Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Legnava - Cigeľ

Na koniec mája 2005 som si naplánoval ďalšie šliapanie po hranici. Mala to byť trasa Ruská Voľa – Dukla, potom presun do Novej Sedlice a šliapať až do Malých Trakan. Venoval som tomu veľa času, lebo zladiť spoje, ubytovanie a dennú dĺžku trasy bol problém. Peter Melúch povedal, že pôjde so mnou na prvé tri dni. Peter chcel ísť nočákom, ja som to odmietol, chcel som prespať v Poprade a potom spávať v Nižnej Polianke, keďže ubytovanie v dedinách na konci túr nebolo.

Vzdialenosť
58 km
Prevýšenie
+1670 m stúpanie, -1907 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Obdobie
jar – 21.05.2005
Pohoria
Ľubovnianska vrchovina, Čergov, Nízke Beskydy (Busov, Ondavská vrchovina)
Trasa
  • Štart: mapa
  • Koniec: mapa
  • Najvyšší bod: 997 m n. m.
  • Najnižší bod: 453 m n. m.
Voda
prameň za Legnavou, krčma v Andrejovke, penzión Janka, potraviny v Ruskej Voli, prameň pred Ruskou Voľou, potraviny v Obručnom, prameň Kráľova studňa, potraviny v Kurovskom sedle, krčma v Cigeľke
Nocľah
SOU Pod Vinbargom Bardejov
Doprava
SAD Poprad – Obručné, Legnava – Stará Ľubovňa – Poprad
SHOCart mapy
» č.1113 Bardejov a okolie (1:50.000)
» č.234 Pieniny, Severný Spiš,… (1:100.000)

Vila Makovica padla na poslednú chvíľu, no zohnal som ubytovanie v internáte SOU Pod Vinbargom v Bardejove. Cestovali sme v piatok vlakom 14:50 a spali v ubytovni Vagónky Poprad. Spravil som si vlastné pohľadnice s erbmi obcí, popri ktorých sme mali putovať a pridal aj moju fotku z hranice. Chcel som ich poslať známym. Napokon som sa kontaktoval s p. Bílekovou, ktorá vedie turistický oddiel v Bardejove a tá mi sľúbila, že ak nám utečie posledný spoj z Cigeľky, príde po nás autom a odvezie nás. V práci som si zobral náhradné voľno až do pondelka, pobalil sa a mohli sme vyraziť. V Poprade sme sa navečerali v reštaurácii na námestí sv. Egídia a šli sa ubytovať za 450 Sk do ubytovne Vagonár. Ruksaky sme si nechali na izbe a vybrali sa pozrieť si nočné námestie v Spišskej Sobote. Je to tam pekne upravené, spravil som pár fotiek, a šli sme spať, lebo ráno sme vstávali o piatej.

1.deň

Obručné – Ruská Voľa – colnica Leluchow – Čirč – Andrejovka – Kurčínska Magura – Legnava

Hoci som túto túru šliapal ako poslednú počas pobytu v okolí Bardejova, na návrh editora ju uvádzam na začiatku, aby sa zachovala kontinuita pochodu po hranici. Bola to čiastočná náhrada za ukrajinskú hranicu, lebo mi "odišlo" koleno a musel som sa vrátiť predčasne do Bratislavy. Šofér ma skoro zabudol vysadiť v Obručnom, pretože všetci cestovali do Starej Ľubovne. Obchod bol zatvorený, ako keď sme tu s Petrom začínali pred piatimi dňami. To ale páni z KK KST nikdy nepochopia a nezmyselne budú naďalej požadovať pečiatku zo začiatku a konca túry. Inak odmietajú uznať zápočtové cesty. Ak by aj bolo otvorené, častá odpoveď predavačky je, že pečiatku má majiteľ. Nuž som sa aspoň odfotil pred ObÚ a pohodlne vyrazil v trekových sandáloch po asfaltke dolu kopcom. Pred Ruskou Voľou je prameň. Na pravej strane v poľskej dedine je pekný drevený kostolík. V obchodíku som si kúpil Disco keksy, dostal pečiatku a šiel ďalej. Na ceste som stretol policajné auto, potom ešte dvakrát. Kúsok za železničnou zastávkou Čirč je penzión Janka, no nezastavil som sa v ňom.

Pri smerovníku pred Čirčom som si uvedomil, že podľa času uvedeného na ňom mám dve možnosti. Ísť dôkladne po prekročení rieky Poprad po hranici a nemusieť chytiť posledný autobus z Legnavy do Starej Ľubovne, alebo ísť po modrej cez Kurčínsku Maguru, maximálne 1500 m od hranice a pohodlne ho stihnúť. Rozhodol som sa pre značku. Trochu som tápal, kade prejsť rieku, no treba ísť po železničnom moste a potom za lesíkom je ďalší železný most ponad rieku Poprad pre peších. Počkal som, až prejde vlak z Poľska a šiel som. Na druhej strane je veľké jazero a dedina Andrejovka. V krčme som si dal kofolu a prezul sa do vibrám, lebo začalo stúpanie a les. Po lesnej ceste sa mi šlo bez problémov, len pri stúpaní na vrchol si treba dať pozor v čučoriedkach a hlavne pri zostupe. Z vrcholu žiaden výhľad. Kopa včiel hučala nad kvitnúcimi čučoriedkami. Na rázcestí v rozpore s mapou treba ísť prudko doprava a klesať na lúky nad Legnavou. Cestou sú krásne výhľady na Tatry. Lúky nádherne voňali. Dedina je snáď posledná diera na Slovensku, ale prvé auto, ktoré som uvidel, malo ŠPZ New Yorku. Mobil bol bez signálu, slovenské rozhlasové stanice sa tiež nedali chytiť, ObÚ bol zatvorený, ako aj obchod, hoci mali mať otvorené. Pamätnú tabuľu tu má Dr. Mikuláš Beskyd, literát a historik Karpatských Rusinov. Najedol som sa, počkal autobus a šiel do Starej Ľubovne, z nej do Popradu a vlakom do Bratislavy.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

