Väčší, ťažší, lepší?

Podobne ako pri fotografických objektívoch i ďalekohľad je vždy o kompromise medzi rozmermi, hmotnosťou a optickými vlastnosťami. Pohľad cez kvalitnú optiku je lákavý, no často sa stáva, že vysnívaný ďalekohľad po kúpe a opadnutí prvotného nadšenia začne prekážať a miesto v batohu zostáva ležať doma – je totiž príliš veľký a ťažký na bežnú turistiku, kde treba niesť plno iných, potrebnejších vecí. Preto je naozaj dobré zvážiť, aký veľký prístroj je človek ochotný vláčiť popri proviante, oblečení a fototechnike po horách. Na prvý pohľad síce nejaké to kilo naviac nepôsobí problematicky, ale ďalekohľad s puzdrom zaberie dosť miesta a spoliehať sa na permanentné nosenie na krku, či na páse tiež nie je najlepšie riešenie. Vždy je lepší menší prístroj v ruke, ako kvalitnejší, ale rozmernejší doma. Hmotnosti kompaktných modelov sa pohybujú od 150 do 300 gramov, väčšie typy často presiahnu i hmotnosť jedného kilogramu, všetko v závislosti od kvality použitej optiky a mechanického prevedenia.

Strecha alebo Porro

Táto na pohľad stavbárska otázka skrýva dva bežne dostupné typy konštrukcie optických hranolov ďalekohľadov. Sú ľahko rozpoznateľné podľa vonkajšieho tvaru prístroja. Strešný typ (v cudzojazyčnej špecifikácii „roof“ prípadne „dach“) je charakteristický dvomi priamymi spojenými „rúrami“, kde objektív i okulár ležia v jednej osi v každej z nich. Známejší porro hranol dáva aparátu typický „lomený“ tvar, ktorý je pravdepodobne tým, čo si človek pod pojmom ďalekohľad ako prvé predstaví. Aj keď sa to nezdá, strešná konštrukcia tvorená tubusmi je komplexnejšia a výrobne zložitejšia. Inak povedané, pri kvalitatívne rovnakých prístrojoch bude ten so strešným hranolom zvyčajne drahší. V zásade neexistuje odporúčanie, čo je lepšie – strešné konštrukcie sú často o niečo skladnejšie, porro niekomu lepšie sadnú do ruky.

X krát Y alebo menej je niekedy viac

Magické čísla 8x40, 10x25 a podobne sú zrejme tým, čo kupujúceho najviac upúta na prvý pohľad. Stručne zhrnuté – prvé číslo hovorí o zväčšení optickej sústavy, druhé je priemer vstupnej šošovky objektívu (cez ktorú vchádza do prístroja svetlo) v milimetroch. Zväčšenie vyjadruje, koľkokrát bude pozorovaný objekt väčší oproti skutočnosti. Čiže, napríklad pri 8 násobnom zväčšení sa pozorovateľovi bude objekt vzdialený 800 metrov javiť približne rovnako veľký, akoby bol vzdialený iba 100 metrov. Pozor, tento údaj nie je možné porovnávať s fotografickými zoom objektívmi (napr. zoom 3x). Pri nich totiž ide o pomer medzi hraničnými ohniskovými vzdialenosťami objektívu (o približne trojnásobnom zoome hovoríme napr. pri rozsahu 28-85mm). V prípade ďalekohľadov je to skutočné optické zväčšenie objektu oproti jeho normálnej veľkosti. Pokiaľ chceme získať približnú analógiu so svetom fotografie, stačí si uvedomiť, že pri bežnom kinofilmovom fotoaparáte poskytuje štandardný 50mm objektív zhruba „prirodzený“ pohľad. Teda ďalekohľad s 8-násobným zväčšením ponúkne asi rovnaké priblíženie, ako objektív s ohniskovou vzdialenosťou 400mm (= 8x50mm).

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Pri voľbe zväčšenia platí, že menej býva niekedy viac. Hlavný problém predstavuje schopnosť udržať ďalekohľad v ruke pre komfortné pozorovanie bez roztraseného obrazu. Z mojich i sprostredkovaných skúseností je pre malé kompaktné ďalekohľady vhodné maximálne zväčšenie 8x, v prípade väčších a stabilnejších aparátov 10 až 12x. Väčšie zväčšenia si už vyžadujú statív a pre bežné turistické pozorovanie z ruky sú nepohodlné. Preto pozor, ak predajca ospevuje ľahký 250 gramový malý ďalekohľad s 12 násobným zväčšením – v predajni obyčajne nie je možnosť vyskúšať pozorovanie vzdialených objektov a veľké zväčšenie prináša i ďalšie nevýhody, o ktorých bude reč neskôr.

Podobne ako fotografické objektívy, aj ďalekohľady majú svoju svetelnosť. Články o svetelnosti relatívnej, šero (twilight) faktore, či vstupnej pupile je možné nájsť na internete. Myslím však, že pre účely bežného turistu stačí vedieť, že čím vyššia hodnota, tým lepšie pozorovanie za horších svetelných podmienok. Vo všeobecnosti svetelnosť klesá so stúpajúcim zväčšením ďalekohľadu, ako aj s klesajúcim priemerom vstupnej šošovky objektívu. Tento priemer sa zväčša pohybuje od 20 do 50mm podľa typu a keďže väčší je v tomto prípade lepší, opäť tu vyvstáva otázka rozmerov a hmotnosti prístroja.

