok tu končíme. Hľadáme miesto pre nocľah a nakoniec zakotvíme na miestnom futbalovom hrisku, kde nachádzame aj nejakú tú striešku nad hlavou. Okolo ihriska tečie mohutný Biely Potok. Budíček nám robia murári zo stavby. Pokecáme si s nimi a po raňajkách vyrážame po ceste smer Veľké Borové a potom vpravo po neznačkovanej ceste smer Klin (945 m) až na hrebeň, kde sa napájame na červenú. Značka nás vedie okrajom lesa a my zase len vzdycháme nad krásou tohto kraja a výhľadmi. Míňame okraj dediny Malé Borové, tu tankujeme vodu a začíname prudko stúpať. Trochu ‘kufrujeme‘ ale nakoniec už prekrásnou rovinkou sa dostávame pod vrch Kopec (1251 m). Opäť prudké stúpanie cez porast čučoriedok a za chvíľu sme na vrchu Kopec. Značka začína schádzať lúkami a my sa zas kocháme výhľadom na Roháče a Oravu aj s priehradou. Habovku a Zuberec máme ako na dlani. Dlho klesáme do dediny Oravský Biely Potok (644 m). Stále je veľká horúčava a preto nemôžeme vynechať miestnu krčmu. Dokupujeme i vynikajúci chlieb a je rozhodnuté, že pre dnešok tu končíme. Hľadáme miesto pre nocľah a nakoniec zakotvíme na miestnom futbalovom hrisku, kde nachádzame aj nejakú tú striešku nad hlavou. Okolo ihriska tečie mohutný Studený (Biely) potok. Nasleduje kúpanie a očista, varíme a len trošku leňošíme. Veľká horúčava nás riadne vysušila a tak lochtáme vodu z potoka a akosi zabúdame, že len asi 4 km proti prúdu je dedina Habovka.

Už ráno je mi zle od žalúdku, mám silnú hnačku a pocit na zvracanie. Kamaráti si ma doberajú, že som fajnovka. Skúšam to liečiť borovičkou, ale nič mi nepomáha. Cítim sa slabý a som bez nálady. Pôvodne sme chceli vystúpať na hrebeň Skorušinských vrchov a ním ísť až na Oravice. Meníme však plán a capkáme cestou do Habovky. Odtiaľ sa autobusom presúvame do skanzenu v Zuberci. Kamaráti robia prehliadku skanzenu a ja kontrolu WC. Neskôr štartujeme po zelenej smer Oravice. Pre mňa je to krížová cesta. Keď tam konečne dorazíme, som úplne hotový. Všade sú bezva stánky s jedlom a pitím, ale ja už by som bol najradšej v spacáku. Moji dvaja súputníci si dávajú ako sa patrí a ja trpím. Neskôr sa presúvame ďalej po červenej a na odbočke modrej si robíme kemp.

Ráno som ja už v poriadku, čo sa nedá povedať o mojích kolegoch. Chceli by sme si aspoň na hodinku či dve poliečiť reumu v bazénoch ale obávam sa aby ich nechtiac neznečistili, čo by isto bola veľká rana pre tisíce Poliakov chrochtajúcich si v bazénoch. Riskujeme a ideme do vody. Keď asi po dvoch hodinách máčania vyliezame, sme neuveriteľne čistí ba až voňaví. Obliekame sa a ja sa konečne aj najem. Potom vyrážame na ľahkú túru bez báglov do Juráňovej doliny. Je to paráda naľahko vykračovať. Prekrásna Juráňová dolina nás nadchýňa. Na konci prechádzame na zelenú značku a ňou do Bobroveckej doliny a po modrej späť. Teraz už konzumujem len ja a kamaráti behajú po okolitých WC. Znovu robíme kemp na pôvodnom mieste a vzhľadom na náš stav rozhodujeme, že zajtra končíme.

Ráno chytáme autobus už o 8.00hod a náš veľký vander sa predčasne končí. Urobili sme veľkú chybu. Z potokov pijeme takmer vždy, ale dbáme na to, aby nebola žiadne dedina nad nami. Naviac sme nemali žiadne antisračkové lieky a ani všeliek borovička nezabral. Nuž ale keď to tak zoberiem, bola naozaj veľká sranda.