Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Pamätník tragicky zahynuvším vojakom v dedine Hejce
Pamätník tragicky zahynuvším vojakom v dedine Hejce Zatvoriť

Túra Hejce a pamätník leteckého nešťastia

Aj napriek tomu, že som v týchto miestach bol pred niekoľkými rokmi, využívam možnosť si ich prezrieť znova. A vzdať hold vojakom, ktorí tu v zime 2006 pri páde lietadla zahynuli. Náš turistický oddiel pri JDS v Trebišove usporiadal jednodňový zájazd, na ktorom sa zúčastnilo 48 seniorov, ktorí majú radi prírodu a pohyb v nej. Zároveň počas turistiky a poznávania krajiny v maďarskej časti Slanských vrchov (Zempléni-hegység) si zaumienili uctiť pamiatku tragicky zahynuvších vojakov vracajúcich sa z misie KFOR. Vzdať im poctu položením kytice, zapálením sviečok práve na mieste nešťastia.

Vzdialenosť
15 km
Prevýšenie
+707 m stúpanie, -707 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 22.03.2019
Pohoria
Maďarsko: Slanské vrchy (Zempléni-hegység)
Trasa
Voda
prameň Féher-kút
Doprava
Košice (vlak, bus) - Gynec/Gönc (vlak, bus) - Hejce (bus)
SHOCart mapy
» č.1110 Košice juh (1:50.000)

Trasa

Hejce – pamätník obetiam - po červenej značke na Fehér–kút – lezecká stena Sólyom–kő (Sokolí kameň) – vrch Borsó-hegy (miesto nešťastia a pádu lietadla) a späť

Hejce

Napriek skoršiemu odchodu z domu sme dorazili do maďarskej dedinky Hejce, ležiacej na západnej strane Slanských vrchov (Zempléni-hegység) pod vrchom Borsó-hegy, na oboch stranách potoka Szerencs-patak. Dorazili sme na miesto ešte v ranných hodinách, a tak ostal čas aj na menšiu prehliadku dediny. Aj keď v prvom rade išlo o samotný pamätník, ktorý bol postavený na pamiatku leteckého nešťastia. Nepatrí k veľkým dedinám, aj keď má bohatú históriu, dnes tu žije okolo 240 obyvateľov. Spadá pod Gynecký okres (maďarsky Gönci járás) v Boršodsko–abovsko–zemplínskej župe. Nachádza sa v nej zopár zaujímavých miest.

Po vystúpení z autobusu v blízkosti pamätníka, pri ktorom sme na počesť zapálili sviečky a za hlasu poľovníckeho rohu si uctili pamiatku slovenských vojakov KFOR, čo neprežili pád lietadla 19. januára 2006 pri návrate domov. Zo štyridsiatich troch to prežil len jeden. Po pietnom akte sa hneď zberám na prehliadku dediny, aby som mal aspoň niektoré miesta prejdené a trocha si rozšíril svoje znalosti. Len pár desiatok metrov od pamätníka je historický kalvínsky kostol v barokovom štýle z roku 1789, pri ktorom sa na chvíľku zastavujem a obzerám si ho. Tak isto cestou dole do centra dediny je zaujímavý tzv. biskupský hrad – kaštieľ z roku 1774. Tento daroval Iszstván I. biskupstvu. V roku 1845 bol rekonštruovaný. Bola v ňom zriadená rímskokatolícka charitatívna služba. Dnes je zatvorený. Spomeniem ešte 15. storočie, keď sa v južnej časti dediny usídlili husiti a dnes má pomenovanie česká. Po prechode mostom pokračujem vpravo hore, kde je hneď za mostom pamätník I. a II. svetovej vojny s menami padlých. Na druhej strane je budova obecného úradu a cestou obchod a krčma. Na potoku Szerencs je niekoľko prehradení a sú na ňom postavené tiež kamenné barokové mosty. Nad posedením je odbočka uličkou od smerovníka s lietadlom, kde budeme pokračovať po lesnej ceste. Je tu niekoľko kamenných pivníc hneď pre domami. Dostávame sa na okraj dediny a za chvíľu sme v lesnom poraste.

