Túra

Zverovka - Ornak

Miroslav Svítek 21.02.08 Keď som si začiatkom roka 2005 robil turistický plán, uvedomoval som si, že toto bude najťažší úsek prechodu po hranici. Tu sa nedalo ísť celý čas po hraničnom prieseku. Jednak by sme porušili návštevný poriadok TANAP-u, a museli by sme byť aj horolezcami. Nedalo sa ísť ani po území Slovenska, nakoľko tam nie sú možnosti ubytovania, respektíve sú veľmi vzdialené od hraničného hrebeňa.

Po prvýkrát sme veľkú väčšinu prechodu museli absolvovať na území cudzieho štátu, zabezpečiť tam ubytovanie, zistiť potrebné informácie o trase, cenách atď. To všetko sa nám podarilo vďaka internetu. Kamaráti z Drevenej dediny na Žilinskej (utorkové stretnutia spriaznených turistických duší) boli na Orlej Perçi začiatkom septembra a potvrdili, že treba mať zaistené ubytovanie na chatách, ak nechceme spať na zemi.

Problém začal, keď v prvý deň prechodu nebolo možné ubytovať sa na Morskom Oku. Museli sme celú trasu obrátiť naruby a tu sa zase nedalo oficiálne dostať z hrebeňa do Poľska. Napokon sme naplánovali trasu z Oravíc cez Bobrovec na Zverovku, z nej cez Volovec a Gáborove sedlo na chatu Ornak, z nej cez Temniak a Kasprov vrch na chatu Murowaniec, z nej cez Záwrat a Spiglasowe sedlo na Morské Oko a do Lysej poľany. Všetko sme telefonicky zabezpečili, vymenili sme si 450 zlotých a pevne verili meteorológom, ktorí tvrdili, že sa od štvrtka vyčasí, pretože pršalo a hore bol už sneh. Danica nás pobalila vcelku úsporne do malého a stredného ruksaku. Nebrali sme pončo kvôli vetru na hrebeni a ja som si vzal novšie vibramy, aj keď staré boli už opravené.

1. deň

Bratislava – Ružomberok –Dolný Kubín – Podbiel – chata Zverovka + náučný chodník

Vlakom 7.10 sme sa dopravili do Ružomberka, odkiaľ sme mali ísť autobusom do Oravíc. Ten šok, keď som zistil, že autobus chodí len v pracovné dni a že som sa pomýlil v dátume a v sobotu nie je 23-ho, by som už nechcel zažiť. Nemohli sme už teda ísť na Oravice, ale sme museli ísť na Zverovku. Úsek Oravice – Zverovka cez Bobrovecké sedlo a Dlhý úplaz som našťastie už dvakrát prešiel, takže by mi nechýbal, no problém bol dostať sa aj na Zverovku. Autobusom sme šli do Dolného Kubína a odtiaľ vlakom do Podbiela. V Podbieli sme po vystúpení z vlaku stretli šoféra SAD, ktorý zašiel na stanicu s autobusom do Trstenej a zobral všetkých, čo vystúpili z vlaku, zadarmo do dediny. Tu sme zistili, že žiaden autobus na Zverovku už v ten deň nejde, hoci bolo 15:10 a najbližší do Zuberca išiel až o dve hodiny. Tam by sa síce dalo prespať, no ráno by sme nemohli vyraziť na trasu tak, ako sme potrebovali. Nuž sme sa vybrali na koniec dediny stopovať.

Po chvíľke nám zastavilo auto s českou poznávacou značkou. Dvaja turisti sa vracali z Oravíc a keď sa dozvedeli, čo nás postihlo, vyviezli nás až hore k chate, hoci bývali v Zuberci. Kúpili sme im pivo a chvíľu sa rozprávali. Jeden z nich bol bývalý baník a druhý obdivovateľ lokomotív so zápisníkom na pečiatky, ako mám ja.
Izbičku na chate Zverovka sme dostali maličkú v podkroví, no na prespanie to stačilo. Zľavu na preukaz KST neakceptovali, vraj nie sme miestni. Zložili sme sa a šli sa prejsť po novom Náučnom chodníku o lese. Doviedol nás popri potoku k chate Primula, malému pliesku a späť k chate. V schránkach popri trase boli obrázky a text, naozaj výborný nápad. Chata bola plná Čechov, ktorým štátny sviatok predĺžil víkend. Navečerali sme sa, volala staršia dcéra. Zastavila sa doma na ceste medzi Záhrebom, Prahou a Nórskom. Dohodol som raňajky na siedmu a prekvapil ma oznam, že za vrelú vodu do termosky chcú 5 Sk/dcl. Samozrejme, že som využil varič a v sprche som ráno uvaril vodu do oboch termosiek. Danica vzala ešte 7 dcl fľašu na vodu a urobila dobre.