2.deň

Obručné – Kamienny Horb – Pusta – Kurovské sedlo – Polianka –Čiertaž – Lackova – Przelecz Pulaskiego – sedlo Cigeľka – Cigeľka

Autobus z Popradu do Bardejova nebol plný a cesta ubehla bez problémov. Na zastávke v Obručnom nás nik nečakal, hoci p. Bíleková sľúbila, že pôjdu s nami, nuž som šiel kvôli pečiatke hľadať obchod. Otvárali až o 20 minút a tak sme po rade miestnej pani našli červenú a radšej vykročiť. Peter mal spočiatku problém uveriť, že stačí naozaj sledovať pätníky a nie zúfalo hľadať červenú. Za lúkou sme v lese stretli Poliakov ťažiacich drevo. Slnko pieklo a veľmi rýchlo som sa začal vyzliekať. Kúsok pod hranicou tečie potok Smereczek a tak dnes po vstupe do Schengenu už nie je problém zbehnúť si pre vodu. Kráčali sme zmiešaným lesom. Stúpania spočiatku neboli dramatické. Klesli sme na lúky nad dedinou Wojkova, kde je drevený kostolík. Lúky boli močaristé a je tam potok. Na našej strane je podľa mapy Kráľova studňa, no my sme ju nehľadali. Z Poľska prišla žltá. Šli sme s Petrom pri sebe, rozprávali sa a výstup na Pustú nebol ťažký.

Terén aj naďalej pokračoval v miernych vlnách. V Kurovskom sedle je colnica a obchodík, kde si možno posedieť pri pivku či nealku. Najedli sme sa, kúpili niečo na pitie a bez problémov s colníkmi pokračovali ďalej. Začalo byť jasné, že autobus z Cigeľky do Bardejova nestihneme. Za sedlom sa ide lúkami nad poľskou obcou Muszynka a je odtiaľ pekný výhľad na Tatry. Les sa stal listnatým. Prekvapilo ma, že sme nejako rýchlo boli na vrchu Polánka nad dedinou Frička. Rozmýšľali sme, či nezbehnúť lesnou cestou do nej na autobus, no pre neznalosť cestovných poriadkov sme to zavrhli. Od vrchu Dzielec z Poľska sa k nám pridala zelená a začal som dúfať, že stihneme autobus. Peter sa potreboval trochu zdržať a poslal ma dopredu.

To, čo nasledovalo za Przelęczom Beskid, ma skoro dorazilo. Také strmé stúpanie s plným ruksakom som dlho nerobil. Priam štvornožky, ledva lapajúc dych, som liezol na Lackovú. Tristo metrov kolmo hore, kúsok po rovine a bol som pri smerovníku. Praštil som ruksak i seba na zem. Peter prišiel o 20 minút a pauzovali sme ďalej. Dole vidno nejaké domy, možno je to obec Petrová. Klesanie bolo tiež strmé a hneď zase stúpanie na Ostrý Wierch. Začali sme mať toho v horúčave dosť, aj remene na ruksaku ma rezali. Do sedla Cigeľka sme prišli vyšťavení a veru keby som si nekúpil liter malinovky v Kurovskom sedle, neviem, ako by som dopadol. Zelená sa chvíľu predtým odpojila do Poľska. Je tu kryté posedenie, kde sa v prípade núdze dá prespať. Bočné steny prístrešok však nemá a aj lavice sú guľatina (stav z mája 2005). Rozmýšľal som, kedy zavolať p. Bílekovej, no rozhodol som sa až pre dedinu.

Netrvalo to tak dlho, ako bolo napísané na smerovníku v sedle. Cez lúky cestou ku krížu a pomedzi prvé domy doľava po asfaltke vedľa potoka ku kostolíku, krčme a ObÚ. Posledný autobus do Bardejova nám samozrejme odišiel, kúpili sme si pivo (kofolu nemali). Za obcou Cigeľka bola kedysi ozdravovňa a plnička známej minerálnej vody. Privatizácia to vraj doviedla do krachu. Zavolal som p. Bílekovej a hoci vyvstal problém, kto bude šoférovať, prišli pre nás. Zavolal som manželke, že túru máme v zdraví za sebou. Starou embéčkou nás zaviezli priamo pred internát a cestou sme si podebatovali o turistike. Za tú stovku nám to stálo a je fajn, že ešte si neznámi ľudia dokážu pomôcť. Ubytovali sme sa, šli sa najesť do reštaurácie U Zbojníka, ktorá je neďaleko internátu a o kus ďalej je autobusová stanica. Peter prehlásil, že zajtra so mnou nejde, ale ide do Prešova a na Šarišský a Kapušiansky hrad. Ja som mal drobné otlaky na oboch pätách a bol som uťahaný, no plán dôjsť na Duklu som sa rozhodol dodržať. Na dvojbunke sme boli sami, spalo sa nám dobre.

Fotogaléria k článku

Najnovšie