Trasa

ŽSR Záriečie – Mestečianska skala – ŽSR Záriečie – Zubák – Lednica – Horná Breznica – ŽSR Púchov, zastávka
Záver túry možno spojiť s návštevou svetoznámej archeologickej lokality Púchovská skala.

Mestečianska skala

Len čo vystúpim z vlaku na železničnej zastávke v Záriečí, očami pátram po Mestečnianskej skale. Jej siluetu spoznávam na protiľahlej strane doliny. Na jej vrchole sa nachádzajú veľmi skromné pozostatky malého opevneného útvaru z obdobia Púchovskej kultúry. Mňa osobne teší fakt, že lokalita bola využitá aj v stredoveku. Predpokladá sa, že tu stál malý strážny hrádok. Žiaľ, takmer celý areál tejto fortifikačnej stavby bol nekultúrne zničený v druhej polovici 20. stor. kameňolomom. Zachovali sa len malé úseky valov a priekopy. Napriek tomu vás návšteva tohto miesta odmení pekným výhľadom do Púchovskej doliny a na Biele Karpaty. Prístup je jednoduchý, stačí ísť zo železničnej zastávky Záriečie zelenou značkou smerom na Sedlo Kýčera (približne 20 min.).

Smer obec Zubák

Po návrate späť pokračujem smer obec Zubák. Z lúky neďaleko osady Brezová sa otvorí pekný výhľad. Púchovská dolina je ešte čiastočne ukrytá pod nízkymi oblakmi a obzor vypĺňa masív Veľkého a Malého Manína. Nič krajšieho si ani nemôžem priať. Ešte asi kilometer prejdem lesom a dostanem sa na plochý hrebeň v oblasti kóty Jazero. Južné svahy sú odlesnené a dovoľujú výhľad hlavne týmto smerom. Po krátkom hrebeňovom úseku klesám do podomnou učupenej dedinky Zubák.

Lednické skalky

Tu si dám pivo a dokúpim nejakú maškrtu. Miestnym psom nie som veľmi sympatický, lebo brešú po mne ostošesť! Ich brechot stíchne, až sa dostanem na stúpanie za obcou. Za stálych výhľadov prichádzam k lesu. Traverzom dosiahnem východný výbežok vrchu Zrnová, odkiaľ začínam klesať. Les vystriedajú lúky a s potešením zisťujem, že značka vedie cez Lednické skalky. Z vrcholových brál sú krásne výhľady na Lednické bradlové pásmo s hradom, samotnú obec a okolité horstvá.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Castrum Lednyche

V Lednici sa nezastavím ani v krčme, rovno idem na hrad. Ten sa vypína na severovýchodnom okraji mohutného vápencového bradla. Spolu s bizarnými bralami tvorí významnú estetickú a krajinotvornú dominantu okolia. Pri jeho výstavbe bol do veľkej miery využitý skalný terén, ktorí vytvára jeho prirodzené opevnenie. Vstup do centrálnych častí vedie cez 9 m dlhý skalný tunel. Z nádvoria sa dá po labilnom rebríku vystúpiť k hlavnej obrannej veži. Od nej vedie na najvyššie položené miesto hradu, k strážnej veži Straka, do skaly vytesané schodište. Z jej ruín je výborný výhľad do širokého okolia. Pri návšteve týchto častí hradu treba byť mimoriadne opatrný. Dnes sa o ruinu stará Historicko – Astronomická spoločnosť, ktorej cieľom je záchrana hradu.

Obec Lednica

Po prehliadke hradu zamierim rovno do krčmy. Milo ma prekvapí príjemne zariadený interiér v štýle country. Pri pive sa rozhodnem pokračovať do Púchova cez obec Horná Breznica. Trasu do Vršateckého Podhradia poznám, preto zvolím tento smer. Pred odchodom si prezriem ešte kostol a pamätnú tabulu J. A. Komenského. Ten v roku 1650 navštívil v obci českých exulantov, ktorý tu našli útočisko po bielohorskej bitke. Ich potomkovia tu žijú dodnes.

Modrou značkou

Modrá značka, ktorá ma bude viesť k cieľu dnešného putovania, vedie do kostola popri cintoríne na lúky. Z týchto miest sú interesantné pohľady na krajinnú scenériu v okolí obce. Červená strecha Lednického kostola svieti ako maják, ktorý „varuje“ pred bralami Lednického bradla. Z viacerých pozícií si tento pohľad fotím. Musím pritom pozorne sledovať značku. Lebo na lúkach niet veľa miest, kde ju môže značkár umiestniť. Za vykrývačom prejdem krátkym úsekom lesa a lúkami klesnem do obce Horná Breznica.

Z Hornej Breznice do Púchova

Keďže ma stále smädí a vodu dnes veľmi nemusím, hneď hľadám krčmu. Domáci ma nasmerujú na horný koniec dediny. Cestou si všimnem viacero zachovalých a ešte nezmodernizovaných sedliackych domov. Zo zapadajúcim slnkom sa poberám ďalej. Idem poľnou cestou okolo miesta, kde bývajú letné tábory rôznych občianskych či náboženských združení. Keď sa obloha sfarbí do oranžova, naplno sa prejavuje krása jesennej prírody. Vstupujem do lesa a v jeho šere prichádzam k turistickému smerovníku Keblie. Za ním značka vedie lesnou cestou, prechádza okolo niekoľkých chát k osade Keblie. To už pred sebou vidím svetlá Púchova. Posledný kilometer k železničnej stanici Púchov - zastávka idem za tmy. Nevyberám čelovku, lebo otvorený terén a môj mačací zrak mi dovoľujú postupovať bez svetelného zdroja. Na malej stanici sa usadím a dojem posledné zásoby. Keď sa v diaľke objaví svetelný kužeľ rušňa, viem, že je koniec tejto nenáročnej, ale krásnej túry.

Odporúčam

Pôvodne som plánoval navštíviť aj svetoznámu archeologickú lokalitu, Púchovskú skalu. Tá sa nachádza asi 2 km od železničnej stanice Púchov – zastávka, nad hlavnou cestou Púchov – Horní Lideč. Nakoľko som sa dlhšie zdržal na Mestečnianskej skale a hrade Lednica, jej návštevu som nestihol kvôli tme. Pokiaľ vám ostane čas, určite toto miesto navštívte. Viac o Púchovskej skale, Púchovskej kultúre, múzeu a meste nájdete nižšie.
Púchovská skala
Púchovská kultúra
Múzeum púchovskej kultúry
Mesto Púchov

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek