Čo konkrétne sa na tomto chodníku opravuje?
Problém toho úseku spočíva v tom, že je to živá erózna ryha, kde dochádza k samovoľnému posunu sute a to aj k posunu veľkých blokov. K poškodzovaniu chodníka tu dochádza najmä vodnou a mrazovou eróziou, ako aj mechanicky, plazením snehu. Chodník je najviac atakovaný začiatkom turistickej sezóny, kedy po intenzívnej expozícii prirodzených eróznych vplyvov vstupuje do hry človek. Z tohto pohľadu je to jeden z najfrekventovanejších chodníkov. Rozvoľnený skalný podklad chodníka sa dá potom ľahko do pohybu a jeho deštrukcia pokračuje. V lete nastupuje vodná erózia, kedy týmto miestom pretekajú prívalové vody stekajúce zo stien Javorového štítu.

Údržba tatranských chodníkov je úloha ŠL?
Áno, zo štatútu ŠL vyplýva obnova a údržba tatranských chodníkov. OZ Tatranské chodníky v spolupráci so ŠL TANAPu sa snaží napomôcť najmä v oblasti aplikácie moderných geotechnických metód, zameraných na spevnenie podložia a tým aj samotného chodníka. Tu treba spomenúť, že partnerom projektu obnovy chodníkov je aj naša ŠOP SR a jej Správa TANAP, významným partnerom je HZS ako aj Mesto Vysoké Tatry.
Doterajšie spôsoby stabilizácie chodníkov, najmä v sutiach či zvetralých zónach sediel vždy po nejakom čase zlyhajú a vyžadujú si opätovnú rekonštrukciu. Z pohľadu ochrany prírodu je to opakované zasahovanie do prostredia, ktorému by sme sa takto mohli vyhnúť. Ako príklad, ktorý turisti isto poznajú možno uviesť záverečnú časť výstupu do sedla Prielom od Zbojníckej chaty. Napriek všetkému úsiliu a perfektne prevedenej práce ŠL TANAPu, tento úsek v priebehu niekoľkých rokov začal postupne podliehať najmä mrazovej a vodnej erózii, niektoré skalné bloky chodníka sa posúvajú a roxory, ktoré ich doposiaľ podopierali začínajú voľne vyčnievať a tým ohrozovať aj samotných turistov.

Čo sa s tým teda dá robiť?
Projekt Tatranské chodníky je založený na tom, že sa budú používať nové metódy spevňovania chodníkov a protieróznych opatrení, ktoré sú založené na injektáži materiálov. Tie dokážu preniknúť do mikropuklín a pórových vyplniť priestory v skalnej suti, kde škodí voda, ako aj mikropóry v zemitom materiále. Keď sa tieto dutiny a priestory uzavrú, nemôže dochádzať k mrazovej erózii, či vymývaniu drobných častíc. Teleso chodníka sa dá teda stabilizovať tak, že cez dutú vrtnú tyč sa vtlačí do sute injektážna zmes, ktorá ju spevní zvnútra, čím sa v suti bez kopania vytvorí základ, ktorý z povrchu nebude vidieť. Z tohto základu bude trčať k povrchu len kovová tyč, na ktorú sa nasunie predvŕtaný skalný blok. Skalné bloky ukotvené týmto spôsobom potom vytvoria základ budúceho chodníka. Ten sa bude budovať tak, aby popod chodník mohla pretekať voda, alebo sa mohli pohybovať drobné živočíchy. Chodník tak nebude predstavovať z hľadiska ochrany prírody nežiadúcu bariéru. Samozrejme, spôsobov aplikácie je oveľa viac a predpokladám, že ich výber bude závisieť v prvom rade od konkrétnych inžiniersko-geologických podmienok.