2. deň

Zverovka – záchytné parkovisko – bývalá Ťatliakova chata – sedlo Zábrať – Rakoň – Volovec – sedlo pod Deravou – Deravá – sedlo pod Hrubým vrchom – Hrubý vrch – Končistá – Klin – Gáborove sedlo – Siwa Przelęcz – Gora Ornak – Iwanicka Przelęcz – Schronisko na Hali Ornak

Vstávali sme o šiestej. Danica pobalila, ja som uvaril vodu na čaj a šli sme na raňajky. Vyrazili sme po 7:30. Hotel Osobitá, kde sme dvakrát boli na dovolenke, opravujú, no neďaleko postavili novú drevenú chatu Šindľovec. Tu nás zachytil prvý dážď. Dali sme si bundy a na ruksaky obaly. Na parkovisku sme sa čudovali množstvu ľudí, no pochopili sme, keď sa prihrnul Ekovláčik. Horko - ťažko sme sa dostali dnu, Danica sedela so šoférom. Za 80 Sk nás doviezol až pred Ťatliakovu chatu a my sme určite ušetrili minimálne 45 minút. Dali sme si návleky a po menšom zaváhaní sme sa vybrali správnou zelenou do sedla Zábrať. Pekné spätné výhľady na Roháčské plesá, Smutnú dolinu, Roháčsku dolinu a jeseňou sfarbené listnáče pomedzi ihličnany nás naladili kladne. Výstup na Rákoň a pripojenie sa modrej k štátnej hranici nás potešilo, ako aj množstvo turistov.

Lejak nás prinútil kompletne sa prezliecť a začali problémy. Spotil som sa a hoci od Volovca nepršalo, zostal som oblečený v nepremokavom, lebo veľmi fúkalo. Bol som spotený a asi aj trochu dehydrovaný. Na Volovci v hmle na mňa niekto kričal, či som z Drevenej dediny. Bol som milo prekvapený, keď sa z toho vykľula Monika, jej priateľ a nejaký mladý chalan. Vraj spia v Zuberci a chcú ísť Ostrý Roháč a neskôr Orliu Perç. Odfotili sme sa a my sme odkráčali po červenej dolu hrebeňom.
Hmla zakrývala Roháč i Jamnické plesá, no napokon som ich odfotil. Cesta počas celého dňa pripomínala húsenkovú dráhu. Deravá má názov podľa okna v skale na vrchole. Šlo sa po dosť úzkom hrebeni. Stupák na Hrubý vrch mi už dával zabrať. Hore sa hranica prudko zvrtla doľava a zase sme klesli na chrbát Nizkie Turnie. Tu sme si našli závetrie a najedli sa. Dohnala nás väčšia skupina mladých. Dolu pod nami bolo vidno Račkové plesá.

Mierne sme vystúpili na Končistú, klesli do Račkového sedla, kde mladí odbočili na žltú. My sme vystúpali na Klin a tu sme stretli dvojicu Čechov, ktorí nás ubezpečili, že to dolu je už Gáborove sedlo. Osviežili sme sa rajčinami, ktoré nám veľmi chutili a tak sme s novým elánom klesli do sedla a prešli do Poľska po zelenej, hoci tu nebol Turistický hraničný priechod, no inak to nešlo. V súčasnosti po vstupe do Schengenu je to už možné. Na chatu Ornak je z hrebeňa prístup len takto. Červená končí v Pyšnom sedle a zísť sa dá len na slovenskú stranu. O rok sme počas predĺženého víkendu v Tatrách s T. O. Bjatek spravili túru Podbanské – Kamenistá dolina - Pyšné sedlo – Gáborove sedlo – Račkova dolina – Úzka dolina – hotel Mier a prešli si tak chýbajúci úsek červenej na hrebeni Liptovských Tatier.

Klesli sme do Sivého sedla a mierne vystúpali na skalnatý Ornak. To, čo nasledovalo, ma skoro pripravilo o kolená. Prudko dolu, 800 výškových metrov po skalách, smädný, spotený. Keď sme konečne klesli do sedla a myslel som si, že máme vyhrané, začalo popŕchať, klesali sme ďalších 300 m po skalnatom chodníku. Motal som sa a navyše ma psychicky ubíjalo, že nestihneme dôjsť do 17:00 hod. a prepadne nám rezervácia izby. Tu sme stretli ďalšieho dobrého človeka. Mladý Poliak, ktorý nás dobehol, mi na poprosenie požičal mobil a keď sme zistili, že nie je signál, sľúbil, že pobehne na chatu a upozorní na nás. Prišli sme o 17:20 a chata nebola plná. Zaujali nás solárne kolektory na streche chaty. Rozpršalo sa naplno. Dostali sme peknú, veľkú, dvojku izbu. Nekúrili, v izbe bolo asi 15°C a Danici v noci ani tri deky nestačili. Prišli sme spotení a keď sme si zobliekli vetrovky, bolo vidno, ako sa z nás parí. Pamätáte si TV seriál „Návštevníci“?

