Svet

Corno Grande a Corno Piccolo

Jozef Jelenčiak 28.08.07 V srdci talianskych Apenín v Parco Nacionale Del Gran Sasso sa vypína najvyšší vrch celých Apenín: Corno Grande (Veľký roh). Okolo seba má rešpekt vzbudzujúcu suitu Corno Piccolo 2 655 m.n.m., Pizzo d Intermesoli 2635 m.n.m., Picco Cefalone 2 533 m.n.m. a množstvo ďaľších. Pohorie je doslova podkopané tunelom (10 km!), cez ktorý vedie kvalitná talianska autostráda A24 spájajúca Rím s pobrežím Jadranského mora (Ancona).

Tento rok som riešil hlavolam, ako ísť s rodinou k moru a zároveň si odskočiť do riadnych hôr. Môj zrak sa upriamil na prímorské San Benedetto Del Tronto, odkiaľ je to po cestách cca 100km (vzdušnou čiarou len 45 km) na Gran Sasso. Kupujem si v miestnom novinovom stánku výborný taliansky turistický časopis: Meridiani Montagne (číslo z roku 2004). V každom čísle monografia na najvyššej úrovni o niektorom pohorí. 150 strán vrátane priloženej mapy v mierke 1:35 000 za 9 euro, nie zlá kúpa. Prvý nájazd som naplánoval autom hore spomínanou autostrádou do mestečka Assergi a odtial zaujímavou horskou cestou na planinu Campo Imperatore k horskému hotelu Rifugio Albergo di Campo Imperatore (2 130 m.n.m.). Tu je bezplatné oficiálne parkovisko a súčasne vrchná stanica lanovky z Assergi. V zmysle „trocha histórie nikoho nezabije“ musím na tomto mieste konštatovať, že je to presne ten hotel, kde väznili Mussoliniho, a kde si po neho prišli nemeckí výsadkári na čele so Skorzenym.

Nechávam históriu za sebou a vykračujem po príjemnom traverze (trasa č. 101- číslovanie na spomínanej mape, na talianskych turistických mapách som videl aj číslovanie 3 a 4... ) do sedla Sella di M.Aquila (2 335 m.n.m.). Tu je križovatka s viacerými chodníkmi, ja si vyberám trasu č. 104, vedúcu cez Sella di Corno Grande (2 421 m.n.m.), ktorá sa na vrchole sutinového násypu tesne pod južnou stenou Corno Grande napája na trasu č. 154, ktorá ide kolmo na vrchol. Veď je aj nazvaná Via Direttisima a ja mám onedlho tú česť zistiť, že nie nadarmo! Vpravo ďalej pokračujúca cesta č. 104 mi nevonia, nakoľko vidím skupinu Talianov omotaných lanami. Pozriem hore doprava, kam sa teperia a vidím červený kontajner -Bivak Andrea Bafile. Neviem si predstaviť, ako by som len pomocou nôh a rúk k nemu vyliezol. Je rozhodnuté - idem Direttisimou. Po suťovisku prichádzam k samotnej stene a začínam s výstupom.

Idem sám a preto dávam pozor, aby som niekde neodliezol zo značky. Značkovanie je celkovo dobré, klasické červené kruhy sú miestami prešpikované akýmisi zelenými trojuholníkmi, ktoré upozorňujú na smer. Leziem v príkrej stene , ale viac menej je to komín, takže nemôžem vypadnúť do strany. Aspoň malá úľava. Cesta nie je nikde zaistená. Voľný štýl. Fajn. V polovici cesty dobieham skupinu Talianov (alebo skupina Talianov dobieha mňa, kto by si od strachu na to mal spomenúť?). Jeden z nich sa na vzdušnom pilieri, ktorý treba obliezť, zasekne a robí nohami zúfalé a smiešne pohyby. Pohľad na nešťastníka mi dodáva novej srdnatosti. Po katapultovaní amatéra jeho priateľmi do bezpečia zdolávam obtiažny úsek čistým tatranským štýlom. Bez kondície, miestami trocha v mrákotách (mám asi nízky tlak) dosahujem vrchol Vetta Occidentale, 2912 m n. m, kde s údivom vidím početné veselé osadenstvo vo veku 10 až 70 rokov.