Výstup

Vedie nás červená značka lesnou kamennou cestou. V tejto časti je toho menej zaujímavého, ale príroda je pekná. Stúpajúc stále mierne hore naberáme výškové metre. Aj tu prebieha ťažba hneď vedľa lesnej cesty, ale nevyzerá to tak drasticky ako u nás. Lesní robotníci hneď pália konáre a hore stúpajú kúdoly dymu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Dostávam sa k miestu Féher-kút, kde budeme odbočovať vľavo. Vpravo je lúka a len sto metrov vzdialená chata, ku ktorej sa idem pozrieť. Vedľa nej je posedenie so stolmi a lavicami. Robí to dojem na pekný oddych a nejaký piknik. Je tu infotabuľa, ale pre neznalosť maďarského jazyka veľa informácii neposkytne. Je o maďarskej časti Slanských vrchov (Zempléni-hegység) vrátane mapky. Na druhej strane cesty je prameň. Ako sme prišli, pokračuje značka na Regéc a Šarišský Potok (Sárospatak). Objavujem tu značku, s ktorou som sa stretol u nás v Slanských vrchoch, je to znak Cesty svätej Alžbety (Szent Erzsébet út) - trasa Šarišský Potok (Sárospatak) – Košice, po ktorej grófka prechádzala. Pokračujeme však na opačnú stranu lesnou zvážnicou smerom na Telki Baňu (Telkibánya) a Fizér (Füzér).

Neskôr po pravej strane od lesnej cesty zazriem skalnú časť a už tam upaľujem, aby som si skaly trocha obzrel. Je to okolo sto metrov a keďže som vyrazil trocha skôr, tak mám na prehliadku dosť času. Veď objavovanie a spoznávanie skalných častí je moja srdcovka. Prichádzajú priatelia, a tak sa opäť k nim pridávam a pokračujem s nimi k miestu, kde je vľavo od chodníka nádherné skalné miesto. Už som tu bol, ale dnes si to pozriem dôkladnejšie.

Lezecké miesto Sólyom–kő (Sokolí kameň)

Andezitová skalná stena je na severovýchod od dediny v nadmorskej výške 700 m, len niekoľko metrov od značkovanej trasy, s pekný výhľadom z jej vrcholových častí. Na skalnej stene je štyridsaťtri lezeckých ciest rôznych obťažností. Keďže som si to trocha išiel poprezerať aj zdola, keď som tu bol pred desiatimi rokmi, tak na to nebol dostatok času a ani dôvody. Moja turistika bola v samých začiatkoch. Až neskôr ma to chytilo za srdce a začalo to hneď byť zaujímavejšie. Prechádzam sa pod skalnou stenou smerom na sever. Hľadím hore po skalnej stene, občas sa zaleskne v kameni skoba. Pohľad je fascinujúci a myšlienkové pochody sa zrýchľujú. Dal by som sa na takéto lezenie? Mal by som na to? Odpoveď je však skrytá v realite pokročilého veku a v žiadnych skúsenostia z lezenia.

Ostávam radšej rovnými nohami na zemi a hľadám cestu, kade sa dostať prijateľne a bez väčšej námahy na vrchol s vyhliadkou. V severnej časti skalnej steny je to prijateľné, a tak sa štverám k hrebeňu a na vrchol steny s peknými vyhliadkami. Dokonca nachádzam poniklec, ktorý ma, samozrejme, potešil. Zahľadím sa na západnú časť nad dolinou potoka Szerensc. Z doliny stúpa dym v mieste, kde sa práve ťažilo drevo a aj smerom na severozápad k dedine Hejce a Vilmány. Je vidieť len na vzdialenosť niekoľkých kilometrov, a tak sa musím uspokojiť s tým, čo dnešný deň poskytne. V dedinke Hejce je pekne vidieť kostol a kaštieľ, ktoré dominujú nad ostatnými stavbami. Statné vzdialenejšie dediny sa strácajú v opare. Odchádzam z vyhliadky a vraciam sa na chodník, aby som pokračoval v ceste na miesto nešťastia pádu lietadla Antonov, v ktorého troskách zahynulo 42 vojakov, vracajúcich sa z misie.

