Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Rozhovor Viktor Beránek: Výhľad z okna, romantika, erotika

Viktora Beránka asi netreba väčšine turistov osobitne predstavovať. Medzi tatranskými chatármi trochu exotický zjav. Svojou ľubozvučnou češtinou mi rozprával o nosení a pretekoch, výstavbe novej chaty pod Rysmi, ale aj o živote v prírode, okienku na kadibúdke a cestičke z hnedých mužíkov.

Koľko chatárčite?
Tridsať rokov.

Baví vás to ešte?
Ale tak aj áno. Myslím, že tam je určitý pocit slobody, voľnosti, možnosť sa v tých horách realizovať, čo sa týka lezenia, horolezectva, turistiky a života. Hlavne je to život v prírode, vo vysokých horách, taký odlišný od života v civilizácii. To je pre nás teraz už nepredstaviteľné, zmeniť svoj život a vymeniť ho trebárs za život rybára pri mori. Už sa nedá znova začínať.

Zo začiatku bola nosiť na chaty len nutnosť, chcel som si zarobiť nejaké korunky, ale postupne tam začalo prerastať niečo iné, pocit tej slobody. Nemyslím len tej ľudskej, alebo že môžem ísť, kam chcem, ale slobodu od závislosti na neustálom finančnom tlaku, ktorý je tu dole. Tam hore človek zabudne, nič ho nedráždi, žiadne obchody, žiadne reklamy, a tam je niekde tá sloboda. Tie hodnoty toho, že vám stačí si ráno obuť otrhané vibramky a krátke gate, a niekedy zoberiete krosná a niekedy idete na túru, ale proste nič už nepotrebujete, nič nejdete vybavovať, s nikým sa nenaťahujete. Keď s tými krosnami človek šliape hore, dosť premýšľa, nikto a nič ho neruší. Moje najlepšie nápady boli vždy pod krosnami. Išiel som od štandu k štandu, po prvé som vymyslel fantastickú vec, napríklad prečo nám dymí komín na chate. Po druhé som prišiel na chatu a zistil som, že už som na chate, a pritom som vyriešil dymenie komínu. No a príroda je krásna.

Plánujete aj ďalej ostať na chate?
Pravdepodobne áno, ja nikdy nehovorím, že určite, ale pokiaľ je človek zdravý, tak si myslím, že v tých horách môže pracovať naplno. Potom, keď je chorý, mal by v každom prípade ostať v horách, pretože v nemocnici takýto človek umrie hneď, takže by sa tu mal zostať liečiť.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Chata stále patrí KST aj Jamesu?
Áno, stále.

KST je väčšinový vlastník?
Áno, má 70%.

Ako to teraz vyzerá s plánmi na výstavbu novej chaty?
Tak, vybavuje sa to. Je to na dobrej ceste. Teraz som bol práve v Poprade a hovoril som s tými ľuďmi, s ktorými to vybavujem.

Naposledy, keď sme sa o tomto rozprávali, situácia bola taká, že James bol za novú chatu a KST bola za rozšírenie tejto.
Vzťahy medzi majiteľmi sa zmenili, zlepšili, a tým pádom sa veci pohli dopredu.

Vyzerá to teda, že nová chata bude?
Áno. Na účte je osem miliónov ešte od Mikloša, ak sa nevyčerpajú, prepadnú, aj majitelia si túto šancu uvedomujú. V každom prípade tá myšlienka nemá chybu. Lebo táto chata stojí v lavínovej dráhe. Dobrá myšlienka, nadšenie ľudí, nemôže už nič iné existovať. Ani peniaze už nepotrebujeme.

Tým pádom sa súčasná zbúra?
Táto by sa zbúrala, slúžila by do tej doby, kým nová nebude funkčná. Ona sa možno aj lavína o to postará veľmi rýchlo, nevieme kedy. Nielen snehová môže spadnúť, ale aj skalná.

Túto zimu spadli na ňu nejaké lavíny?
Túto zimu nie. Snehu bolo veľa, 22. apríla sme zlyžovali chatu zozadu. Ale tento rok nikto nezahynul pod lavínami, takže nebolo lavinózne. Niekedy zase príde taká zima, že ide jedna lavína za druhou.

