Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Teraz už po nás nepália
Teraz už po nás nepália Zatvoriť

Reportáž Komentovaný pochod po opevnení ČSR Slanská Huta

Aj keď to pre mňa osobne nie je všedná turistika, rozhodol som niečo napísať o podujatí, ktoré sa pomaly dostáva do povedomia turistov a radi sa na ňom zúčastňujú. Ide o komentovaný pochod obranným zoskupením bunkrov, ktoré boli postavené na obranu pred II. svetovou vojnou na južnej hranici ČSR v prehorí Slanských vrchoch. Najviac sa ich nachádza v okolí Slanskej Huty. Dnešné putovanie bude s odborným výkladom zanieteného človeka, ktorému nie je téma cudzia a budúcnosť ropikov ľahostajná.

Vzdialenosť
11 km
Prevýšenie
+410 m stúpanie, -410 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 22.04.2018
Pohoria
Slanské vrchy
Trasa
Voda
Prameň sv. Františka pri Veľkom dreve, jazero Izra (bufet)
Doprava
Slanec (vlak, bus) - Slanská Huta (bus, parkovanie pri cintoríne na konci obc)
SHOCart mapy
» mapa momentálne nie je v ponuke

Osobne som danú trasu prechádzal viackrát, ale nie za podmienok s komentovaným výkladom (3. ročník) a niektorými ukážkami v teréne. Tak som využil voľný čas a zúčastnil som sa prechodu v južnej časti Slanských vrchov v katastri obce Slanská Huta. Aj na južnej hranici s Maďarskom je v Slanských vrchov čo obdivovať. Veď len stretnúť sa s priateľmi z iných miest a nadviazať priateľstvo s novými tvárami stojí za námahu prechodu. Obohatené o výklad človeka, zanieteného, znalého lokality, ktorý sa o výstavbu obranných opevnení zaujíma, ale aj o ich záchranu pričiňuje. Je to zároveň môj dobrý priateľ, turista a ochranca prírody, bývalý dôstojník ozbrojených síl - Honza. Aj jeho veľkým pričinením sa už po tretíkrát uskutočňuje komentovaný pochod obranným postavením ropikov.

Už dopredu si na tento dátum prispôsobujem plány, aby mi to tento rok vyšlo, a tak nedeľné aprílové ráno sadám do auta a vyrážam na miesto stretnutia pri cintoríne v dedine Slanská Huta. Parkujem a už sa obzerám po priateľoch a konštatujem, že sú tu autá z rôznych okresov. Košice, Prešov, Trebišov, Michalovce, Rimavská Sobota, ale aj iných. Celkom sa nás nazbieralo niečo cez šesťdesiat.

Honza nás srdečne víta a začíname turisticko-poznávací deň. Oboznamuje prítomných o trase a jednotlivých miestach prechodu. Slniečko nám svieti nad hlavami a vyzerá, že slnečný deň strávime v lone prírody a obohatíme svoj obzor novými znalosťami z histórie obrany štátu pred fašizmom.

Vyrážame cez lúku kráčajúc k prvému zastaveniu, kde sú písomnosti upevnené len na dnešnú príležitosť, aby sa mohli uchovať aj na ďalšie podobné akcie. Zastavujeme sa a počúvame komentár k výstavbe, histórii, kadiaľ viedla línia obranných zoskupení bunkrov, ktorý má aké číslo a čo konkrétne jednotlivé čísla znamenajú. Načo jednotlivé otvory slúžili a ďalšie množstvo informácii. Podrobnejšie o obranných stavbách bolo v jednotlivých článkoch, obrázkoch nákresoch, niečo aj o mobilizácii v roku 1938, o výzbroji a podobne.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Od prvého zastavenia sa vraciame na cestu a značkovanú trasu a pokračujeme k budove v časti Irmasek, kde bola colnica a dnes sú z nej pekné obytné priestory. Odtiaľto je pekný výhľad na okolie (smerom na sever a juh). Tiež k Veľkému a Malému Miliču a jeho vyhliadke na skalnej časti, potom vrch Garamboš s vykrývačom, Hradisko a pod ním Slanskú hradnú zrúcaninu, časť Slanských vrchov okolo Bogoty, Okrúhly vrch, Kapoveň, Nomšu, Kivlik, ale aj ďalšie. V diaľke sú Vihorlatské vrchy a Východoslovenská rovina s niektorými dedinkami.

Na druhej strane je pripravené ďalšie informačné miesto pri bunkri, kde je vyrobené zariadenie, ktoré slúžilo na odsávanie vzduchu pri streľbe a tiež odev a obuv vojakov. Okolie bunkra je čiastočne očistené od náletových drevín a vo väčšine prípadov pri každom ropiku rastie čerešňa, ale dôvod nepoznám.

Po podrobných informáciách pokračujeme návratom na zelenú značku, ktorou pôjdeme k Veľkému drevu. Počas cesty minieme pomaly chátrajúcu chatu Dolina, prejdeme cez potok na lúku a po chvíľke sa na nás od ďalšieho bunkra spustí streľba ako z filmu. Je vidieť záblesky zo strieľne ropika a vonku sú nejakí vojaci. Tu je pripravená ďalšia ukážka ohľadom výzbroje obranných stavieb. Zelená značka prechádza cez lúku a okolo bunkra smerom k jazeru Izra. Vpravo je Malý Milič a vľavo spomenutý Garamboš a pred ním ešte Suchá hora (605 m).

Zastavujeme sa, aby sme si obzreli výzbroj a materiálne zabezpečenie vojska v tej dobe. Pri ropiku na modrej značke je informačná tabuľa umiestnená trvale. Po chvíli a výklade pokračujeme vchádzajúc do viac zarastenej časti lúky pred vstupom do lesného porastu. Lesom sa dostaneme na križovatku lesných ciest pri Veľkom dreve, kde je tabuľa s popisom a na druhej strane je prameň sv. Františka s chladivou vodou, vhodnou na občerstvenie pútnika.