Táto metóda sa už niekde skúšala?
V zahraničí sa táto technológia používa na osadenie lavínových zábran. Tam sú tiež suťové svahy, ktoré sa pohybujú a zároveň sú lavínové. Aby bolo možné pomerne veľkú a ťažkú konštrukciu uchytiť a neodišla s lavínami, používajú presne túto technológiu. V Tatrách je to prvý pokus. Predchádzal mu ešte jeden pod Sliezskym domom pred dvoma rokmi, keď sa podchytila suť, ktorá sa sypala na cestu. Do medzidutinového priestoru sa natlačila táto hmota, ktorá to zvnútra spevnila, tá suť sa stala monolitom a je to blok, ktorý zabránil ďalšiemu pohybu sute.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Posudzuje sa táto technológia z hľadiska vplyvov na životné prostredie?
Posudzuje, ale keďže už sú s tým skúsenosti zo Sliezskeho domu, ŠL to použijú ako svoju technológiu v rámci ich údržby chodníkov. Majú povinnosť sa starať a je na nich, čo si zvolia. Je to len devätnásť metrov, takže tam nehrozí nejaký výrazný problém. Iné je, keď sa bude spúšťať projekt obnovy tatranských chodníkov, kde pôjde o podstatne väčšie dĺžky, a iné chodníky, ktoré sú teraz neprístupné, ale existujú. Problém napr. Baranieho sedla je to, že sedlo prechádza cez veľké úseky pohyblivej sute, a kde sa turisti strácajú z pôvodného chodníka a vytvárajú neustále nové chodníčky, čím sa rozsah erózie svahov len zväčšuje. To je pre ochranu prírodu samozrejme nepriaznivý stav. Ak sa táto metóda spevňovania osvedčí, uvažuje sa použiť ju práve na takýchto úsekoch. Na to, aby sa takéto veľké chodníky vôbec dali urobiť, sa vypracúva EIA (posúdenie vplyvov na životné prostredie, pozn. red.).

OZ už asistovalo pri oprave nejakých tatranských chodníkov?
Čo sa týka spevnenia úseku chodníka pod Javorovým štítom OZ pomáha pri tomto jednom konkrétnom prípade. Prácu na objednávku ŠL realizuje firma Tasum zo Žiliny, ktorá je dlhoročný špecialista na tieto práce, a všetko robia sponzorsky. Celkový objem práce je 200 000 Sk. A keď dvadsať metrov stojí toľko, sto metrov vyjde na milión. Na to, aby sa vôbec dalo o tom rozmýšľať, treba zohnať finančné prostriedky, a to je vlastne úlohou občianskeho združenia, ak EIA preukáže reálnosť celého projektu. Potom bude potrebná popularizácia celého projektu a snáď to chytí za srdce aj veľkých sponzorov.

Čiže tam sa neráta s nejakými peniazmi zo štátneho rozpočtu?
Nie, vôbec nie. Zo státneho rozpočtu dostávajú ŠL peniaze na pravidelnú údržbu a obnovu, lenže to zdaleka nestačí na to, čo by potrebovali. A zaťažiť ich desiatimi miliónmi navyše nejakým chodníkom, to nepripadá do úvahy, jednoducho nie je z čoho. Takže finančné prostriedky bude potrebné získať z iných zdrojov. Oveľa náročnejšia otázka je samotná technológia, keď si predstavíme, ktoré chodníky chceme sprístupniť. Do toho už bude hovoriť aj ochrana prírody, pretože tento projekt má aj ochranársky zmysel. Ide najmä o Baranie sedlo, Svišťový a Štrbský štít, a sedlo Váha. Na oba spomínané štíty i sedlá vedú chodníky, ktorými ľudia chodia a prinajmenšom zvyšujú eróziu povrchu. Ak sa tieto chodníky upravia a dajú do prevádzky schopného stavu, hodnotenie EIA preukáže, že rekonštrukciou a používaním chodníkov sa neohrozia chránené druhy živočíchov a rastlín, nemal by byť problém, aby tieto chodníky boli vyznačkované.

Čo sa pri tomto projekte z hľadiska ochrany prírody posudzuje?
Čo sa týka tých sediel, tak ochranársky aspekt spočíva v tom, že turista, ktorý chce navštíviť Tatry od východu na západ, musí tu pobudnúť minimálne týždeň, ak nie viac. Samozrejme počas tejto doby bude prostredie zaťažovať svojou prítomnosťou, odpadkami, exkrementami. Ak však sprístupníme Baranie sedlo a sedlo Váha, dokáže turisticky navštíviť a spoznať rovnakú časť pohoria už za tri - štyri dni. Odíde tak z vysokohorského prostredia o 3-4 dni skôr, lebo sa nebude mať prečo sem opäť vracať. Skrátenie jeho pobytu vo vysokohorskom prostredí vnímam ako jednoznačný ochranársky benefit tohto projektu. Samozrejme bola by to aj podpora turistiky. Ale musím povedať, že turistu v prírode, pokiaľ sa správa ohľaduplne a dodržuje aspoň základné pravidlá, nevnímam ako jej škodcu, ale ako jej ochrancu.