Stále plánujete na novej chate veci ako protiveterné zábrany, slnečná energia?
Áno, to určite hej, už aj teraz na starú chatu monujeme nejaké solárne panely, elektrinu. Keď sú peniaze, tak sa to dá. Po prvé je to obrovská úľava, nemusieť vynášať stále hore palivo, keď máme slnko, ktoré nám dá teplo do chaty. A je to ekologické, čo je dnes v móde. Pre nás je dobre, že slnko zahreje trošku tú vodu aj to kúrenie.

Okrem nich sa plánujú nejaké vylepšenia na starej chate?
Na starej? Čakáme, ako to dopadne, a keď, tak potom sa všetko vloží do novej chaty. Moja predstava je: chatu postaviť, solárne panely dať tak na strechu, aby až tak neboli vidno. Vnútrajšok chaty - som za to (aspoň kým tam ja budem): žiadne neónky, proste tak, ako je to teraz: petrolejka, gitara, výhľad z okna, romanika, erotika...

Máme jednu novinku na chate, už od minulého roka. Kadibúdke sme dali väčšie okno, cez celú prednú stenu, keď človek sedí, tak má krásny výhľad. To by som chcel aj hore urobiť. Miesto mám už vybrané a bol by úplne fantastický výhľad až na Roháče. Táto je ešte tak pekne vymaľovaná, Barabáš ju maľoval, Kubáni ju maľoval, každý si vzal jednu stenu, bola bitka o tie steny, musel som potom ešte pristavovať steny k tomu záchodu.

Cestičku k záchodu by sa zišlo lepšie vyznačiť, lebo trafiť tam v hmle po tých skalách...
Je tam taká cestička urobená...my sme tak hovorili, poznáte mužíkov zo skál, hej? Tak my sme to chceli tak, že po hnedých mužíkoch sa tam pôjde, hnedá značka k záchodu (smiech). No tak nemôžeme dať červenú alebo takú, ale hnedú značku. Je to dobrý nápad, čo ešte spravíme, to možno až na novej chate.

Ľudia sa nám sťažovali, že majú problémy napríklad na Téryho chate, keď si vytiahnu vlastné jedlo. Ako je to u vás?
Môžem povedať, že zatiaľ nemáme nikde napísané, že zákaz vlastnej konzumácie. Neprerástlo to do takej miery, že by si všetci ľudia priniesli svoje, nič by si nekúpili a nechali tam hromadu odpadkov. Myslím si, že slovenská klientela sa za posledné roky veľmi veľmi zlepšila, je to super pohodová klientela. Aj si asi uvedomujú, že keď si kúpia ten čaj, tak prispejú na chatu, na to teplo, na tú prevádzku. Takže nemusíme nič vypisovať, ani nič zakazovať, ani nikomu vo dverách vynadať, že si priniesol ruksak na chrbte a podobne.

Aké sú teraz ceny na chate za čaj a polievku?
Malý čaj stojí 20 Sk a väčší, skoro 6-decový, 30 korún. Polievka, keď je kapustová, taká vianočná s klobásou, stojí 50 Sk aj s chlebíkmi.

Sú to ceny ako na iných chatách a mňa fascinuje, že chaty, kde sa to vozí, majú také isté ceny, alebo aj viac než u vás, kde sa to nosí na chrbte.
Poznám, ja som videl aj na Hrebienku v bufetíku, že sú vyššie ceny za nápoje, ako máme my. Ja sa snažím neorientovať sa podľa toho, aké sú ceny tu dole, ale podľa toho, koľko námahy sme do toho dali, aby na tej chate sa dal potom kúpiť koks a bolo teplo. A dať také ceny, aby to tým ľuďom vyšlo. Preto je ten čaj aj malý za 20 korún, snažíme sa ho robiť kvalitný, horský, dávať dosť cukru a sirupu, a tak, tie kamzíčie bobky, o tom turisti nevedia (smiech).

Neuvažuje sa o celoročnom otvorení?
Nie, celoročne nie. Ja tam síce chodím aj v zime, kontrolovať, odhadzovať sneh, ale potom tam je obdobie, kedy tam fakt nikto nechodí, november, december. Mohol by byť taký alpský systém prevádzky, že príde Silvester, Veľká noc - tak sa chata otvorí, prídu ľuda, zrelaxujú, zalyžujú si, a zase sa chata zatvorí.