Pije sa červené víno, gestikuluje a hlavne rozpráva. Som v Taliansku. Panuje krásne počasie, vo výške takmer 3000 m.n.m. slnko spaľuje a je určite 30OC! Zisťujem, že na Corno sa dá ísť aj normálkou (č.103 a doprava), čo je prechádzka, alebo po hrebeni, čo asi nie je prechádzka, alebo od Vetta Centrale (2 893m.n.m), čo určite nie je prechádzka. Z opačnej strany, ako som vyliezol, padá podo mnou hrozivý kotol. Pozor, rarita! Najjužnejšie položený ľadovec v Európe: Ghiacciaio del Calderone v prevažne večnom tieni zovretý medzi Corno Grande a Corno Piccolo. Výhľady do všetkých strán na najvyššej turistickej úrovni. Údajne sa dá dovidieť na obe moria, Tyrhénske aj Jadranské. Ja som slepúch, nedovidím. Ale literatúra hovorí jasnou rečou. Nestrácam čas a nasadzujem na foťák polarizačný filter, ktorý má tú výhodu, že v elektronickom hľadáčiku vôbec nevidím, ako polarizujem, či nepolarizujem. Hodím zopár fotografických záberov všetkými smermi. Plošina Campo Imperatore podo mnou vyzerá ako špinavý fľak ťahajúci sa donekonečna. Je hojne využívaná filmármi pri špagetti westernoch aj pri serióznych snímkach. Jeden príklad za všetkých - Meno ruže.

Osadenstvo z vrcholu sa začína pri ustavičnom rozprávaní hýbať smerom dole normálkou a ja sa k nim pridávam, lebo nemám najmenšej chuti ísť dole tou rizňou, ktorou som šplhal hore. Zostup je pochopiteľne dlhší, zliezame mnohými traverzami severný svah Corna a potom stáčame kolmo na juh cez sedlo Sella del Brecciaio. Napravo od nás je mohutná a krásna dolina Val Maone, samostatný nenáročný turistický cieľ. Na jej druhej strane sa týčia Pizzo d Intermesoli a Pizzo Cefalone. Stretávam skupinu mladých Talianov, ktorá ma podľa trička a reči okamžite odborne zaraďuje medzi „frančéze“ a vysvetľuje mi, ako ich mám odfotiť. Zisťujem, že slovenčina sa podobá na francúzštinu najviac zo všetkých slovanských rečí, nakoľko som mal tento rok v Taliansku ďalší podobný príklad . Čašníčka v pizzérii na predmestí Milána po tom, čo nás hodinu počúvala, sa nám prihovorila, či sme „ frančéze“ ? Aby som veci nepreháňal, raz som bol pre Talianov zasa jasný Švéd podľa značky SKna aute. Zachytávam teda na fotografii taliansku pubertu v rozkvete a v prudkom zjazde dole zo sedla testujem kolená. Potom sa už dostávam na pôvodnú trasu (napravo vidím ešte Rifugio Garibaldi) a onedlho celkom rád vidím aj vlastné auto. Nabudúce Corno Piccolo! Tuším, že až také Piccolo to nebude...

Fakty:

Campo imperatore – Sella di Aquila 1/2 hod pohodlne po traverze hore
Sella di Aquila – Vrchol Corno Grande ( Vetta Occidentale )1hod - 2/3cesty krásne lezenie komínom
Vrchol Corno Grande – Sella di Breccaiaio -Sella di Aquila 2:30 hod pohodlný zliezak po normálke , za sedlom S. di Brecciaio trocha hrabania nohami v príkrom svahu
Sella di Aquila – Campo imperatore 1/2 hod pohodlne dolu po transverzále

Voda – žiadna na celom úseku- v sezóne fungovania sa dá občerstviť na Rifugio Garibaldi, ktorá je v údolí za sedom Sella di Aquila , asi 15 min odbočka od popísanej cesty späť za sedlom S. di Brecciaio .

Na Campo Imperatore som videl stany – asi možnosť stanovania. V zime je tu lyžiarske stredisko. Ostatné budovy: vo vrcholovej stanici lanovky je bar a WC. V hoteli Campo Imperatore honosná reštaurácia. Vedľa kaplnka. Trhovníci. Ďalej hvezdáreň a pod ňou údajne rozsiahle vedecké laboratória na kvantovú fyziku. Uznáte sami,že viac už netreba.