Ak sa to podarí, pre turistov by tak vznikla nová "vrcholová" túra, niekoľkodňový vysokohorský priechod pohoria, ktorý dnes nie je možný. Turista môže prejsť Baraním sedlom cez Prielom na Podbanské, môže končiť napokon aj v Zuberci, dá sa to kombinovať cez Kasprov vrch s Poľskom, Orlia prť. Tieto dve sedlá sú kľúčové na to, aby sa to dalo vôbec prechádzať.
Dnes to treba obchádzať, čo je nezmysel, a keď to turista vie, tak to aj tak skracuje. Váhou do Ťažkej doliny schádza mnoho Poliakov z Rysov. Jednoducho zídu a nepýtajú sa nikoho, či je tam ochrana prírody taká alebo onaká. Ak už tam ide, a my nie sme v stave ho usmerniť, lebo to by tam strážca musel stáť deň noc, tak treba urobiť chodník tak, aby turista minimálne poškodil prírodu. Turista potom oveľa menej zaťaží prírodu, oveľa menej môže spôsobiť úraz, nemusí vznikať záchranná akcia. To všetko je plus pre ochranu prírody.

Akou formou by sa tieto sedlá sprístupnili?
Samozrejme, z turistického hľadiáska je otvorené, či to budú túry zabezpečené reťazami, alebo to budú ferraty. HZS uvažuje o tom, že by sa sedlo Váha sprístupnilo ako ferrata. Toto ešte nie je vyriešené. Reťaze majú taký klasický aspekt - toto nie je nikde v Alpách, alebo len ojedinele. Prechod cez Baranie sedlo bol turisticky sprístupnený v r. 1904, práve za použitia reťazí. Teraz viac ako po stoch rokoch si lámeme hlavu, čo s tým vlastne urobíme, keď naši predchodcovia na to prišli už dávno.

A čo ferraty v Tatrách?
Projekt ferrát sa tu snaží rozbehnúť Himalaya klub z Vysokých Tatier a SHS JAMES. Ide však o úplne iný zámer ako je obnova turistických chodníkov. V prípade ferrát ide o zaistené horolezecké túry, ako je výstup na Lomnický štít, Gerlach, Javorový štít, Štrbské Solisko, prechod hrebeňom cez Širokú vežu apod. Trasy navrhované v projekte obnovy tatranských chodníkov nepovažujem za podobné horolezecké túry.

Proti tomu by neboli horskí vodcovia?
Či tam boli doteraz reťaze alebo kramle, alebo tam budú laná, je jedno. Či vodca zoberie svojho klienta na lano a odistí ho vo voľnom horolezeckom teréne, alebo sa klient spolu s ním odistí na lane ferraty. Horský vodca má stále svoju úlohu a význam, najmä čo sa týka orientácie.

Keby tam bola ferrata, možno by toľko ľudí nevyužívalo služby vodcov.
V tejto súvislosti by bolo treba riešiť aj ďalšie otázky súvisiace s návštevným poriadkom. Projekt obnovy tatranských chodníkov však zatiaľ neuvažuje o tom, že by sa riešili otázky ako Gerlach a jeho sprístupnenie, aj keď vieme, že kedysi tam viedol značkovaný chodník, rovnako ako na Lomnický štít. To sú veci, ktoré sú dnes pod záštitou horských vodcov. Za oveľa kľúčovejšie v súčasnosti považujem sprístupnenie týchto dvoch sediel. Ferraty typu Vysoká, Lomničák, Gerlach, Ľadový štít nekomentujem. Je polemika, či vôbec spustiť vysokohorskú turistiku (VHT) alebo nie, ako bola približne pred dvadsiatimi alebo tridsiatimi rokmi. To znamená, že za VHT sa považovalo ľahké lezenie do II. stupňa obtiažnosti. To dnes možné nie je. Obávam sa, že ak by sa to umožnilo, tak Tatry sú oblezené ľuďmi, ktorých nikto vzhľadom na ich počet neustráži. Toto sú citlivé otázky, má to svoje náväznosti a preto si nemyslím, že by teraz niekto prišiel s myšlienkou urobiť ferratu na Gerlach. Obávam sa, že by nastala poriadna trma-vrma.