Koľko ľudí môže teraz prespať na chate?
Na posteliach sú deky, teraz sa tam dá asi 20 ľudí, plus ešte na zemi na spacákoch, koľko sa zmestí. Keď je už úplne plno, dáme im naše izby a spíme na zemi v kuchyni alebo na streche, keď je pekne. Viem, čo je to, keď unavený človek príde na chatu a nie je miesto. Ale niekdy sa viac do tej litrovej fľaše nevojde, ako je liter. Potom im to musím nejako povedať, naučil som sa jednu dobrú fintu. Postavím piatich do radu a hovorím im: Viete čo, ja mám strašne rád peniaze, a od každého mám 300 Sk, to je 1500 Sk. A srdce mi trhá, že si ich nemôžem od vás zobrať, ale musím vás poslať dolu. Povedia pan mluvi pravdu a bez slova sa poberú dole. Vidia, že toto je tak silný argument, že aj ja som skleslý. Ale naozaj, pokiaľ sa dá, tých ľudí tam necháme. Nielen z hľadiska toho, že mi to trhá srdce, ale aj vidím, že by sa niekto vyčerpaný mohol dostať do problémov, spadnúť niekde. Je málo prípadov, že niekoho pošleme dole. Stane sa cez sviatky, že príde 200 ľudí. Kam ja to mám dať? Povieme im potom, kde sú bivaky, ale ešte aj tie sú plné.

Na novej chate je aký plán, čo sa týka kapacity?
Taká istá. Musíme to urobiť tak, aby sa v kríze aj na kokse tí ľudia vyspali, resp. prečkali noc. Tvrdí sa, že v tomto vysokohorskom prostedí by sa nemala zvyšovať kapacita, ale čo tým vyriešime? Ľudia sa vyspia 100 metrov od chaty, nechajú tam odpadky. Keď ich nájdem na chate, tak ich znesiem, ale odtiaľ? Hoci toto sa už zlepšilo. Turisti si nosia všetko svoje dolu a ešte často aj tie, čo sa nazbierajú na chate. Snažíme sa aj čistiť okolie, potom sú tie akcie Čisté hory a podobne. Myslím, že Tatry sú celkom čisté hory. Samozrejme, našlo by sa, keď sme prevracali skaly, našli sme konzervy aj z roku 1950. Najviac ma dráždi, keď idem hore s vynáškou, vidím konzervu a nemôžem sa po ňu zohnúť. Potom dolu to už môžem vyzberať, aj baby, čo chodia z chaty. Ale odpadkov je čím ďalej, tým menej.

Kamarátka raz išla cez Bystrú lávku a nazbierala dve igelitky odpadkov. Keď jedného pána upozornila priamo pri čine, ešte jej vynadal...
To sa musí inak, tak ako ja s tým ubytovaním. Mala sa ho spýtať, či nemá ešte nejaké odpadky, že by zniesla dole. Ono dnes už beriem veci trocha s nadhľadom, aj tie vážnejšie. Povedať vážnu vec v polohumornej forme, a to má ďaleko väčší výchovný účinok. Keď mu to dokážete vysvetliť, zoberie dole ešte viac odpadkov, ako má v tom ruksaku. U nás je to špecifikum, že dole sú nachystané potraviny, koks aj drevo. Turisti nosia hore tie balíčky a dole odpadky. Denne si trúfne 5 - 6 ľudí denne na krosná, na menšie balíčky aj 30 ľudí.

Poďme sa rozprávať o nosičstve - koľko nosíte, a či ešte stále chodíte na preteky...
Teraz bola nosičská stovka, nemohli sme ísť všetci z chaty, minulý rok som bol ja, teraz boli kolegovia. Na Sherpa Rallye, teraz bude 23. ročník, musím chodiť už ako organizátor.