Miesto tragédie na vrchu Bórso-hegy

Miniem lúčku s posedom, kde červená trasa pokračuje vpravo do Gynca (Gönc) s odbočením do Telki Bane (Telkibanya). Pokračujeme ešte sto metrov rovno a potom pri smerovníku odbočiac mierne na severozápad stúpame ešte štyristo metrov k vrcholu a miestu nešťastia, kde sa spomenuté lietadlo zachytilo o vrcholky stromov a potom sa zrútilo. V januári 2019 tomu bolo 13 rokov, čo sa v treskúcej zime obyvatelia Hejce snažili dostať k miestu pádu a dúfali, že niekoho zachránia. Z posádky a vojakov ostal však na žive len jeden jediný.

Dorazili sme k miestu a nastal čas na položenie venca a zapálenie sviečok. Prebiehajú príhovory z našich radov. Je s nami pán, ktorého syn tu zahynul. Smutné, slzy sa tisnú do očí, ale zmeniť sa to už nedá. Ostávajú len spomienky a vzdanie holdu ich pamiatke. Miesto je od mojej poslednej návštevy trocha zmenené. Vrcholky stromov trocha ožili a vyrástli nové konáre. Stále je však vidieť, že sa tu niečo stalo. Pribudol pamätník v podobe kameňa s tabuľou a dátumom nešťastia. Je v maďarčine a angličtine. Každý tu však má samostatný stĺp s menom a hodnosťou. Niektorí aj s fotografiou. Smutné miesto, ale život je raz taký. Stávajú sa rôzne tragédie, a tak je to aj na vrchu Bórso-hegy.

Trocha sa idem ešte pozrieť po hrebeni a hľadám nejakú peknú vyhliadku, lebo tá, čo bola hneď v mieste nešťastia, zarástla stromami. Po 300 m som dorazil na jedno miesto, odkiaľ je výhľad. Škoda, že viditeľnosť je slabšia, a tak Košice dobre nevidím. Tým smerom letelo vracajúce sa lietadlo, kde malo pristáť. Nestalo sa tak. Vidím však celkom dobre k hraničnej čiare Slanských vrchov a pod nimi v Maďarsku aj hrad Fizér (Füzéri vár). Celá hraničná čiara od Trstého nad Hornádom až po Zlodeja (Tolvaj) je vidieť. Známy to turistický kraj nad jazerom Izra s najvyšším vrchom Veľký Milič.

Po chvíľke rozpoznávania v diaľke sa vraciam späť k miestu tragédie a spoločne odchádzame smutní, ale zároveň šťastní. Uctili sme si pamiatku tých, čo tu tragický zahynuli a sami sme v pohode prešli trasu a spoznali niečo neznáme. Cestou dole sa zastavujem ešte na vyhliadke. Posledné pohľady do doliny a kráčame spiatky rovnakou cestou, ktorou sme sem išli. Ubieha to rýchlejšie ako to bolo hore. V dedine na nás čaká autobus, ktorým sa máme presunúť k hradu Fizér.

Zhodnotenie

Aj napriek kratšej trase to bol primerane namáhavý výstup s množstvom zážitkov a s peknými výhľadmi, prírodou, ale aj skalnými miestami a lezeckou stenou na Sólyom–kő. Aj samotné miesto tragédie malo svoje čaro, vzdanie úcty na mieste nešťastia, bolo len doplnkom pre turistickú akciu s návštevou miesta pádu lietadla Antonov. Koľko je takýchto miest nešťastia v prírode, o ktorých ani nevieme, ale sú jej súčasťou? Len aby ich bolo čo najmenej, aby ľudské životy plynuli v šťastnom priebehu a tešili sa napr. z turistiky a návštev prírody, zo spoznávania jej nádherných miest, či už u nás doma, alebo aj za hranicami našej vlasti.

Fotogaléria k článku

Najnovšie