Možno by mal niekto strážiť, či tam ľudia chodia poriadne vystrojení...
Ale kto sa na to dá? Nie sme v Alpách. Tu potrebujeme predovšetkým ustanovenia, ktoré sa dostanú do návštevného poriadku, včleniť aj do mapy. Turista musí rozlišiť, že Baranie sedlo nie je obyčajná značka, musí tam byť napríklad bodka alebo kramlička. Preto je potrebná osveta. Mienime ju priebežne robiť a vysvetľovať turistickej verejnosti, že toto nie sú prechádzkové chodníky.

Horská záchranná služba sa vyššej úrazovosti nebojí

Riaditeľ HZS Jozef Janiga sa zvýšenia počtu úrazov v prípade otvorenia ďalších turistických chodníkov nebojí: "V podstate ani nie, lebo vo väčšine prípadoch na týchto chodníkoch turistický ruch prebieha tak či tak, ten pohyb tam zvýšený nebude, akurát bude usmernený a zabezpečený." Zaujímalo nás, či HZS preferuje otvorenie niektorého konkrétneho chodníka, napríklad Baranie sedlo, alebo sa projekt obnovy tatranských chodníkov rieši ako celok. Podľa Janigu to ešte bude predmetom rokovaní. "Trasy sú vytipované, len čo sa týka odkiaľ, pokiaľ a cez čo, ale nie sú určené miesta, kadiaľ pôjdu. Sú tam trasy, ku ktorým máme nejaké pripomienky, je predčasné teraz hovoriť, ktoré sa budú preferovať, budú tam potrebné nejaké technické riešenia. Ale z môjho pohľadu, keď ste načali to Baranie sedlo, naozaj treba povedať, že v letnom období je ten prechod cez sedlo veľmi frekventovaný. Ľudia tam chodia a týmto sprístupnením sa dosiahne to, že pohyb návštevníkov bude kontrolovaný, nebudú chodiť po voľnom teréne, lebo tam bude chodník, ten dopad na prírodu bude menší, ako je v súčasnosti. Tým, že ten chodník bude zabezpečený, tak počet úrazov by mal buď klesnúť, alebo minimálne by to nemalo byť viac, ako je teraz."

Horskí vodcovia by neotvárali sedlo Váha, ostatné áno

Podľa horského vodcu Tatka Janigu by sa malo sprístupniť Baranie sedlo, Furkotský a Svišťový štít. "Baranie sedlo sa chodí aj tak, chodí tam kvantum ľudí, to už malo byť dávno vyznačené. Furkotský štít je súčasťou Bystrého sedla, tam tiež chodí veľa ľudí. Takisto na Svišťový štít, to je chodecký terén, od sedla Prielom sa tam chodí prejsť množstvo ľudí." Štrbský štít by podľa Janigu bolo treba zabezpečiť, a otvorenie chodníka cez sedlo Váha je podľa neho otázne. "Tento chodník je problém z jediného vážneho dôvodu. Suť zo sedla Váhy je veľmi labilná, ten svah je veľmi strmý. Keď vedia zabezpečiť vybudovanie chodníka, ktorý by samozrejme v zime nebol otvorený, ale neviem si to dobre predstaviť. Chodia tam najmä horolezci, pod galériu Ganku, a žiadni turisti. Je to veľmi exponovaný svah."

"Ak nejaký logický prechod, tak isto nie cez sedlo Váhy do Bielovodskej doliny a na Lysú poľanu. Ak už by som mal niekedy propagovať nejaký priechod, tak cez Železnú bránu, ale nie pre turistov, ani by som o tom neuvažoval, to je horolezecká oblasť," hovorí horský vodca Jaro Michalko. "Baranie sedlo sa podľa mňa dá bez problémov sprístupniť, je tam vydupaný chodník, dokonca hore zaistený starými reťazami, ktoré sa dajú obnoviť, a v spodnej časti sa reťaze pravidelne ošetrujú. Dokonca prečo nesprístupniť Baranie rohy ako vrchol. Sú tam staré skoby, možno tam nejakú bude treba pridať, dajú sa tam dať reťaze. Furkotský štít aj Svišťový štít tiež bez problémov, sú permamentne navštevované. Na Štrbský štít je to veľmi rozbité, dosť by to trpelo devastáciou. Možno Široká veža by sa dala sprístupniť, hoci tam sa nezmestí veľa ľudí naraz na vrchol."