Poznámka:
Popísaná pohodička platí len za pekného počasia v lete Pri hrozbe dažďa a búrky rozhodne neodporúčam!

Zdieľaj:  
Reakcie
Corno Grande a Corno Piccolo 28/08/07 00:00 nová téma
Najnovšie články autora
 
Svet Corno Grande a Corno Piccolo V srdci talianskych Apenín v Parco Nacionale Del Gran Sasso sa vypína najvyšší vrch celých Apenín: Corno Grande (Veľký roh). Okolo seba má rešpekt vzbudzujúcu suitu Corno Piccolo 2 655 m.n.m., Pizzo d Intermesoli 2635 m.n.m., Picco Cefalone 2 533 m.n.m. a množstvo ďaľších. Pohorie je doslova podkopané tunelom (10 km!), cez ktorý vedie kvalitná talianska autostráda A24 spájajúca Rím s pobrežím Jadranského mora (Ancona). 28/08/07 Jozef Jelenčiak Svet
Túra Žibrid a Babice V rámci predsavzatia vystúpiť na všetky vrcholy jednotlivých pohorí na Slovensku, podľa starej akcie KST, som si zaumienil tentoraz zdolať Žibrid. Vrch, vysoký 867 metrov, je druhým najvyšším bodom Súľovských vrchov, ktoré patria do CHKO Strážovské vrchy. V snahe nájsť pri ceste nazad skalný Budzogáň, som nechtiac objavil zaujímavé miesto plné zaujímavých skalných útvarov – Babice. 13/12/06 Jozef Jelenčiak Súľovské vrchy
Útulňa Koliba pod Pustým Koliba pod Pustým sa nachádza v hornej časti Jamníckej doliny v Západných Tatrách priamo na modro značenom chodníku na malej polianke v zajatí hustého smrekového lesa pod rázcochou Smreka zvanou Pusté. Jej majiteľom a vzorným hospodárom je miestny Urbariát Liptovskej Kokavy. Môže byť alternatívou k obľúbenej Kolibe pod Klinom, ktorá sa nachádza o dolinu východnejšie. 10/07/05 Jozef Jelenčiak Západné Tatry
Najnovšie články na titulke
 
Túra X-trekking West Tatras Special 2014 Západné Tatry-Roháče sú pre mnohých doteraz neznáme, ale aj obávané. Väčšina tých, ktorí vyhľadávajú turistické ciele vo vyšších nadmorských výškach, skončia vo Vysokých Tatrách. No západná časť Tatier je pre mňa vďaka jedinečnej panoráme, hustote dvojtisícových vrcholov, ktoré vzbudzujú okamžitý rešpekt pri ich zhliadnutí, ale aj krásnou scenériou Roháčskych a iných plies a pliesok jedinečná. dnes Martin Takáč Západné Tatry
Reportáž 12. narodeniny na Zarúbanej Kýčere Uplynulá sobota sa niesla v znamení decentných osláv už 12. narodenín nášho portálu. Keďže sme turistický web, bolo treba zahrnúť aj nejaký pohyb a tak sme sa s našimi priaznivcami a autormi stretli na vrchole Zarúbaná Kýčera v Javorníkoch. Nenáročná túra na 884 m vysoký kopec bola v teple trochu vyšťavujúca, hore sme sa však mohli nechať ofúknuť vetríkom na vrchole rozhľadne a skryť sa do tieňa prístreška. včera Soňa Mäkká Hiking akcie
Správa Útulňa Andrejcová s hospodárom Známa útulňa na hrebeni Nízkych Tatier po deviatich rokoch znova prechádza rekonštrukciou. Jednoduchý drevený zrub, ktorý ponúka prístrešie pocestným už niekoľko desaťročí, sa nachádza na východnom hrebeni Nízkych Tatier, nad horehronskou obcou Pohorelá, len asi tri hodiny chôdze hrebeňom z Kráľovej hole. včera Marek Šurina Správy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Corno Grande a Corno Piccolo 28/08/07 00:00 nová téma
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
Práve nás číta 326 ľudí
0.3 (0.15)