Túra Skalky na Galkove
Pri nedávnom krátkom pobyte v osade Ráztoka na konci Maríkovskej doliny v Javorníkoch sme hľadali vhodný objekt pre krátku túru po celonočnom posedení pri ohníku. Náš známy nám odporučil Galkovské skalky, ktoré vraj málokto pozná. Neboli ani na mape, ale podľa jeho popisu sme ich našli a tak o nich dávam vedieť.
Medzi Adamkov a Galkov
Ráztoka je malá osada a tak je naša šestica, ktorá sa rozhodla pre nedeľný výlet, za chvíľu na jej konci. Trošku nás mätie cesta vedúca ďalej do doliny, ale to len preto, že odbočka našej cesty hore do svahu je schovaná v čerstvom holorube. Po niekoľkých minútach ju nachádzame a plytkým žľabom stúpame k vrcholu Galkova. Asi po dvesto výškových metroch vychádzame na asfaltku schovanú v lese, vedúcu z osady Vlkov do Podjavorníka vo vedľajšej doline, ale aj slepo končiacu pod vrcholom Adamkova.
Nad asfaltkou už lesná cesta smerom hore nepokračuje, ale využívame zhumpľovaný terén po lesníkoch, ktorí z hrebeňa nedávno sťahovali vyrúbané kmene. Tento koridor nás bezpečne dovedie na rovný hrebeň medzi Adamkovom a Galkovom. Stopy po lesníkoch tu pokračujú aj smerom na Galkov a uľahčujú nám cestu v neznačenom teréne. Činnosť lesníkov však skončila asi dvesto metrov pred vrcholom a tak zdolávame Galkov predieraním sa vo vysokom papradí a prekračovaním spadnutých stromov. Tu už na lese vôbec nevidieť zásahy ľudskej ruky, ktoré by ho nejakým spôsobom devastovali.
Z Galkova ku skalkám
Hrebeň z Galkova smerom na juh, na ktorom by sa skalky mali vyskytovať, je opäť náročný na prekonávanie prekážok. Pri zložení našej skupiny – dvaja chlapi a štyri baby, sa snažíme našim partnerkám prerážať smer vo vysokom papradí a nachádzať najvhodnejšie miesta na preliezanie popadaných kmeňov.
Pele odbočí z hrebeňa trošku doľava, lebo sa mu to tam zdá schodnejšie. Baby však idú za mnou po hrebeni. Po chvíli vidím, že Pele sa spúšťa ešte viac doľava a zdá sa mi to tam schodnejšie, tak navigujem baby za ním. Pár výškových metrov pod hrebeňom nachádzame relatívne dobre vyšliapaný chodníček. Ten je dôkazom toho, že domáci to tu poznajú. A keďže všetky cesty aj chodníčky niekam vedú, usudzujeme, že tento by mohol ísť ku skalkám, ktoré nám popísal Mišo. Nemýlili sme sa a asi po desiatich minútach nachádzame vľavo od hrebeňa zaujímavé skalné útvary.
Tie tvoria hrebeň smerom na východ, kolmo na smer hrebeňa, po ktorom sme prišli z Galkova. Pripomínajú mi Troch jazdcov v Malých Karpatoch nad Zochovou chatou. Ide o niekoľko skalných útvarov v rade za sebou - ich výšku odhadujem tak na 15 až 20 metrov. Netrúfam si povedať, z akého sú materiálu. Sú schované v smrekovo bukovom lese. Výhľady sú možno z ich vrcholov, ale vzhľadom na strmosť stien som sa ich ani nepokúšal zdolať. Pár pokusov urobili Peleho dcéry Barborka a Lenka. Úspešnejšia sa mi zdala Lenka, rázsochou vyliezla asi do tretiny najspodnejšej skaly.
Od skaliek do Ráztok
Po krátkom oddychu a fotodokumentácii prírodných útvarov sa vraciame do Ráztok. Teraz už po chodníčku, ktorý ide pár metrov pod hrebeňom, po ktorom sme prišli z Galkova. Tesne pred vrcholom Galkova sa točí do prava a vychádza na hrebeň medzi Galkovom a Adamkovom. Odbočku chodníčka z hrebeňa sme si cestou sem nevšimli vďaka intenzívnej spúšti po lesníkoch. Hrebeň medzi Galkovom a Adamkovom je rovný, čerstvo očistený lesníkmi a zdá sa byť ideálnym terénom pre bikerov alebo bežkárov.
Ďalej pokračujeme cestou, po ktorej sme išli aj hore. V Ráztoke sme asi okolo tretej a môžeme si do denníčkov poznačiť prejdených šesť kilometrov a prevýšenie cca 350 metrov.
[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]
Myslím si, že ku skalkám sa dá naplánovať aj dlhšia túra pre zdatných bikerov po ceste z osady Vlkov. Po asfaltke môžu prísť až pod vrchol Adamkova, odtiaľ po rovnom hrebeni smerom na Galkov a tesne pred vrcholom Galkova pokračovať po hrebeni smerom na juh. Predpokladám, že asfaltku z Vlkova v zime cestári neudržujú a je asi vhodným terénom aj pre bežkárov. V riedkom smrekovo bukovom lese by v zime mohli byť skalky viditeľné už od Galkova.
Popísaná túra z Ráztok je vzhľadom na svoje parametre vhodná na poldennú prechádzku alebo na vytriezvenie po prehýrenej noci tak, ako to bolo v našom prípade. Keďže skalky na mape nie sú, neviem ako ich nazvať. Mišo – ten je odtiaľ, ich nazval Galkovské skalky.
Autorom niektorých fotografií je Barbora Pospíšilová.
