Reportáž Posledná jazda pozemnej lanovky
V nedeľu 16. septembra 2007 krátko po 14-tej hodine absolvovala pozemná lanová dráha svoju historicky poslednú jazdu. Tridsaťsedemročná „pozemka“ zišla z Hrebienka do Starého Smokovca, čím spravila symbolickú bodku za vlastnou existenciou. Spomeňme si spoločne na jej históriu a záverečnú jazdu.
Čriepky z histórie
Po otvorení smokoveckého Grand hotela roku 1904 nastal veľký rozvoj zimných športov a Hrebienok potreboval nové dopravné spojenie. Prvú licenciu na výstavbu pozemnej lanovej dráhy získali Popradčania Krieger a Matejka, ktorí sa zhodnotení svojich možností zriekli koncesie v prospech ujpeštianskej a. s. Phoebus, ktorá súčasne stavala trať elektrickej železnice medzi Popradom a Starým Smokovcom. Je pozoruhodné, že výstavbu lanovky preferovali pred dokončením železničných prípojok do Tatranskej Lomnice a na Štrbské Pleso, ktoré sprevádzkovali v rokoch 1911 a 1912. Technologické zariadenie pozemnej lanovky dodala firma Union A. G. z Viedne. V hornej staničnej budove bol elektromotor, ktorý prevíjal oceľové lano, na koncoch ktorého boli ukotvené dva otvorené, kyvadlovo premávajúce vozne. Uprostred jednokoľajovej trate sa vagóny míňali na Abtovej výhybni. Prví cestujúci sa vyviezli zo Starého Smokovca na Hrebienok 21. decembra 1908. Najstaršie otvorené vozne s drevenými lavicami prepravili 45 cestujúcich a dosahovali rýchlosť 2,5 metra za sekundu. Cestovné lístky predával sprievodca vo vagónoch počas jazdy. Údolná stanica mala podľa pôvodného zámeru stáť pri stanici Tatranskej elektrickej železnice. Postavili ju však na mieste, kde stojí aj dnešná budova, aby sa vyhli zástavbe a križovatke s Cestou slobody. Hornú stanicu tvorila jednoduchá prízemná budova bez čakárne, so zastrešeným nástupišťom. K nej pristavili reštauračný a kaviarenský kiosk, ktorý neskôr rozšírili o turistickú nocľaháreň so šiestimi hosťovskými izbami. Po prvej svetovej vojne sa majiteľkou pozemnej lanovky stala pražská Legiobanka. Tá otvorila pri hornej stanici roku 1928 nový Športhotel, dnešný Horský hotel Hrebienok. Pôvodný pohonný motor trikrát vymieňali, vždy za výkonnejší, až napokon novšie, kryté vozne premávali rýchlosťou 4,5 metra za sekundu. Roku 1967, pred Majstrovstvami sveta 1970 v klasických lyžiarskych disciplínach, zahájili pracovníci bratislavského Železničného staviteľstva rozsiahlu rekonštrukciu, pri ktorej dostala lanovka novú trať a nové staničné budovy s čakárňami pre 250 cestujúcich. Elektrický pohonný agregát dodala firma Ward-Leonard. Od 12. februára 1970 medzi Starým Smokovcom a Hrebienkom premávajú vozne talianskej firmy Cerett & Tanfani z Milána. Dosahujú rýchlosť 5 m/s. Výrobcom stanovená prepravná kapacita je 128 cestujúcich, v posledných rokoch ju prevádzkovateľ znížil na 100, pre zvýšenie ich pohodlia.
Autor textu, prebratého z propagačného materiálu Tatranských lanových dráh o histórii lanovky, je Ivan Bohuš ml.
Symbolický pohreb
Slávnosť rozlúčky s dosluhujúcou „pozemkou“ začala hodinu pred nedeľným poludním kultúrnym programom. Pri údolnej stanici lanovej dráhy v Starom Smokovci znela dychová aj reprodukovaná hudba od DJ, pretkávaná vystúpeniami mladých tanečníkov. Organizátori zabezpečili aj občerstvenie pre divákov a cestujúcich. Na milé prekvapenie všetkých bolo zadarmo čapované pivo a kofola. Mnoho ľudí využilo ešte posledný deň premávky lanovky za bežnú cenu lístka na osobné rozlúčenie sa. Vozne premávali naplnené v oboch smeroch. Mnoho turistov i nedeľných výletníkov. Taktiež príjazdová cesta na Hrebienok bola klasicky zaplnená prechádzajúcimi sa návštevníkmi Tatier. Pred 14-tou hodinou sa ľudia zhromaždili pozdĺž trate a čakali na okamih, keď naposledy vzhliadnu červené vozne v pohybe. Šťastlivci, čo si vopred rezervovali lístky na záverečnú jazdu, sa zhromaždili na Hrebienku. Televízne štáby obsadzujú výhodné pozície. Fotoaparáty sú v pohotovostnom režime. Za hudobného doprovodu cestujúci nastupujú do lanovky. Odpískané. „Plácačka“ nahor a ide sa. Slávnostne vyzdobené vozne ukrajujú metre z poslednej cesty. Strojvodca neprestáva trúbiť i blikať. Okolostojaci kývajú a cestujúci im to opätujú. Nasleduje už len vernisáž výstavy o histórií lanovky a recepcia v Grand hoteli Starý Smokovec.
A čo bude ďalej?
Motor na Hrebienku utíchol. Cestujúci sa rozpŕchli po Tatrách. Červené vozne budú umiestnené v dočasnom „mauzóleu“ v Starom Smokovci. Opustené počkajú mimo koľajiska pred údolnou stanicou ešte 3 týždne (pozri fotografiu), ak náhodou niekto prejaví záujem o ich využitie. Inak skončia zošrotované…
O nasledovníčke lanovej dráhy si môžete prečítať v tomto príspevku. Ako sa rodí nová lanovka si môžete zas pozrieť na tomto zábere.
[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]
