Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Hrebeňovka Nitrických vrchov

Oblasť Nitrických vrchov bola pre mňa z turistického hľadiska pomerne dlho neznáma. Nie že by som sa sem nikdy nezatúlal, ale vždy to bolo v rámci mojich hradologických aktivít. Táto skutočnosť sa ale nedávno zmenila. Tri dni voľna v práci a pomerne dobrá predpoveď počasia dávajú šancu na úspešný prechod hrebeňom. Nuž a ako to celé dopadlo, to si už prečítate sami.

Vzdialenosť
35,1 km
Prevýšenie
+2178 m stúpanie, -1663 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
2 dni
Obdobie
jar – 15.06.2004
Pohoria
Strážovské vrchy – časť Nitrické vrchy
Trasa
  • Štart: mapa
  • Koniec: mapa
  • Najvyšší bod: 1028 m n. m.
  • Najnižší bod: 358 m n. m.
Voda
Prameň na lúke Kuchyňa, Hotel Partizán, potok pod Závadskou poľanou, chata Homôľka, hostinec Partizán, obec Uhrovec
Nocľah
Lúka Kuchyňa pod Čiernym vrchom
Doprava
Autobusom do Uhrovca, autobus zo zastávky pri chate Homôľka
SHOCart mapy
VKÚ Harmanec 1 : 50 000, list č. 119 Strážovské vrchy, list č. 131 Vtáčnik

Trasa

Uhrovec – Jankov vŕšok – Rokoš – Čierny vrch – Suchý vrch – Capárka – Závadská poľana – Čierna hora – Kremenište – chata Homôľka

V Uhrovci

Konečne vystupujem celý prepotený v Uhrovci. Ortuť teplomera láme rekordy, tak hneď mierim do krčmy. Jedno, druhé, tretie... Dnes by som tu asi dokázal presedieť celý deň. Tóno, stačí, neprišiel si sem predsa na pivo! U krčmárky si odkladám veci, lebo si chcem pred nástupom na túru prezrieť nielen kastieľ, ale aj rodný dom Ľ. Štúra a A. Dubčeka. Kaštieľ, pôvodný hrádok z 15. stor., stojí v centre obce. Je čiastočne opravený, ale verejnosti neprístupný. Aspoň že rodný dom našich velikánov je otvorený. Ten sa nachádza hneď vedľa kaštieľa. Vrátim sa po veci a nastupujem na túru.

Jankov vŕšok

Značka prejde obcou, za cintorínom sa konečne dostávam do lesa. Jeho chládok je mi akou - takou úľavou v sparnom dni. Prvé metre stúpania mi dávajú celkom zabrať. Pomaly si fučím, až konečne dofučím na asfaltovú cestu, ktorá ma dovedie na Jankov vŕšok. Naposledy som tu bol v roku 1986 ako účastník alkoholicko-erotického podnikového zájazdu, ktorý niesol ctihodný názov „Po stopách SNP“. Ešte niekoľko desiatok metrov a som pri impozantnom pamätníku. Ten tvorí mohyla s pylónom a mauzóleom. Ako na potvoru, výhľady zahaľuje silný opar. Smäd sa tiež hlási, preto navštívim blízky hotel Partizán. Ten prešiel nedávno rekonštrukciou. Oproti roku 1986 sa jeho služby veľmi skvalitnili, no priamo úmerne narástli aj ceny. Ešte že tu nájdeme aj turistickú ubytovňu, s omnoho ľudovejšími cenami. Zato pečená klobáska v hotelovej reštaurácii chutila dobre. V blízkosti je vybudovaný niečo ako adrenalín park, no môj adrenalín to necháva na pokoji. Ten mi bude stúpať neskôr, pod Rokošom.

