Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Svet Fagaraš

Sú štyri hodiny ráno a mne zvoní budík. Rýchlo vstávame, obliekame sa, naložíme batohy do auta a vyrážame - smer Bratislava. Tu nás už čaká Tomáš a môžeme vyrazit na dlhú cestu s cieľom Rumunsko, pohorie Fagaraš. Vstupom do Rumunska sa dostávame do akoby iného sveta. Na hranici sú samí veksláci, cítiť čudný zápach, dostávame sa do územia chudoby. Všade sú dopravné zápchy, cesta pokračuje pomaly, ešte aj počasie je nejaké pochmúrne. Do nášho dnešného cieľa, malej dedinky Turnu Rosu sa dostávame až za tmy. Rýchlo postavíme stany, navečeriame sa a potom preberáme dlho do noci taktiku výstupu pri kukuričnom pive, ktoré sme si kúpili niekde na benzínke.

Je ráno a my konečne vyrážame. Na chrbtoch máme ťažké batohy so zásobami na celý týždeň, cestou sa nič doplniť nedá. Asi po hodine sa dostaneme do kláštora, ktorý je posledným civilizovaným miestom, ktoré tento týždeň uvidíme. Po polhodinke oddychu vyrážame vpred strmým lesným chodníkom a pomaly ukrajujeme z dnešného plánovaného 1900 metrového prevýšenia. Je sychravo a začína pršať a my márne dúfame, že tento týždeň bude pekné počasie. Konečne sa dostávame na hlavný hrebeň, vydýchneme si a pokračujeme ďalej. Už sa cítim ako v tom Rumusku, o ktorom som počul z rozprávania - okolo nás počuť pasúce sa ovce, pastierov a neodmysliteľné psy - nič však cez hustú hmlu nevidíme. Prechádzame plantážami čučoriedok a už myslíme len na stan, teplý spacák a dobrú večeru. Po dlhom blúdení, kedy sme strácali značku, v slabej viditeľnosti konečne staviame tábor. Všetci oddychujeme v stanoch a zrazu niekto zakričí: „Vonku sa vyjasnilo“ – konečne môžeme sledovať nádherné výhľady pomedzi roztrhanými oblakmi a spokojne ideme spať.

Druhý deň je takisto upršaný a my paradoxne nemáme vodu, tak sa ponáhľame k najbližšiemu plesu. Cesta však ide pomalšie, ako sme predpokladali, našťastie nachádzame cestou prameň. Po príchode k plesu sme zhrození - je to jedno obrovské smetisko, ešte že sme sem večer nedošli. Tu sme mali táboriť. Rýchlo poďme preč. Prechádzame strmými svahmi po mokrých kameňoch za silného vetra a dažďa a nadávame, na čo sme sem vlastne išli. To sa však zmení, keď nájdeme miesto, kde budeme stanovať. Je to nádherná dolina plná plies, pričom sa opakuje včerajšok a konečne sa vyjasňuje. Toto je asi najkrajšie miesto, kde som v živote bol. Kdesi nad nami je Negoia, druhý najvyšší vrch Rumunska a pred nami v diaľke Lacil Vidraru - obrovská priehrada. Fotím všetko okolo, hory ožiarené západom slnka, zaujímavé oblaky, priateľov, sušiace sa veci porozkladné po kameňoch.

Dnes nás čaká výstup na Negoiu, 2535 metrov vysoký vrch. Na vrchol vystupujeme po dvoch hodinách stúpania, počasie sa konečne vylepšuje a my sa kocháme pohľadom na ďaleké hory. Vrchol je však plný ľudí, pomaly sem vystupuje aj 40-členná partia Čechov. Nás teraz čaká Strunga Draculi a zostup dolu po reťaziach. Čudujem sa ich prítomnosti, pretože sme prešli aj horšie úseky, kde žiadne reťaze neboli. Pokračujeme ďalej k najbližšiemu plesu, naberieme si vodu, dáme obednú prestávku a pokračujeme vychutnávajúc si krásne slnečné počasie s občasnými dažďovými prehánkami, bez ktorých by to už asi ani nebolo ono. Dostávame sa na vrchol Paltinului (2399 m n.m.), pod ktorým je cestný tunel a nepríjemným hrebeňom pokračujeme opatrne ďalej. Sledujeme chatu dolu a snívame o tom, ako by sme si tam dali pivo. Radšej pokračujeme k nášmu táborisku a varíme spoločnú večeru.

Dnes je piatok a my ešte netušíme, že sa nám splní včerajší sen o pive. Čaká nás ešte pár neznámych kopcov, ktoré preliezame stále viac vyčerpaní. Píjemným prekvapením je malý, asi 20 metrov dlhý ľadovček, ktorý si všetci užívame - asi prvý krát vidím sneh naživo v auguste. Zrazu sa však strhne silná búrka a my sa ponáhľame ani nevieme kam, len čo najďalej z tohto hrozného počasia. Za hodinu je po búrke, ale vodu máme všade. Skúšame sa vysušiť, ale veľmi to nejde, je chladno. Pokračujeme, aby sme sa trochu zahriali. Po tom, ako vystúpime na Monte Podragu, dolu uvidíme horskú chatu. Keď sa dozvieme, aká je predpoveď počasia, je rozhodnuté - ide sa dolu. Predpoveď hovorí o ďaľšom daždi a toho máme všetci tak akurát dosť - ide sa na pivo, dolu do chaty Cabana Podragu. Dáme si ešte zostup k ďaľšej chate, cestou stretávame krajanov, ktorí sú tu s jednou cestovkou. Navaríme večeru, na strmej lúčke postavíme stany a ide sa spať. V noci je hrozná búrka, trasie sa pod nami zem a my sa každú chvíľu budíme.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Toto je naša posledná noc v Rumunsku. Zajtra ráno zostupujeme hustým lesom dolu do Victorie, kde nás bude čakať Tomáš s autom. Cestou sa ešte zastavíme v historickom Sibiu a ide sa domov.

Súvisiace témy:
Rumunsko - Padis
Rumunsko - NP Retezat

Fotogaléria k článku

Najnovšie