Teplá voda a svetlo sú od 19 do 22 hod., kedy je zapnutý generátor. Inak funguje len núdzové osvetlenie. Sociálky boli čistučké, v okienku pri kuchyni naliali vrelej vody, koľko len chcete, a zadarmo. Kto si chce variť sám, má k dispozícii kuchynku vedľa spŕch. Objednal som dve noci, aby sme sa spamätali. Krokomer navlhol a údaje som potom už len hádal. Po nás dorazili na chatu dvaja mladí Češi, ktorí šli našu trasu z Lysej poľany a tak sme mali čerstvé informácie o trase i chate Murowaniec. S chválou kuchyne chaty to neprehnali. Naozaj sa ukázalo, že varia skvele. Na večeru sme si dali zemiaky a rezeň, a šli sme sa osprchovať. Pre poruchu na dámskej sprche sa všetci sprchovali v pánskej sprche a tak páni strážili dámy a naopak. Čistučkí sme rýchlo zaľahli.

3. deň

Schronisko na Hali Ornak – Smerczyński Staw a späť – Polana Pisana – Jaskina Mylna a Raptawicka a späť

Napriek zime sme sa vyspali kvalitne. Keďže raňajky vydávajú od 8:00, vstávali sme 8:15. Na raňajky sme si dali za 15 zl. čiernu kávu, praženicu, maslo, misku müsli s mliekom, 3 krajce chleba a 8 ks knekebrotov. Danica potom oprala košele a tielka, lebo večer ubytovaní neminuli všetku teplú vodu. Vyvesili sme to na balkóne spoločenskej miestnosti, kde bol televízor a voľne prístupná knižnička a šli sme sa prejsť k plesu. Cestou sme počúvali ručanie jeleňa, ktorý neďaleko v lese krúžil. Na chatu prúdili neuveriteľné davy ľudí, ktorí prišli asi cez obec Kiry zo Zakopaného. Pleso bolo pekné, skryté medzi stromami. Plával na ňom párik kačíc, dalo sa posedieť na lavičke a obdivovať výhľad na Tatry. Porozprávali sme sa s Poliakom, ktorý vravel, ako ho bolelo srdce, keď bol pred týždňom v našich Tatrách a videl tu spúšť po víchrici.

Vrátili sme sa na chatu, niečo sme zjedli a po pauze sme sa vybrali Koscieliskou dolinou. Proti nám šla stále kopa mladých hore. Prišli sme až na parkovisko, kam dovážajú ľudí koče s koňmi. Rozhodli sme sa neísť ďalej, ale prezrieť si jaskyne nad dolinou. Tečie ňou potok a v jednom mieste priberá prítok vytekajúci spod skaly. Vybrali sme si čiernu značku s červenou a vystúpili po skalnom chodníku k reťaziam, ktoré nás doviedli k rebríku, po ktorom sme zostúpili do jaskyne. Ľutoval som, že čelovku som nechal na chate. Nevideli by sme asi oveľa viac, no bolo by to lepšie. Bol tam s nami poľský manželský pár a mali zapaľovač. Vrátili sme sa k červenej a po nej sme prišli k tunelu. Boli v ňom dve okná a pokračoval doprava. Úplnou tmou sme sa prešmátrali von a vyšli tesne pred vchodom. Mysleli sme si, že sme prehliadli otvor, no potom šli s nami aj mladí Poliaci s baterkou a dopadlo to rovnako. Došli mi prvé baterky vo foťáku. Po návrate na chatu som poprosil recepčnú, aby zistila na chate Murowaniec, či majú pre nás voľné dve postele a ona to zadarmo spravila – ďalší dobrý človek. Navečerali sme sa opäť za 15 zl. Ja som mal opekanú klobásu s chlebom a kečupom, Danica hamburger. Osprchovali sme sa a zaľahli. Danici bola zima a tak si dala ešte šatku na hlavu a obliekla si pod nohavice pančucháče.