Aký je rozdiel medzi týmito dvoma podujatiami?
Sherpa Rallye je vždy v októbri a Nosičská stovka v júni. Rozdiel je v tom, že pri prvom sa nesie 60 kg (ženy 20 kg) na niektorú vysokohorskú chatu, teraz sa pôjde na Kamennú chatu pod Chopkom zo Srdiečka. Ide sa na čas, štart je len jeden, všetci naraz. Pri stovke sa nesie 100 kg z Hrebienka na Zamkovského chatu, Na stovke štartujú nosiči po piatich minútach.
Sherpa Rallye sme organizovali aj v Taliansku. Prišlo tam tak 30 - 40 nosičov. V Európe už nie sú nosiči, tí ľudia sa vrátili o 100 rokov dozadu. Starenky v tých dedinkách mali slzy v očiach, lebo to bola ich mladosť. Bola to určitá reprezentácia Slovenska. Chodili aj dobrí ľudia z chát, nikto nikde nič neukradol, nikto sa tam neopil...Teraz, keď na tieto alpské chaty príde niekto zo Slovenska, tak je to v pohode. Poznáte to, o nás neboli vždy dobré referencie v zahraničí.

Niekdy šli dva autobusy plné ľudí, jeden autobus nosiči, plus baby, čo robili na chatách, ešte aj kapelu sme si vzali, bola dobrá zábava, aj keď nešlo iba o zábavu, samozrejme. Často sa to natiahlo na tri dni, naši ľudia zase videli iné hory, krásnu prírodu v Alpách. Domáci nás povodili po takých svojich zaujímavých veciach - pretrhnutá priehradná hrádza, ktorá zabila tisíce ľudí, alebo výroba syra v takých maličkých továrničkách, fantasticky čistých. Ovečky boli hore v kopcoch, dole sa spúšťalo mliečko nerezovým potrubím, a mohli sme si tam kúpiť fantastický alpský syr.
Aj tí ľudia od nás myslím majú dobré spomienky. Keď sme tam išli, nerobil som si zoznam, len mi posielali 2000 Sk zálohu. Tak ideme, stojíme od Tatier a berieme ľudí. Brezno, Bystrica, Nitra. V Bystrici som zistil, že autobus je tak "narvaný", že ľudia nemajú kde sedieť. Stále som hovoril, že je voľné miesto...Tak som volal do Popradu, poslali mi ďalší autobus pre 50 - 60 ľudí, obrovský. A to ešte išli niektorí ľudia svojimi autami...

Čo robí nosič v zime?
Nosič v zime má život ako svišť. V lete veľmi nespí a potom to v zime doháňa. Ja veľa chodím na lyže, baví ma skialpinizmus, alebo sa vyberiem do sveta. Bol som v Nepále, a predtým v Nepále, a predtým v Nepále. Vyrábam suveníry pre turistov, krosničky nosičské, navrchu je flaštička s horcom. Chcem, aby tu turisti nekupovali korálky, ale originál horské veci. Tiež máme svišťov, tie sa šijú v Číne, ale ja im robím rázcestníky z dreva, s červenými strieškami, je tam nápis Rysy. Pri tom si človek aspoň trošku oddýchne.
Včera som vstával o pol štvrtej, o pol piatej som robil raňajky a keď ide človek celý deň na plné obrátky, tak je hotový. Začala sezóna, takže ľudia chodia, ale už celý máj sme nosili.

Koľko kilogramov nosíte?
V lete tak 80 - 90, v zime 40 - 50, ale to sa chodí na lyžiach.

Aké máte ešte cestovateľské plány?
Môj najbližší plán je zajtra ráno o pol siedmej si naložiť sud piva a celý šťastný budem šliapať na chatu. To je asi tak všetko, ja žijem len tým, čo práve je. Neplánujem si život. Pamätám si, raz som sa vybral do Álp. Prišiel som do Bratislavy, snežilo. Mal som lyže a všetko so sebou, auto, a hovorím si, že to nič neurobím, keď je to tam také "zadekované". Išiel som do cestovky, a hovorím, že kde máte nejaké lacné letenky? Oni že do Dillí. Ja že kedy môžem letieť? Že o dva dni. Tak som tam nechal auto, kúpil som si ľahkú bundu, a miesto v Alpách som bol v Indii. Lyže som nechal u známej, ešte som bežal na indickú ambasádu, kde mi dali vízum, a do dvoch dní som letel.

Ďakujem Viktorovi Beránkovi za poskytnutie fotografií.

Fotogaléria k článku

Najnovšie