Máme za sebou prvú časť pochodu a odtiaľ je možnosť ísť dole k jazeru Izra alebo pokračovať k ďalším bunkrom na dnešnej trase. V podstate sme teraz na cyklotrase. Odbočujeme vľavo a pokračujem asfaltkou smerom pod Garamboš, kde sa na chvíľku zastavíme pri jednom z ropikov, len pár metrov od cyklotrasy. S dvomi priateľmi z Michaloviec ešte rýchlo vystúpime na samotný vrchol Garamboša, aby som im ukázal chatku Izra a skalnatú časť vrchu. Pri chatke stojí vykrývač telekomunikačného operátora.

Stratili sme trocha času a ostatní nám odišli smerom na Veľkú Kamennú, a tak rýchlo schádzame dole a snažíme sa ich dobehnúť. Ostáva len pokračovať po pamäti. Poznám tieto miesta, takže nenastáva žiadny problém a určite ich na vrchole a pri vyhliadke dobehneme. Dostaneme sa k cyklotrase, kde žltá pešia trasa pretína cestu a odbočíme na žltú do sedla. Potom odbočiac vľavo budeme pokračovať mimo značkovaných trás. Po hrebeni sa dostaneme k vyhliadkam a pokračujúc po prejdenom chodníku našich spoločníkov dorazíme k ropiku na vrchole Kamennej hory.

Pri ropiku sú ešte niektorí a z vrcholu stavby si obzerajú okolie. Pod nami je dolina medzi Veľkou a Malou Kamennou a trocha vpravo Zimné lúky, kadiaľ prechádza žltá k jazeru Izra. Je vidieť celý hrebeň hraničných vrchov od Lipovca cez Čatorňu, Zlodej (Tolvaj) až k Veľkému a Malému Miliču. Dokonca aj vyhliadková veža na hranici je pekne viditeľná. Sčasti sa objavujú aj Zempléni-hegység (Zemplínske vrchy) v Maďarsku a k hore Magas-hegy nad Novým Mestom pod Šiatrom (Sátoraljaújhely).

Je čas vybrať sa ďalej, a tak pri menšom kameni v podobe Čertovej hlavy dobiehame ostatných a zostupujeme strmo dole miestami po kamennej sutine až do doliny. Musím ešte spomenúť, že spodná časť pod vyhliadkou pod bunkrom je celkom pekne skalnatá, ale dnes nie je čas na prechádzku. Nebudem obdivovať skalné zoskupenie, aj keď nie vysoké. No celkom uspokojí turistu, ktorý má rád kamennú a šedivú krásu skál. Ideme lesom na juh, minieme menší kopec a za chvíľku sme pod Malou Kamennou.

Tu bude posledné zastavenie s ropikom. Je umiestnený na kamennom vrchole a sčasti je chránený kamenným valom. Jeho strecha je obrastená brečtanom, a tak má iné čaro ako ostatné. Aj odtiaľ je z jednej časti výhľad nad kamenným poľom smerom na hraničný vrch Zlodej (Tolvaj).

Znejú posledné slová dnešného sprievodcu Honzu Vorala a schádzame pod kamenné pole, aby sme si to prezreli aj zdola. Pokračujem južným smerom, až prídem k potoku a smerovníku pod Izrou. Odtiaľ stúpame po značke k Izre, kde je koniec putovania. Máme občerstvenie z vlastných zdrojov alebo v reštaurácii, ktorá je otvorená.

Samotné jazero Izra je skvostom, skutočnou perlou v tejto časti Slanských vrchov. Miestom, odkiaľ sa dá vyraziť za zážitkami a spoznávaním do okolia. Je tu možnosť ubytovania, hubárčenia či rybárčenia. Veľmi dobré východiskové miesto na turistiku v okolí, prípadne do Maďarska. Nebudem sa rozpisovať o jednotlivých trasách. Turista, ktorý by mal záujem spoznávať okolie má rôzne spôsoby na zistenie. Doba internetu a hľadania je nekonečná.

Spomenul som, že sa dnešné komentované podujatie ukončilo a potom každý pokračoval podľa svojho času do východiska v Slanskej Hute. Lúčim sa s niektorými a pokračujem naspäť po ceste nahor zelenou k Veľkému drevu, kde si urobím nejakú snímku. Kráčam lesnou cestou až na lúku a okolo ropíka, kde na nás nikto nestrieľa. Odtiaľ mierne stúpam spevnenou cestou od chaty Dolina, povedľa bytovky na Irmaseku až ma dovedie k cintorínu na okraji dediny. Tu by som spomenul, že je tu ešte jeden zaujímavý ropík, ktorý je vpravo na konci dediny smerom do dediny Nový Salaš. Je umiestnený v súkromnej záhrade. Hneď vedľa je židovský cintorín s niekoľkými zachovalými náhrobnými kameňmi.

Zhodnotenie

Obranné postavenie v južnej časti našej vlasti nikdy nebolo využité. Všetko zmenili mocnosti Mníchovskou dohodou, odstúpením pohraničných oblasti a zrušenie mobilizácie v roku 1938. Určite je na mieste pripomenúť si toto obdobie a tiež hrôzu vojny, ktorá následne prebehla, aj turistickým podujatím. Myslím si, že by sa mala zachovať aj táto časť histórie pre budúce pokolenia. Dnešné podujatie v teplom slnečnom počasí len dotváralo turistickú akciu spojenú s kúskom histórie našej krajiny a s krásou prírody, obohatenej o množstvo pekných prírodných miest a scenérií.

Fotogaléria k článku

Najnovšie