Chata Zverovka , 0905 973 201, 043/5395327
Schronisko na Hali Ornak, Dolina Kościeliska, 62 miest, 0048 / 0- 18/ 207 05 20

Zdieľaj:  
Reakcie
Zverovka - Ornak 06/03/08 10:32 5 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Recenzia Softshellová bunda Kilpi - Johny I. V polovici mája 2014, počas náhleho ochladenia, sprevádzaného výdatnými dažďami a vetrom, som dostal na otestovanie bondovanú, softshellovú bundu Johny I. z radu outdoorového oblečenia Kilpi. Nosil som ju na cesty do práce, kedy som sa len krátko nachádzal mimo dopravných prostriedkov, ale aj na jednodňové túry do Malých Karpát v okolí Bratislavy. Podľa výrobcu materiál Siberium prešiel viac než desaťročným vývojom. Používajú látky japonskej firmy Toray. 02/07/14 Miroslav Svítek Oblečenie
Túra Cesta M. Széchy: Rim. Sobota – Fiľakovo Na dnešný deň sa teším, lebo dva dni trápenia so spoločníkmi, nepripravenými na diaľkovú turistiku, ma dosť znechutili. Verím, že sám si vychutnám trasu a bez stresu dokončím putovanie po Ceste Márie Széchy. To netuším, aké prekvapenie mi pripraví otrasné značkovanie. Mám ale niečo odšliapané, a tak sa so sedliackou logikou vyrovnám so všetkými záludnosťami a napokon si spokojný vo Fiľakove sadnem do vlaku domov. 13/06/14 Miroslav Svítek Cerová vrchovina, Juhoslovenská kotlina
Túra Cesta M. Széchy: Hnúšťa – Rim. Sobota Dnes sa k nám má pripojiť kamarát z Košíc – Tamas. Keďže však príde o vlak neskôr, máme sa stretnúť na trase pri smerovníku Klinové, pričom on príde z obce Rimavské Brezovo. Vypočítam si, že by tam mal byť o 11.00 h a my o 11.30 h. Preto prosím Ivanu, aby sa tomu prispôsobila. Márne. Vidina toho, že sa dnes nemusíme naháňať na autobus, jej spôsob chôdze spomalil na úroveň plazenia sa. S Tamasom sme sa stretli až v Horných Zahoranoch, kde som volil prezidenta. 06/06/14 Miroslav Svítek Revúcka vrchovina, Juhoslovenská kotlina
Najnovšie články na titulke
 
Túra X-trekking West Tatras Special 2014 Západné Tatry-Roháče sú pre mnohých doteraz neznáme, ale aj obávané. Väčšina tých, ktorí vyhľadávajú turistické ciele vo vyšších nadmorských výškach, skončia vo Vysokých Tatrách. No západná časť Tatier je pre mňa vďaka jedinečnej panoráme, hustote dvojtisícových vrcholov, ktoré vzbudzujú okamžitý rešpekt pri ich zhliadnutí, ale aj krásnou scenériou Roháčskych a iných plies a pliesok jedinečná. dnes Martin Takáč Západné Tatry
Reportáž 12. narodeniny na Zarúbanej Kýčere Uplynulá sobota sa niesla v znamení decentných osláv už 12. narodenín nášho portálu. Keďže sme turistický web, bolo treba zahrnúť aj nejaký pohyb a tak sme sa s našimi priaznivcami a autormi stretli na vrchole Zarúbaná Kýčera v Javorníkoch. Nenáročná túra na 884 m vysoký kopec bola v teple trochu vyšťavujúca, hore sme sa však mohli nechať ofúknuť vetríkom na vrchole rozhľadne a skryť sa do tieňa prístreška. včera Soňa Mäkká Hiking akcie
Správa Útulňa Andrejcová s hospodárom Známa útulňa na hrebeni Nízkych Tatier po deviatich rokoch znova prechádza rekonštrukciou. Jednoduchý drevený zrub, ktorý ponúka prístrešie pocestným už niekoľko desaťročí, sa nachádza na východnom hrebeni Nízkych Tatier, nad horehronskou obcou Pohorelá, len asi tri hodiny chôdze hrebeňom z Kráľovej hole. včera Marek Šurina Správy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Zverovka - Ornak 06/03/08 10:32 5 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Tatry: Západné Tatry, Vysoké Tatry
  • Nadmorská výška
    • max: 2 137 m n. m.
    • min: 964 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 2 081 m
    • klesanie: 2 150 m
  • Náročnosť
    • 3
  • Vzdialenosť
    • 36,3 km
  • Počet dní
    • 3
  • Ročné obdobie
    • jeseň
  • Dátum túry
    • 25.09.2005
  • Nocovanie
    • Chata Zverovka, Schronisko Ornak
  • Voda
    • len na chatách
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • vlak Bratislava – Ružomberok, Dolný Kubín – Podbiel, SAD Ružomberok – Dolný Kubín
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
Práve nás číta 1162 ľudí
1.27 (0.83)