Je dobré ešte spomenúť zoom ďalekohľady s premenlivým zväčšením ktoré síce vyzerajú lákavo, ale cenou za ich univerzálnosť sú okrem vyššej hmotnosti aj ústupky v obrazovej kvalite, svetelnosti a šírke zorného poľa.

Široko a ďaleko

Ďalším dôležitým parametrom je tzv. zorné pole (field of view). Udáva, aký široký výsek je viditeľný pri pohľade ďalekohľadom v určitej mernej vzdialenosti. Táto merná vzdialenosť je zvyčajne 1000 metrov (niekedy môže byť údaj v stopách a yardoch). Z osobnej skúsenosti odporúčam minimum okolo 100 na 1000 metrov. Pri užšom zornom poli je často problematické nájsť a udržať pozorovaný objekt v zábere. Všeobecne, šírka zorného poľa klesá s narastajúcim zväčšením a s klesajúcim priemerom vstupnej šošovky prístroja.

Orlí zrak aj cez okuliare

Pokiaľ nosíte permanentne okuliare, ich skladanie pri každom pozorovaní vie byť veľmi otravné, preto je dobré vyberať prístroj uspôsobený na pozorovanie s nimi a práve na tento faktor sa často zabúda. Parameter „očný reliéf“ („eye relief“ alebo „eye point“), známy aj z fotografických prístrojov, udáva v milimetroch maximálnu vzdialenosť oka od okuláru, pri ktorej je ešte pozorovateľ schopný vidieť celý obraz bez tmavých okrajov. Pre pozorovanie s okuliarmi odporúčam voliť prístroje s minimálnym reliéfom 15mm, ideálne však okolo 17mm. Problém príliš nízkeho reliéfu majú hlavne malé kompaktné ďalekohľady. Očný reliéf sa tiež znižuje s rastúcim zväčšením ďalekohľadu.

Do času i nečasu

Z praktického hľadiska je dobré, ak je ďalekohľad odolný aspoň voči striekajúcej vode (water resistant) napr. pre prípad dažďa. Je na individuálne zváženie, či sa oplatí kúpiť vodotesné (zväčša dusíkom plnené) prístroje, ktoré sú drahšie, ale poskytnú istotu i v prípade nechceného krátkodobého kúpeľa v potoku. Na ochranu pred počasím je dobré skontrolovať, či je optika aparátu chránená krytkami a aký je spôsob ich uchytenia pre zabránenie straty. Znevýhodnené sú tu malé kompakty ktoré sú nepochopiteľne často vybavené len krytkami okulárov, nie však objektívov.

Odporúčanie na záver

Ako už bolo spomínané, kúpa ďalekohľadu je v konečnom dôsledku silne individuálne rozhodnutie a závisí od potrieb jednotlivca. Zámerne som sa venoval v článku len problematike binokulárov z pohľadu bežného turistu, bez špeciálnych nárokov na pozorovanie divej prírody, hviezd a podobne. V obchodoch je dostupné značné množstvo prístrojov od jednoduchých „noname“ cez bežné značkové modely, až po sofistikované aparáty s integrovaným stabilizátorom obrazu. Keďže klasický ďalekohľad na rozdiel od väčšiny digitálnych „zázrakov“ dnešnej doby nepodlieha morálnemu zastarávaniu a nevyžaduje ani špecializovanú starostlivosť, je to kúpa naozaj minimálne na dlhé roky používania, ak nie na celý život.

Myslím si, že pre bežné použitie (teda hory, pekné a slnečné počasie) veľmi dobre poslúžia i kompaktné modely 8x25 a podobne. Sú malé, ľahké a za dobrého počasia neprekáža ich horšia svetelnosť. Jediným problémom môže byť spomínaný nízky očný reliéf, ale i v tejto kategórii sa dajú nájsť výnimky. Stredné typy, 8x35, prípadne 8x40 ponúkajú väčší komfort v podobe jasnejšieho obrazu i za horších svetelných podmienok, lepšie prekreslený obraz a široké pole záberu, problémom však môžu už byť ich citeľnejšie rozmery. Väčšie typy ako 10x50 či 12x50 sú vhodné skôr pre nadšencov, ktorí nájdu miesto v batohu i pre tento rozmer, no pri rekreačnom využití a hlavne nosení na dlhšie túry si treba ich kúpu dobre premyslieť.

Čo sa týka značiek, pokiaľ je možnosť porovnania aparátu pred kúpou mimo prítmia predajne, využite ju. Často je veľký rozdiel medzi výrobkami renomovaných výrobcov a menej známych značiek nielen v cene, ale najmä vo farebnom kontraste a ostrosti obrazu (kvalitné antireflexné vrstvy tiež urobia svoje) – toto žiaľ často človek zistí až vonku na dennom svetle, kde sa slabosti i prednosti prejavia naplno.

Zámerne vynechávam konkrétne odporúčania a neodporúčania výrobkov. Na to je miesto v diskusii, kde uvítam i prípadné otázky či doplnenie.