Lesmi pod Rokošom

Už je popoludnie, keď dávam „Vale“ Jankovmu vŕšku. Vedie ma lístím vystlaný chodníček, ktorým zanedlho dosiahnem Holý vrch. Z rázcestia vedie modrá značka k hradu Uhrovec (cestou sú pekné pohľady na hrad). Návšteva hradu je veľmi príjemným spestrením túry. Späť na hrebeň odporúčam použiť zelenú, ktorá nás privedie k rázcestiu Kňažinové lúky. Moje kroky vedú hrebeňom, keďže som hrad Uhrovec v minulosti niekoľkokrát navštívil. Príjemný terén sa onedlho skončí, čo je neklamný znak blízkosti vrchu Rokoš.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Rokoš

Výstup na tento mohutný vrch vedie prudko hore stráňou pomedzi viaceré skalné útvary. Neskôr sa stúpanie zmierni. Povyše križovatky s modrou značkou sa nachádza výhľadové miesto. Očami možno obsiahnuť takmer celú Hornú Nitru s Prievidzou a Novákmi. Nad nimi hradba Vtáčnika, Žiaru či Malej Magury. K vrcholu je to hádam ešte 500 m a konečne ho dosahujem. Udychčaný sa zvalím vedľa turistického smerovníka. Netrvá mi dlho a poberiem sa s fotoaparátom na prieskum okolia. Najprv prídem na lúku s pomníkom Ľ. Štúra a A. Dubčeka, ktorá sa nachádza západne od vrcholu. Odtiaľ je výhľad na hrad Uhrovec a na obzore rozoznať kontúru Považského Inovca. Len ten silný opar ma hnevá. Z východných skalných zrázov vidím Rudniansku kotlinu s lesknúcou sa hladinou priehrady Nitrianske Rudno a hrebeň Malej Magury. Širšia oblasť Rokoša je ŠPR, ktorá je zahrnutá do zoznamu lokalít Natura 2000.

Košútova skala a Čierny vrch

Je čas pokračovať ďalej. Za necelých 45 minút prichádzam na vrchol Košútovej skaly. V duchu hútam, prečo ju tak volajú. Hádam len nie po Lajkovi Košútovi? V podstate je to jedno, hlavne že skala poskytuje pekný výhľad na Rokoš a jeho menšieho brata – Predný Rokoš. Za Košútovou skalou značka vedie prevažne lesným terénom. Až pred vrchom Veľká Homoľa sa pri spätnom pohľade otvára panoramatický výhľad na hrebeň Nitrických vrchov s dominantným Rokošom. Pomaly sa blížim k cieľu dnešného dňa, ktorým je vrchol Čierneho vrchu. Božia muka na malebnej lúke je toho jasným dôkazom. Odtiaľ opäť vidím dnes už mnoho krát videný hrebeň Malej Magury a konečne aj Vápeč, predpokladaný finálny cieľ tejto túry.

Bivak v Kuchyni

Do hôr sa pomaly vkráda šero. Vyberám mapu a uvažujem nad miestom prespatia. Východne pod Čiernym vrchom je lúka Kuchyňa, kde je naznačený prameň. Tam sa rozhodnem utáboriť. Pri zostupe na Kšiniansku poľanu vidím nielen Suchý vrch, ale aj telekomunikačnú vežu v Sedle pod Čiernym vrchom. Z rázcestia idem zelenou značkou smerom na Nitrianske Rudno. Míňam zamknutú búdu bánovských turistov a prichádzam na lúku. Vedľa cesty je prameň, na okraji lúky lesnícka chata a v strede malý senník. V okamihu sa rozhodnem, v ňom prespím! Rozbalím spacák, uvarím večeru a čakám, až mi spánok zatvorí viečka.

Suchý vrch, Caparka, Čierna hora

Ráno sa budím, až keď je slnko vysoko. Došľaka, môj „vnútorný budík“ tentoraz sklamal. Rýchlo sa zbalím a za 10 minút som na Kšinianskej poľane. Prechádzam okolo telekomunikačnej veže. Z lúky je pekný výhľad na západ. A keďže včerajší opar zmizol, jasne vidím vrchy Baske, Kňaží stôl a Považský Inovec. Stúpajúc k vrcholu Suchého vrchu prechádzam rúbaniskami, ktoré pomaly zarastajú mladinou. Napriek tomu poskytujú výhľady viacerými smermi. Na vrchole, ktorý je z veľkej časti odlesnený, sa zdržím len krátko. Slnko nemilosrdne pečie a ja sa neviem dočkať tieňa lesa. Rúbaniská a mladina však pokračujú aj tu. Aspoň mám stále výhľady, pričom ten na Kľak je asi najkrajší.

Neďaleko kóty 942,3 míňam poľovnícky posed. V jeho tieni hľadám krátkodobé útočisko. Na moje milé prekvapenie toto miesto vďaka rúbaniskám poskytuje úžasný výhľad od Homôľky cez Vápeč a Strážov až po Kľak! No moje tepelné trápenie sa nekončí. V hustej mladine zaniká chodník, musím sa predierať, hľadať správny smer. Začínam mať toho plné zuby. Našťastie, po 15 – 20 minútach sa prederiem k lesu, kde narazím na značený chodník. Ako v tranze prechádzam zaujímavo zalesneným vrcholom Capárky. Voda sa mi takmer minula a ledva čakám na križovatku so žltou značkou, pod Závadskou poľanou. Tou zbehnem kúsok dole na lesnú cestu, ktorú južnejšie pretína potok. V ňom je aspoň trocha vody. Doprajem si oddych, lebo ma čaká pomerne strmé stúpanie na Čiernu horu. Jej západný svah je zarastený mladinou. Napriek tomu na protiľahlom svahu vrchu Záhradčie spoznávam nedávno navštívený hrad, ktorý stál na skalnom výbežku (Hrádok) nad obcou Čierna Lehota. Vrchol Čiernej hory ma poteší výhľadom, lebo zbadám blízko vrch Homôlku, moju dnešnú konečnú.

Na Kremeništi

Za Čiernou horou sa krajina mení. Niet tu rúbanísk, ani mladiny. Pekne sa striedajú lesy s lúkami. Túto scenériu a moju znovu nadobudnutú pohodu ruší len hrmot hromov. Takže asi zažijem aj letnú búrku. Duchovia hôr sú mi naklonení a búrkové mračná odklonia niekde na sever. Keď dosiahnem vrchol Kremeništa, vlastne ukončím aj prechod hrebeňom Nitrických vrchov. Výhľad z tohto miesta dovoľuje pozorovať takmer kompletnú trasu, ktorú som absolvoval. Čierna hora, Suchý vrch, Čierny vrch, Rokoš, vzdialená Magura, Strážov, Kľak a dole Valaská Belá, tým všetkým sa nekonečne kochám.

Chata Homôľka

Posledný úsek dnešného dňa k chate Homôľka zdolám pomerne rýchlo. Idem krajom, ktorý poznám z predošlých túr. Chata sa nachádza pod kopcom Homôľka, podľa ktorého je pomenovaná. Tadiaľto prechádza cestná komunikácia, ktorá spája Hornú Nitru s Považím. Na malom parkovisku je hostinec, ktorý hneď poctím svojou návštevou. Zo zámeru prespať na chate nie je nič, keďže je obsadená školou v prírode. Okolitá krajina poskytuje mnoho pekných zákutí, kde sa dá utáboriť.

Prší, prší, len sa leje...

Večer strávim pri pivku a nad mapou. Plánujem si trasu na zajtra. Jednoznačne chcem znovu zdolať Vápeč. Odtiaľ hádam cez ruiny hradu Košeca prejdem do Ilavy. To ešte netuším, ako to celé dopadne.
Okolo polnoci ma budia svetlá bleskov a burácanie hromov. Do rána neustále leje. No pekne sa mi ten deň začína. Ledva stihnem zbaliť tábor, znova sa rozprší. Počuť aj prichádzajúcu búrku. Utekám do hostinca a dúfam, že sa počasie umúdri. Ale nie, už je poludnie a vonku stále zúri smršť. Sediac nad krígľom piva sa pomaly zmierujem s faktom, že som túto túru práve dokončil.

Fotogaléria k článku

Najnovšie